Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 125,- eur a titulom nemajetkovej ujmy 309,79 eur z dôvodu, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému X. Q., nar.: XX.XX.XXXX. Exekučný súd Okresný súd Levice napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010. Konanie sa začalo 11.08.2010. K rozhodnutiu žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby - omeškanie viac ako 168 dní.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. - 10 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Levice, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie Okresnému súdu Nitra.

Odporca sa písomne vyjadril, že žiada návrh zamietnuť. Nebolo preukázané, že navrhovateľ má nárok na materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie tohto nároku. Nebol preukázaný nesprávny úradný postup. Prieťahy v konaní neboli konštatované príslušným právomocným orgánom. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ nepreukázal, ako vyčíslil škodu a nemajetkovú ujmu. Nie je daná príčinná súvislosť medzi existenciou nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a nemajetkovej ujmy.

Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2014. Zástupca navrhovateľa mal doručenie vykázané 20.01.2014 a odporca 17.01.2014. Podľa zákonného ustanovenia súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadol pritom na obsah spisu a výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a spisu Okresného súdu Levice sp. zn. . Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. zistil tieto skutočnosti: a) oprávnený: navrhovateľ povinný: X. Q., nar.: XX.XX.XXXX, súdny exekútor R.. C. V. sp. zn. exekučného spisu EX 13230/10 b) pre vymoženie 600,- eur istiny s príslušenstvom c) návrh bol podaný na Okresnom súde Levice 20.10.2010, podkladom exekúcie rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenska rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 20816/09 d) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 24.11.2010 č.k. - 9 žiadosť súdneho exekútora R.. C. V., A. XX, F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený dňa 17.12.2010 a listinou zo dňa 19.01.2011 vzal navrhovateľ odvolanie späť a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.01.2011 č.k. - 27 odvolacie konanie zastavil.

Súd z listiny - Spr 1001/12 Okresného súdu Nitra zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi 25.09.2012.

Podľa zákonného ustanovenia , písmeno a), bod 1 v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa článku 46 ods. 1 SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného 20.10.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písmena c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody, d) zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa zodpovednosti podľa ods. 11 sa nemožno zbaviť), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom zodpovednosti je SR - každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého vzťahu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok sa nezmenšil.

Navrhovateľ sa domáha škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, poprípade v primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na splnenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutia v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd preto neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody, resp., či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňuje podľa zákonného ustanovenia , keď podľa navrhovateľa Okresný súd Levice svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, prípadne bez zbytočných prieťahov. Súd zistil, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice dňa 20.10.2010. Súd tu poukazuje na zákonné ustanovenie Exekučného poriadku účinného 20.10.2010, tu súd pripomína, že táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa , písmena c) a o sa vzťahuje na túto vec.

Súd mal za preukázané tieto skutočnosti: a) Okresný súd Levice sp. zn. . Návrh bol podaný 20.10.2010. b) oprávnený navrhovateľ a povinný X. Q., nar.: XX.XX.XXXX c) vymoženie 600,- eur istiny s príslušenstvom d) súdny exekútor R. sp. zn. EX 13230/10 e) pokladom exekúcie horeuvedené rozhodnutie f) prvostupňový súd rozhodol 24.11.2010 č.k. - 9 a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Súd mal ďalej za preukázané, že iný orgán verejnej moci nekonštatoval, že v tomto konaní došlo k prieťahom v konaní. Tiež nezistil, že by došlo postupom Okresného súdu Levice k nesprávnemu úradnému postupu. Žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, pritom v horecitovanom zákonnom ustanovení nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie ohľadne zamietnutia žiadosti. Súd ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočívala v zmenšení jeho majetku alebo ušlom zisku. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, v dôsledku ním tvrdeného oneskoreného rozhodnutia súdu. Navrhovateľ ním tvrdenú škodu nešpecifikoval.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup - súd tu poukazuje na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na to právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rozhodnutej veci. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, ktorý spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd teda Okresný súd Levice oprávnený a súčasne povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takýto výklad označený v ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 EP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je verejným záujmom a je nevyhnutná pre zvýšenie kvality života a životnej úrovne občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu s poukazom na základné právo na spravodlivú súdnu ochranu, ktorú zaručuje SR. Toto právo zaručuje sa nielen oprávnenému, ktorý uplatňuje svoje práva ale aj tomu - povinnému

- proti ktorému je uplatňovaný nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu titulom rozhodcovského rozsudku t.j. v horeuvedenej exekučnej veci Okresným súdom Levice. Súd tu mal teda za preukázané, že oprávnený podal návrh na exekúciu na Okresnom súde Levice 20.10.2010 a Okresný súd Levice návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 24.10.2010. Horeuvedené skutočnosti súd mal za preukázané obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn. .

Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Podľa zákonného ustanovenia súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Podľa zákonného ustanovenia súd rozhodol o náhrade trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal odporcovi, ktorý účastník mal vo veci úspech, lebo náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.