Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-368-2023.pdf
PDF · 97.11 KB
Case nature
Subarea
3Ek/368/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25/0, Bratislava 851 01, IČO: 35 942 436, proti povinnému: G. K., J.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX H., o vymoženie peňažného nároku vo výške 243,43 eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Mária Ághová, Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37 852 213, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 15.02.2023, domáhal vymoženia peňažného nároku vo výške 243,43 eur, na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 2025123137 vydaný DÔVEROU zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 20.10.2020 (ďalej len “exekučný titul”)
2. Poverením zo dňa 21.02.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Máriu Ághovú, Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, IČO: 37 852 213, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 401EX 135/23.
3. Dňa 08.03.2023 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2023 (ďalej len „Exekučný poriadok“). K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie, z dôvodu že od roku 2019 je vo výkone trestu odňatia slobody. Povinný ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi už zaplatil exekúciu (oprávnený: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.) zo dňa 14.07.2019 v sume 664,28 eur. Povinný nerozumel, ako je možné, že exekúcia EX 401 EX 135/23, 3Ek/368/2023 vznikla až teraz, keď exekúcia je zo dňa 20.10.2020, a prečo by mal platiť dva krát trovy exekúcie, a teda prečo súdny exekútor nespojil predmetné exekúcie do jednej exekúcie. Povinný ďalej zdôraznil, ako dôvod zastavenia exekúcia aj skutočnosť, že od roku 2019 sa nachádza vo výkone trestu, preto od tohto obdobia je zdravotné poistenie za neho vyplácané. Povinný poukázal na to, že podľa jeho informácií sa na exekúciu vzťahuje zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), keďže na túto exekúciu nebola za posledných 18 mesiacov zaplatená čiastka 15 eur a viac, a preto musí byť zrušená, inak povinný podá sťažnosť na exekútorskú komoru.
5. Oprávnený v rámci svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v informačnom systéme eviduje, že povinný sa od 19.07.2019 nachádza vo výkone väzby, pričom toto obdobie ani nie je predmetom vymáhania v tomto (a ani v inom) exekučnom konaní. Na obdobie od 01.01.2019 do 26.03.2019 a od 30.03.2019 do 18.07.2019 eviduje povinného ako samoplatiteľa. Minimálny preddavok na verejné zdravotné poistenie pre samoplatiteľov za rok 2019 bol vo výške 66,78 eur. Pohľadávka vo výške 189,56 eur za obdobie od 01.01.2019 do 26.03.2019 (66,78 eur + 66,78
eur + (66,78 eur / 31 dní x 26 dní)) bola vymáhaná v exekučnom konaní 401EX 57/21 vedenom na Exekútorskom úrade Mgr. Márie Ághovej. Exekučné konanie bolo ukončené vymožením. Predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní je dlžné poistné za obdobie od 30.03.2019 do 18.07.2019. Za uvedené obdobie mal povinný uhradiť sumu 243,43 eur ((66,78 eur / 31 dní x 2 dni) + (66,78 eur x 3 mesiace) + (66,78 eur / 31 dní x 18 dní)). Dlžné poistné bolo predpísané Výkazom nedoplatkov č. 2025123137 zo dňa 20.10.2020. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 15.02.2023, t.j. k premlčaniu pohľadávky nedošlo. Zákon č. 233/2019 Z. z. sa na toto exekučné konanie nevzťahuje. Na základe uvedených skutočností mal oprávnený za to, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by mali vplyv na výšku pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, preto na podanom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej trval a žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 23.02.2023 a dňa 02.03.2023 bol na exekútorský úrad doručený Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2023, a teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote. Súdny exekútor ďalej uviedol, cit. „Exekúcia prebieha na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný mal dostatok možností sa voči určenej povinnosti brániť pred samotnou právoplatnosťou exekučného titulu. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. V zmysel § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť Návrh odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Máme za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v Návrhu na zastavenie exekúcie, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazy.“
7. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2023, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 243,43 eur a zistil, že nie je dôvodný.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.02.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 28.02.2023 a doručený na exekútorský úrad dňa 02.03.2023, čím povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
16. Predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol voči povinnému právoplatnosť dňa 10.12.2020 a vykonateľnosť dňa 24.01.2021, a ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2019, výsledkom ktorého je nedoplatok v sume 243,43 eur.
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Z dôvodu nesplnenia exekučným titulom uloženej povinnosti pristúpil oprávnený dňa 15.02.2023 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom si uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním dňa 21.02.2023 súdneho exekútora Mgr. Máriu Ághovú.
19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
20. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
21. Dôvodom na zastavenie exekúcie má byť skutočnosť, že povinný je od roku 2019 vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň je zdravotné poistenie od tohto obdobia za povinného vyplácané štátom.
22. Súd preskúmaním potvrdenia o doručení upovedomenia o začatí exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor vykonal doručenie predmetnej listiny na adresu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave k rukám povinného. Súd po vykonanej lustrácii prostredníctvom medzirezortného systému obdŕžal odpoveď od Zboru väzenskej a justičnej stráže, z ktorej mal za preukázané, že povinný v čase vydania tohto uznesenia sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. K poukázaniu na skutočnosť, že povinný ku dňu vydania tohto uznesenia sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody je na mieste zdôrazniť, že výkon trestu odňatia slobody voči povinnému nepredstavuje okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom bránila vymáhaniu nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie.
