Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1799/2012

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, proti povinnému X. T., K.. XX. XX. XXXX, O. U. XXXX/ XX, J. Q. v konaní o vymoženie 16,79 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 5772/12, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 53,87 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Povinnému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 16,50 eura, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť povinnému v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 04. 07. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 5772/12 na vymoženie pohľadávky 16,79 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je Výkaz daňových nedoplatkov č. 0057171 zo dňa 08. 06. 2012, vydaný Mestom Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*039999 zo dňa 02. 10. 2012, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 16,79 eura a trovy exekúcie.

Podaním zo dňa 10. 12. 2012 navrhol oprávnený exekúciu zastaviť, pričom svoj návrh bližšie neodôvodnil.

Exekúciu navrhol zastaviť aj povinný a to z dôvodu, že vymáhanú pohľadávku uhradil pred začatím exekúcie, čo sa späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným aj potvrdilo. Zároveň si povinný uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura.

Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že súd nemôže vyhovieť návrhu na náhradu trov konania, nakoľko oprávnený je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od súdnych poplatkov. K návrhu na zastavenie exekúcie sa nevyjadril.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, ak oprávnený potom, ako súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, navrhol, aby ďalšia exekúcia bola zastavená, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súdny exekútor si za výkon exekučnej činnosti uplatnil trovy exekúcie vo výške 256,33 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnený podaním návrhu na zastavenie exekúcie zavinil zastavenie konania. Naviac, z návrhu nevyplýva, že by bola vôľa oprávneného k zastaveniu exekúcie ovplyvnená konaním povinného po začatí exekúcie (napr. zaplatenie pohľadávky v priebehu exekúcie, mimosúdna dohoda a pod.). Povinný v návrhu tvrdil, že vymáhanú pohľadávku uhradil pred začatím exekučného konania a oprávnený toto tvrdenie žiadnym spôsobom nevyvrátil. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Súdny exekútor si v špecifikácii trov uplatnil popri minimálnej odmene 33,19 eur aj odmenu za 36 úkonov exekučnej činnosti vo výške 119,52 eur. V súlade s ust. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura.

Exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnej odmeny vo výške 3,32 eura za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko toto bolo doručované cestou pošty. Ak exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu, patrí mu len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa . Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná , je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa v odmene súdneho exekútora.

Pokiaľ ide o príkazy na začatie exekúcie jednotlivým bankám, ich doručenie súdny exekútor v spise riadnym spôsobom nepreukázal. Súčasťou spisu sú len príkazy na odblokovanie účtov, za doručenie ktorých však v nepriznáva exekútorom paušálnu odmenu vo výške 3, eura. Súdny exekútor je povinný preukázať výšku uplatnených trov exekúcie v exekútorskom spise, preto ak zo spisu nie je možné zistiť opodstatnenosť uplatnenia odmeny alebo náhrad, súdnemu exekútorovi nie je možné priznať náhradu nepreukázaných trov exekúcie. Pre úplnosť súd poukazuje na výnos Ministerstva spravodlivosti č. -60 zo dňa 15. 06. 1998, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ktorý v upravuje spôsob doručovania písomností a v ust. ukladá exekútorovi povinnosť pripájať všetky doručenky k listu, na ktorom je vyhotovenie doručovanej listiny.

Súdnemu exekútorovi patrí podľa a 15 odmena za každý úkon exekučnej činnosti, ktorý reálne vykoná do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie, najmenej však 33,19 eur. Vykonávací predpis teda priznáva exekútorovi minimálnu výšku odmeny iba v prípade, ak do zastavenia exekúcie súdom nevykoná viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v . Ustanovenie je nutné vykladať v spojení s a nie oddelene. Inak by dochádzalo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora za identické úkony exekučnej činnosti, čo je neprípustné. Súd preto exekútorovi nepriznal duplicitne uplatnenú odmenu za štyri preukázané úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2 x a zisťovanie ďalšieho majetku povinného).

Popri odmene za exekučnú činnosť má exekútor nárok na náhradu preukázaného poštovného vo výške 5,40 eur za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenie troch žiadostí o poskytnutie súčinnosti a za vrátenie poverenia. Vznik iných hotových výdavkov súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal. Doručenie troch žiadostí o poskytnutie súčinnosti mal súd preukázané, nakoľko v spise sa nachádzajú odpovede dotknutých subjektov. Bolo by nespravodlivé od exekútora žiadať preukazovanie telekomunikačných výdavkov a spotrebného materiálu a preto súd s prihliadnutím na obsah exekútorského spisu priznal exekútorovi náhradu v ním uplatnenej výške 6,30 eur, nakoľko ju považuje za primeranú. Spolu tak patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov vo výške 11,70 eur.

Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 44,89 eur 20 % DPH, t. j. o sumu 8,98 eur. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 53,87 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi oprávnený.

Nakoľko je oprávnený v danom prípade zo zákona oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uznesením zo dňa 25. 02. 2013, č. k. - 12 vyzval v súlade s povinného na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný súdny poplatok vo výške 16,50 eura zaplatil 06. 03. 2013.

Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekúcie výslovne neupravuje možnosť náhrady tých trov, ktoré v rámci exekúcie vznikli povinnému. V ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku zákon definuje trovy exekúcie ako odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Zákon zároveň oprávnenému a aj exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Exekučný poriadok upravuje len možnosť náhrady trov exekučného konania v prospech súdneho exekútora a oprávneného. Pri aplikácii noriem exekučného práva je ale potrebné vychádzať z Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami (ďalej len „“). Aplikácia ustanovení tohto všeobecného civilného a procesného právneho predpisu aj na konanie podľa Exekučného poriadku je výslovne zakotvená v ustanovení podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Platná právna úprava obsiahnutá v Exekučnom poriadku vo vzťahu

k povinnému nepozná všeobecné uznávaný princíp zodpovednosti za výsledok konania. Pokiaľ by súd striktne vychádzal iba z ustanovení Exekučného poriadku, v prípade nedôvodne začatých exekúcií by sa povinní nemohli účinne domáhať priznania náhrady trov konania, ktoré im účelne vznikli pri bránení sa voči takto začatej exekúcii. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Preto nie je v rozpore s právnymi predpismi, ak súd v rámci exekučného konania rozhodne o náhrade trov konania povinného, použijúc v súlade so zásadou princípu zodpovednosti za výsledok konania subsidiárne ustanovenia Súd zároveň poukazuje na to, že možnosť takéhoto rozhodnutia nemožno dôvodiť z úpravy obsiahnutej v ustanovení Exekučného poriadku, nakoľko táto úprava sa týka vzájomného vzťahu medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora.

K zastaveniu predmetnej exekúcie došlo zavinením oprávneného a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť povinnému trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o procesnú obranu oprávneného, že je oslobodený od súdnych poplatkov, táto je nedôvodná, nakoľko inštitút náhrady trov konania je odlišný od inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov a nie je možné ich zamieňať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.