Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/18/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska č. 4, 040 11 Košice, IČO: 46 262 121, právne zastúpeného Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., so sídlom Krivá č. 3, 040 11 Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100029123/2022 zo dňa 10.01.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 18.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) dňa 21.03.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 10029123/2022 zo dňa 10.01.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101799468/2021 zo dňa 24.09.2021, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 10 209,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 18.03.2022 navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia . Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca odôvodnil hrozbu finančnej a hospodárskej škody v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane najmä tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti začne správca dane v zmysle ustanovenia a nasl. v platnom znení, výkon daňovej exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že správca dane pristúpil k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle ustanovenia a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného bude znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca je toho názoru, že podaná správna žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho právneho a skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené, nakoľko priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, žalobca žiadal v súlade s citovaným ustanovením o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie , podľa ktorého správny súd môže návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.10.2022. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa ustanovenia , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia až .

6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu ( ). Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať závažné pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.

9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia . Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. -196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil tým, že v prípade nezaplatenia vyrubovanej dane v lehote splatnosti správca dane pristúpi k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle ustanovenia § 107

a nasl. daňového poriadku, čím bude znemožnené vykonávanie bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám.

11. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na žalobcu.

Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým konkrétnym spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho terajšiu majetkovú situáciu. Vzhľadom na to sa súd ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť n i e s ú prípustné ( a contrario, )