Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Co-141-2014.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Subarea
14Co/141/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, P. O. BOX 70, IČO: 36 857 033, proti odporcovi: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Advokátska kancelária so sídlom R. L. X, F., o zaplatenie 1.109,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 09. 10. 2013 č. k. 12Ro/118/2013-54, takto
rozhodol:
Mení uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 69,22 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, so sídlom R. L. X, F..
V nenapadnutých výrokoch sa uznesenia okresného súdu nedotýka.
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 138,44 Eur s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Súčasne vo výroku tiež rozhodol o povinnosti vrátiť navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.
Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov nepriznáva. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že trovy uplatnené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaloženými trovami na uplatnenie práv odporcu. Poukazoval na to, že v danej veci nie je možné aplikovať zásadu úspechu v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania a túto stiahnuť aj na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech nemal. Úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník by mal byť tak odborne a personálne vybavený, aby nebol daný právny dôvod k tomu, aby sa v konaní dal zastupovať advokátom. Nevidel preto dôvod na priznanie náhrady trov konania a preto žiadal v napadnutom výroku zmeniť rozhodnutie okresného súdu a v zmysle podaného odvolania náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.
Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý v podanom vyjadrení poukazoval na to, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne. Vedľajší účastník takisto ako každý iný účastník konania má právo dať sa zastúpiť zástupcom, a to aj z radov advokátov. Pokiaľ právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania len za dva úkony právnej pomoci, ide o účelne vynaložené trovy konania a preto pokiaľ okresný súd tieto trovy vedľajšiemu účastníkovi priznal, rozhodol správne. Žiadal priznať tiež náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. v napadnutom výroku o trovách konania, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil.
Z podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento ním napadol len výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 138,44 Eur. V ostatných výrokoch uznesenie okresného súdu nenapádal.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa teda preskúmaval krajský súd uznesenie okresného súdu len v napadnutom výroku.
Z obsahu spisu je nesporné, že v danej veci navrhovateľ vzal späť návrh na vydanie platobného rozkazu ešte v lehote uvedenej v § 172 ods. 1 O. s. p. V dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom potom okresný súd konanie zastavil, odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu neuplatnil a keďže uplatnil náhradu trov konania vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, rozhodoval súd o náhrade trov vedľajšieho účastníka.
Pri náhrade trov konania vedľajšieho účastníka správne okresný súd vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., podľa ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Keďže zastavenie konania zavinil navrhovateľ, dopadá na neho ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. a je preto povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporcu na ochranu jeho záujmov ako spotrebiteľa.
Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že na priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi nie je daný právny nárok, tak s takýmto názorom navrhovateľa sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti je treba poukázať na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O. s. p.
V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto právnym predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, tak v zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 O. s. p.).
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to advokátskou kanceláriou či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Pokiaľ teda v danej veci okresný súd rozhodoval o trovách konania vedľajšieho účastníka, postupoval správne. Keďže v podanom odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že trovy uplatnené právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaloženými trovami v konaní, tak bolo potrebné sa touto námietkou zaoberať.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že vo veci bol vydaný dňa 13. 06. 2013 platobný rozkaz pod č. k. 12Ro/118/2013-30. Vzhľadom na to, že dňom 13. 06. 2013 zahlásil vedľajší účastník vstup do konania, pričom písomné podanie je dňom 14. 06. 2013 založené na č. l. 33 spisu.
Vzhľadom na vstup vedľajšieho účastníka do konania okresný súd doručoval vydaný platobný rozkaz a návrh spolu s prílohami aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Platobný rozkaz doručoval aj odporcovi. Proti platobnému rozkazu bol zo strany vedľajšieho účastníka včas podaný odpor. Platobný rozkaz bol však doručovaný aj odporcovi. Odporcovi bola tiež doručovaná výzva okresného súdu, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí s podaným odporom vedľajšieho účastníka v konaní. Na túto výzvu sa odporca nevyjadril, pričom navrhovateľ po doručení odporu proti platobnému rozkazu vzal podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu späť. Je teda nesporné, že v danom prípade bol dôvodný procesný postup podľa § 174 ods. 5 O. s. p.
Za daných okolností preto považoval aj krajský súd za účelne vynaložené trovy na strane vedľajšieho účastníka, a to trovy za jeden úkon právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia v sume 61,41 Eur v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. K uvedenému úkonu patrí aj režijný paušál 7,81 Eur. Celkom tak za účelné trovy považoval krajský súd sumu 69,22 Eur.
Odmenu za podaný odpor proti platobnému rozkazu nepovažoval však krajský súd za účelne vynaložené trovy konania, keďže podanie odporu proti platobnému rozkazu bolo viazané na súhlas hlavného účastníka v konaní, teda odporcu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by takýto súhlas zo strany odporcu bol daný, keďže na výzvu zo strany súdu sa odporca nevyjadril, lebo zásielku si v zákonom určenej dobe na pošte nevyzdvihol. Správnosť postupu v súvislosti s podaným odporom nemohol krajský súd už preskúmavať, pretože okresný súd vo veci konanie zastavil a proti tejto časti výroku uznesenia okresného súdu odvolanie podané nebolo. Uvedená okolnosť však mala dopad na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka a preto tomuto priznal náhradu trov konania len vo výške 69,22 Eur.
Z uvedených dôvodov preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil.
V odvolacom konaní navrhovateľ mal čiastočný úspech. Vedľajší účastník mal úspech tiež čiastočný. Krajský súd preto podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania tak navrhovateľovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.