Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-83-2007.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/83/2007
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, EX 1295/20102 (pôvodne Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod č. EX 58/07R) na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnému S. Ž., R.. XX.X.XXXX, D. XXX pre vymoženie 485,95 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo dňa 8.3.2007 vydané poverenie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 14.640,- Sk s príslušenstvom. Poverenie súd vydal na základe Rozhodcovského rozsudku sp.zn.: SR 5092/2006 zo dňa 2.11.2006, ktorý bol vydaný stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver na základe zmluvy o úvere, a keďže povinný poskytnuté peňažné prostriedky nesplácal pristúpil oprávnený k vymáhaniu dlhu. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.5.2006 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému 8000,- Sk, a túto sumu sa zaviazal dlžník splatiť aj s navýšeným poplatkom 6400- Sk v 10-tich , mesačných splátkach po 1440,- Sk.
Súd skúmal aj bez návrhu zákonné podmienky preto, aby zistil, či exekúcia je vykonávaná v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.
Exekučným titulom v danej veci je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SR 5092/2006 zo dňa 2.11.2006, ktorý bol vydaný stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. ktorý bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.5.2006 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému 8000,- Sk, a túto sumu sa zaviazal dlžník splatiť aj s navýšeným poplatkom 6400,- Sk v 810-tich , mesačných splátkach po 1040,- Sk, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka v bode 17, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa § 57 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 2.11.2006 zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému 14640,- Sk s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 14400,- Sk od 24.7.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 4402,- Sk. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému na základe úverovej zmluvy finančné prostriedky, ktoré mal splatiť v dohodnutých splátkach. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver navýšený o poplatok. Súd uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy. V zmysle § 1 tohto zákona zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 písm. e) tohto ustanovenia jednoznačne sa tento zákon vzťahuje aj na zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným. Jednoznačne, preto je potrebné posudzovať tento vzťah v zmysle týchto zákonných ustanovení, nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi je teda vzťahom občianskoprávnym a na tom nemení nič ani skutočnosť, že sa spravuje viacerými právnymi predpismi. Z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v spojení s ods. 5 tohto ustanovenia sa vymyká zmluva o úvere podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, ktorý vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej zmluve na spotrebiteľské úvery od hodnoty 200,- € do hodnoty 20.000,- €.
Podľa článku 3 ods. 1 písm. e) Smernice Rady č. 93/13/EHS za nekalú podmienku možno považovať podmienky, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu. Zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že v nich je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka, ktorá umožnila dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu len odmietnuť alebo ju prijať so všetkými podmienkami. Takto formulovaná rozhodcovská doložka podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú podmienku a teda neplatnú aj s poukazom na judikatúru súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Rozhodcovská doložka nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je neprijateľná..
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd poukazuje na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Za neprehliadnuteľnú nemožno neoznačiť úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu preberá argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný takmer 100% poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p.a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd o výške trov exekúcia a o povinnosti uhradiť ich rozhodne samostatným uznesením v prípade ak si účastníci budú priznanie trov exekúcie nárokovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.