Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-505-2012.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/505/2012
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v exekučnej veci oprávneného: UNIMED, spol. s.r.o.. IČO: 17312752, Oriešková 11, 821 05 Bratislava, zast.: Právny dom
- advokáti, s.r.o., IČO: 36857793, so sídlom Hurbanova 9A, Banská Bystrica proti povinnému: C.. Z. Y., M..Č..: XXXXXX/XXXX, H. I. XXXX/XXX, XXX XX D. T. U., o vymoženie sumy 31.766,69 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Marcela Zummerová, Exekútorský úrad Michalovce,
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.6.0212 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 31.766,69 eur s prísl.
Dňa 26. 07. 2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie. Povinná svoj návrh odôvodnila tým, že sú v ex. konaní naplnené podmienky podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Pohľadávky ktoré si oprávnený uplatňuje ex. titulom t.j. rozhodcovským rozsudkom č. 29/2008 zo dňa 21. 01. 2009 už boli sčasti uspokojené v konkurze sp. zn. 1K/l8/2010, ktorý bol povolený Okresným súdom Prešov a vyhlásený v Obchodnom vestníku 97B/2010 dňa 21. 05. 2010. Následne dňa 20. 12. 2011 Okresný súd uznesením konkurz pod sp. zn. 1K/18/2010 po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 01. 2012. Dňa 03. 06. 2011 povinná podala návrh na povolenie oddlženia na Okresnom súde Prešov. Konanie je vedené pod sp. zn. 3NCKR/2/2011 a má za to, že tento návrh spĺňa všetky predpoklady podľa § 166 a nasl. Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Oprávnený vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10. 08. 2012 zdôraznil, že k povoleniu o oddlžení ani nemusí dôjsť. Ako jeden z dôvodov uviedol, že povinná v súčinnosti so svojou matkou Z. I., konali pred začatím konkurzného konania, ako aj počas neho v rozpore so zákonnými spôsobmi. Pani Z. I.Č. si do konkurzného konania prihlásila fiktívnu pohľadávku, pričom právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola neplatná zmluva. Povinná svojim konaním ohrozovala samotný účel konkurzného konania a prispievala k možnému čiastočnému zmareniu uspokojenia ostatných veriteľov. Z uvedených dôvodov je OR PZ Vranov nad Topľou pod číslom ČVS: ORP-402/OEK-VT-2Q11 vedené trestné konanie. Na základe skutočností možno ťažko očakávať akýkoľvek poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie uspokojenie svojich veriteľov.
Tunajší súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa 5.2.2013 č.k. 9Er/505/2012-52 návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v prípade povolenia oddlženia, začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky, ktoré správca po odpočítaní svojej odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. Týmto spôsobom sú uspokojovaní len veritelia prihlásených pohľadávok a nie veritelia, ktorých pohľadávky vznikli po zrušení konkurzu. Títo veritelia sú uspokojovaní v celom rozsahu v bežných lehotách splatnosti priamo dlžníkom. Okrem iného títo veritelia sa môžu domáhať splnenia svojich pohľadávok voči dlžníkovi bez ďalších obmedzení aj prípadným výkonom rozhodnutia, alebo exekúciou. Na základe zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietal, výkon rozhodnutia, alebo exekúciu. Ak však po zrušení konkurzu súd povolí dlžníkovi- fyzickej osobe oddlženie, platí ohľadom nich exekučný zákaz, ktorý skončí až prípadným zrušením skúšobného obdobia. Exekučný zákaz sa týka všetkých pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, t.j. prihlásených pohľadávok ako aj neprihlásených. Zákon v tomto prípade nerobí rozdiely, odkazuje všeobecne na pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, pričom takýmito pohľadávkami z pojmového hľadiska sú aj pohľadávky, ktoré neboli prihlásené. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne uvádza, kedy možno viesť exekúciu na pohľadávku, ktorá sa nachádzala na zozname pohľadávok správcu konkurznej podstaty. Kľúčovým momentom je zrušenie konkurzu. V predmetnom exekučnom konaní bol konkurz zrušený dňa 14. 12. 2011. Samotné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 01. 2012. Oprávnený na základe exekučného titulu (ide o pohľadávku, ktorú veriteľ prihlásil v konkurznom konaní a ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietal a ktorá bola v konkurznom konaní uspokojená len čiastočne) podal po zrušení konkurzu dňa 07. 02. 2012 návrh na vykonanie exekúcie a teda dňa 07. 02. 2012 začalo exekučne konanie. Ďalej má súd za to, že v prípade povolenia oddlženia povinnej- fyzickej osobe zákon výslovne uvádza, že na všetky pohľadávky platí exekučný zákaz a teda počas skúšobného obdobia nemožno začať výkon rozhodnutia, alebo exekučne konanie. V danom prípade ešte súd o návrhu povinnej o oddlžení k dnešnému dňu nerozhodol a preto aj keď povinná podala návrh na oddlženie v zákonnej lehote, oprávnený v čase od zrušenia konkurzu až do právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení oddlženia mohol podať návrh na začatie exekúcie. Povinná svoj návrh na odklad exekúcie odôvodňovala tým, že tu možno predpokladať, že exekúcia bude zastavená, avšak v danom momente súd nevie ako Okresný súd Prešov o oddlžení rozhodne a či v konečnom dôsledku je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). V prípade povolenia oddlženia a následného uplynutia trojročného skúšobného obdobia sa skončí exekučný zákaz. Ak by tunajší súd uznesením povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o návrhu na oddlženie, vážne by tým poškodil oprávneného, ktorý môže byť uspokojený v exekučnom konaní ( v prípade nadobudnutia majetku povinnou) ešte pred rozhodnutím Okresného súdu Prešov o oddlžení povinnej.
Dňa 15.3.2013 doručila povinná tunajšiemu súdu odvolanie v lehote na podanie odvolania. V odvolaní uviedla, že s tvrdením súdu, že oprávnený mohol podať návrh na začatie exekúcie súhlasí, toto v návrhu na povolenie odkladu nijako nerozporovala ani nenapádala. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je však návrh na povolenie odkladu exekúcie dostatočne odôvodnený, keďže možno dôvodne predpokladať, že táto exekúcia bude podľa § 196 ods. 1 zák. o konkurze a reštrukturalizácií zastavená. „Pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.“ Toto zákonné ustanovenie zakotvuje počas skúšobného obdobia exekučný zákaz na vymáhanie pohľadávok z majetku dlžníka, ktoré boli počas konkurzu zahrnuté v súpise pohľadávok, pričom tento zákaz skončí až prípadným zrušením tohto skúšobného obdobia. Pohľadávka, ktorú si veriteľ v tejto exekúcií uplatnil, bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. OS 29/2008 zo dňa 21.01.2009 a bola riadne zahrnutá v súpise pohľadávok, pričom bola aj čiastočne uspokojená. Návrh na povolenie oddlženia, ktorý podala na Okresný súd Prešov dňa 03.06.2011 spĺňa všetky potrebné náležitosti na to, aby ho tento súd povolil. Návrh bol podaný fyzickou osobou ( § 166 ods. 1) počas konkurzu, čiže ešte pred jeho zrušením, obsahoval okrem všeobecných náležitostí návrhu aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov ( § 167 ods. 1 ), pričom konkurz na majetok dlžníka nebol zrušený preto, že nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate ( § 166 ods. 2 ). Počas konkurzu taktiež riadne plnila svoje povinnosti ustanovené mi ZKR a teda v zmysle § 166 ods. 2 je tu predpoklad, že súd oddlženie dlžníka povolí. V zmysle § 167 ods. 2 ZKR „O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení „konkurzu“- Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz voči povinnej bol právoplatne zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku dňa 06.01.2012, pričom súd