23. K daným dôvodov na zastavenie exekúcie súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu. Teda ak povinný namietal vznik nedoplatku resp. obdobie, za ktoré povinnému vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení, mal možnosť predložiť svoj nesúhlas prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov, t.j. podaním námietky v lehote 15 dní odo dňa doručenia exekučného titulu. Keďže tak neurobil, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak spôsobilým exekučný titulom, na podklade ktorého si oprávnený vymáha priznaný nárok. Bolo teda v plnej kompetencii povinného zvážiť, či svoje právo na podanie opravných prostriedkov využije alebo nie. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
24. S ohľadom na tvrdenie povinného je na mieste poukázať aj na starú rímsku zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
25. Povinný sa bránil voči začatej exekúcii aj uplynutím dlhšieho časového obdobia od vydania exekučného titulu, t.j. od 20.10.2020 do začatia exekučného konania.
26. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
27. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
28. Podľa § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
29. Súd k tvrdeniu povinného v prvom rade uvádza, že oprávnený uplatnil svoj nárok voči povinnému z exekučného titulu riadne a včas, tzn. pred uplynutím premlčacej doby. V rámci premlčania je potrebné dôsledne rozlišovať premlčanie práva zdravotnej poisťovne výkazom nedoplatkov určiť dlžné poistné podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, kde premlčanie tohto práva možno namietať iba do právoplatnosti výkazu nedoplatkov a na druhej strane premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, na ktoré je exekučný súd povinný ex offo prihliadať. Skutočnosť, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť uhradiť nedoplatok poistného za rok 2019 v celkovej výše 243,43 eur a exekučný titul bol vydaný dňa 20.10.2020 preukazuje, že daný nárok s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení nebol premlčaný. Rovnako nedošlo k premlčaniu vymáhaného nároku ani v zmysle § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 15.02.2023 a exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2020, tzn. že od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní neuplynula 3-ročná premlčacia doba.
30. Povinný ďalej namietal a zároveň sa domáhal vysvetlenia, prečo súdny exekútor nespojil vymáhanie predmetnej exekúcie v tomto exekučnom konaní v prospech oprávneného s predchádzajúcou exekúciou vo výške 664,28 eur, ktorú povinný splnil, nakoľko povinnému vznikla takto povinnosť platiť trovy exekúcie opätovne
31. Súd k daným skutočnostiam uvádza, že súdny exekútor je pri vykonávaní exekúcie viazaný poverením na vykonanie exekúcie, ktoré súd vydá (a následne doručí súdnemu exekútorovi) na podklade doručeného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil voči povinnému nárok na pohľadávku vo výške 243,43 eur, a to v súlade s predloženým exekučným titulom (Výkaz nedoplatkov č. 2025123137), preto súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie istiny vo výške 243,43 eur. K uvedenému je potrebné doplniť, že Exekučný poriadok nelimituje oprávneného, pokiaľ ide o počet návrhov na vykonane exekúcie, ktorými si uplatňuje nárok voči tomu istému povinnému z ďalších, resp. toho istého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (avšak v tom prípade len pokiaľ nie je daná prekážka litispendencie). Inak povedané, oprávnený je oprávnený využiť svoje dispozitívne právo a uplatniť si svoj nárok voči povinnému z viacerých exekučných titulov (resp. exekučného titulu) buď v rámci jedného exekučného konania (podaním jedného návrhu na vykonanie exekúcie), alebo si uplatní svoj nárok voči povinnému z exekučných titulov (resp. exekučného titulu) vo viacerých exekučných konaniach (podaním samostatných návrhov na vykonanie exekúcie), pričom v tomto prípade súdny exekútor nie je oprávnený „svojvoľne“ spájať viaceré exekúcie, ktoré vykonáva voči tomu istému povinnému do jednej exekúcie, v prospech povinného. Išlo by o svojvoľné a nezákonné prekročenie oprávnení (a povinností) súdneho exekútora. Povinný je tak povinný strpieť exekučné konanie (a sním spojené trovy), ktoré sám zapríčinil dobrovoľným nesplnením povinnosti.
32. Na predmetné exekučné konanie sa podľa povinného vzťahuje zákon č. 233/2019 Z. z, nakoľko za posledných 18 mesiacov nebola v exekučnom konaní zaplatená čiastka 15 eur a viac, a preto musí byť zrušená.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
34. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
35. Ani táto námietka povinného neobstojí, nakoľko predmetné exekučné konanie sa začalo v zmysle § 50 ods.1 Exekučného poriadku dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu, t.j. dňa 15.02.2023. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. sa zákon č. 233/2019 Z. z. vzťahuje na exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017, ktoré sú vedené podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, tzn. že
na toto exekučné konanie sa tak nevzťahuje zákon č. 233/2019 Z. z., ale je vedené podľa predpisov platných a účinných v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. Exekučný poriadok).
36. Povinný tak v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko povinným namietané dôvody nie sú relevantné v exekučnom konaní, čím návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
37. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom povinného na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu.
38. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
39. Nakoľko si povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania, súd o nároku povinného a oprávneného na náhradu trov exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.