má o oddlžení rozhodnúť bezodkladne po zrušení konkurzu, je tu dôvodný predpoklad na zastavenie, resp. pozastavenie exekúcie v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. a teda aj na splnenie predpokladov na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP. Na základe vyššie uvedených skutočností povinná navrhla, aby odvolací súd povolil odklad predmetnej exekúcie.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 21.5.2013 uviedol, že povinný odvolanie odôvodňuje predovšetkým tým, že existuje dôvod na odklad exekúcie, ktorý spočíva v tom, že povinný podal po skončení konkurzu vedeného na majetok povinného návrh na oddlženie, o ktorom konkurzný súd do dnešného dňa nerozhodol, avšak podľa povinného možno dôvodne očakávať, že konkurzný súd oddlženie povolí a preto uznesenie podľa povinného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený považuje uznesenie za vecne správne a s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje a to z nasledovných dôvodov: Dôvod, ktorým povinný odôvodňuje svoj návrh na odklad exekúcie nie je možné za žiadnych okolnosti považovať za dôvod na odklad exekúcie, ako správne uvádza súd v uznesení. Povinný v tejto súvislosti poukazuje na to, že po zrušení konkurzu vedeného na majetok povinného podal povinný návrh na oddlženie, o ktorom možno predpokladať, že ho konkurzný súd schváli a preto pre všetkých veriteľov povinného nastúpi exekučný zákaz vymáhať pohľadávky. Práve z dôvodu, že konkurzný súd pravdepodobne návrh na oddlženie schváli, oprávnený žiada o odklad exekúcie a to z dôvodu, že možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. S týmto tvrdením oprávnený, podobne ako súd nesúhlasí. Predovšetkým, návrh povinného na oddlženie je len návrhom, o ktorom súd do dnešného dňa právoplatne nerozhodlo. Okrem toho, na povolenie oddlženia nemá povinný právny nárok a teda v súčasnej dobe nie je možné dôvodne očakávať zastavenie exekúcie ako predpoklad povolenia odkladu exekúcie. Návrh na oddlženie je len procesným návrhom povinného, ktorý však sám osebe nemá odkladný účinok na prebiehajúce exekučné konanie alebo vykonateľnosť exekučného titulu. Okrem vyššie uvedeného ďalej oprávnený poukazuje na to, že len podanie samotného návrhu na oddlženie zo strany povinného neznamená, že konkurzný súd oddlženie povinnému aj povolí. Povinný síce uvádza, že jeho návrh obsahuje všetky náležitosti a vyjadruje aj poctivý zámer povinného uspokojiť všetkých veriteľov povinného, toto vyjadrenie je potrebné brať len ako procesnú obranu povinného v tomto konaní, nakoľko to, či návrh spĺňa všetky zákonom požadované náležitostí a či v ňom povinný uviedol poctivý zámer uspokojiť všetkých veriteľov povinného, posudzuje až konkurzný súd. V súvislosti s návrhom povinného na povolenie oddlženia oprávnený uvádza, že predpokladom povolenia oddlženia povinného je skutočnosť, že si riadne plnil svoje povinnosti počas celého konkurzného konania. V tejto súvislosti oprávnený opätovne poukazuje na to, že o splnení tejto podmienky má vážne pochybnosti, nakoľko do konkurzného konania bola predložená prihláška príbuznou povinného, pani I., ktorou pani I. prihlásila pohľadávku v sume, ktorá výrazne presiahla sumy pohľadávok ostatných veriteľov a ktorou tak pani I. získala prednostné postavenie. Ako bolo dodatočne zistené, pohľadávka bola fiktívna. nakoľko vychádzala zo zmluvy o pôžičke, ktorú podpísal s pani I. práve povinný ako príjemca pôžičky, avšak táto zmluva bola podpisom antedatovaná. Práve z tohto dôvodu vzniklo podozrenie, že k žiadnej pôžičke pre povinného nedošlo a zmluva bola podpísaná podvodne. Z uvedeného dôvodu oprávnený podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, po podaní ktorého došlo zo strany pani I.j k späťvzatiu prihlášky. Uvedené skutočnosti preto nasvedčujú tomu, že zo strany povinného nemohlo dôjsť k riadnemu splneniu povinností počas konkurzného konania, nakoľko povinný podpisom fiktívnej zmluvy o pôžičke takmer ovplyvnil uspokojenie skutočných konkurzných veriteľov. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že doteraz vedené exekučné konanie je vedené v súlade so zákonom. Po právoplatnom skončení konkurzného konania vedeného na majetok povinného podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie tak, ako to predpokladá aj samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Skutočnosť, že povinný podal návrh na povolenie oddlženia nemá do dnešného dňa na prebiehajúce konanie žiadny vplyv. V prípade, že by súd odklad exekúcie povolil, bezdôvodne a nad rámec zákona by zvýhodnil povinného a naopak, oprávneného by poškodil, nakoľko by mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže by mu bezdôvodne zabránil vo vymáhateľnosti jeho nároku. V prípade, že konkurzný súd oddlženie povinného povolí, exekučné konanie bude zastavené, avšak do tohto momentu má oprávnený právo svoj nárok vymáhať núteným spôsobom.
Ako vyplýva z § 202 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, 0ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V zmysle § 56 ods. 7 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ex. por.“), proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Z uvedeného vyplýva, že výkladom uvedeného ustanovenia a contrario, proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odklad povinného proti exekúcii odvolanie nie je prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad nie je odvolanie prípustné, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa preto podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Ako vyplýva z § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Podľa § 57 ods. 1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej len „Ex. por.“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle §58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V zmysle § 105 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na základe zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.
Podľa § 166 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Ako vyplýva z § 167 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
V zmysle § 167 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Ako vyplýva z § 169 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
Podľa § 171 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je je rozsudok Obchodného súdu so sídlom v Banskej Bystrici pod č.k. OS 29/2008 zo dňa 21.01. 2009 v spojení s opravným Uznesením č.k. OS 29/2008 zo dňa 23. 04. 2009. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k.: 1K/18/2010 zo dňa 17. 05. 2010 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej (Obchodný vestník K004968).
Dňa 14. 12. 2011 Okresný súd Prešov zrušil konkurz vyhlásený na majetok dlžníčky C.. Z. Y. vedenej pod sp. zn. 1 K/18/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 01. 2012 (Obchodný vestník K001256).
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k.: 3NcKR/2/2011 zo dňa 28.10.2013 v právnej veci navrhovateľa
- dlžníka C.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXXX/XXX, XXX XX D. T. U., súd povolil oddlženie dlžníka C.. Z. Y.Í., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXXX/XXX, XXX XX D. T. U. a zároveň ustanovil JUDr. Jána Surmu, so sídlom kancelárie Hlavná 122, 080 01 Prešov, do funkcie správcu dlžníka (Obchodný vestník K019711).
Podaním odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh povinnej na odklad exekúcie zamietnutý sa predmetné uznesenie zrušilo a opätovne musí rozhodnúť sudca. V zmysle § 58 ods. 1 Ex. por. súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, pričom v danej veci súd zistil dôvody na zastavenie exekúcie, preto nepovažoval za potrebné v danom štádiu konania rozhodovať o návrhu na odklad povinnej podanom dňa 26.7.2012.
Na základe zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol, výkon rozhodnutia alebo exekúciu (pozri § 105). Ak ale po zrušení konkurzu súd povolil dlžníkovi - fyzickej osobe, oddlženie, platí ohľadom nich exekučný zákaz, ktorý skončí až prípadným zrušením skúšobného obdobia.
Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa môžu uspokojovať z majetku dlžníka len spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Okrem iného to znamená, že dlžník nemôže ani dobrovoľne splniť niektoré z takýchto pohľadávok. Takéto splnenie pohľadávky by bolo absolútne neplatné z dôvodu rozporu so zákonom (pozri § 39 ObčZ) a poskytnuté plnenie by sa muselo vrátiť späť podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. Uvedené uprednostnenie niektorého z veriteľov by okrem iného porušovalo aj zákaz zvýhodňovať niektorých veriteľov (pozri § 6).
Aby inštitút oddlženia mal zmysel, zákon poskytuje dlžníkovi ochranu pred výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou. Veriteľov chráni zákon počas skúšobného obdobia, a to pre prípad jeho predčasného zrušenia tým, že proti nim neplynie premlčacia lehota, teda táto spočíva v čase, ktorý z nej uplynul do momentu povolenia oddlženia.
Počas skúšobného obdobia však môžu byť uspokojované len pohľadávky zahrnuté v rozvrhu, teda tie, ktoré boli v konkurze prihlásené a zistené. Zákon v ustanovení § 169 ods. 1 hovorí, že pre pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nemožno počas skúšobného obdobia „začať“ konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Pri doslovnom výklade tohto ustanovenia, teda počas skúšobného obdobia nemožno doručiť súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor a ani súd, ktorý rozhoduje o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, však nemusí mať
vedomosť o tom, že dlžník bol v konkurze, a dokonca ani o tom, že dlžníkovi bolo povolené oddlženie, hoci sa táto skutočnosť zverejňuje v Obchodnom vestníku. Exekučný súd skúma v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť exekútora o vydanie poverenia a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie len z pohľadu ich rozporu so zákonom. Je teda na povinnom (dlžníkovi), aby sa proti začatej exekúcii bránil námietkami proti upovedomeniu o začatí exekúcie, zrejme s ohľadom na ustanovenie § 50 ods. 1 EP, teda preto, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
V danom prípade nastala situácia, kedy ide o exekúciu na majetok povinnej začatú v čase medzi zrušením konkurzu a povolením oddlženia, teda začatím plynutia skúšobného obdobia. Gramatickým výkladom ustanovenia § 169 ods. 1 ZKR je možné dospieť k záveru, že v tomto prípade exekúcia na majetok patriaci dlžníkovi nie je vylúčená. Avšak z logiky veci a podstaty inštitútu oddlženia je zrejmé, že takýto výklad neobstojí. Ak by aj došlo k začatiu exekúcie, potom je na dlžníkovi, aby sa voči nej bránil buď námietkami voči upovedomeniu o začatí exekúcie podľa § 50 ods. 1 EP, ako je uvedené vyššie, alebo návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP z rovnakého právneho dôvodu (k vyššie uvedenému pozri Inštitút oddlženia fyzickej osoby a úvahy o jeho aplikácii v praxi, EPI Odborné články epi - 2013).
V danom prípade Okresný súd Prešov uznesením č.k.: 3NcKR/2/2011 zo dňa 28.10.2013 povolil oddlženie povinnej. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že ak v súlade s § 169 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pre pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, nie je možné ani počas skúšobného obdobia viesť exekúciu už začatú v čase medzi zrušením konkurzu a povolením oddlženia. Pohľadávky veriteľov povinnej, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku povennej iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.
Medzi dôvody neprípustnosti exekúcie patria najmä neodstrániteľné nedostatky podmienok konania súvisiace s konkurzným konaním a iné napr.: zánik právnickej osoby - účastníka konania bez právneho nástupcu (bez ohľadu na to, či ide o oprávneného alebo povinného), úmrtie fyzickej osoby
- účastníka konania bez právneho nástupcu, oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule, úspešné vznesenie námietky premlčania povinným, rozhodnutie predložené ako exekučný titul je nulitným právnym aktom, vyhlásenie konkurzu na majetok povinného (podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii); to len v prípade, ak exekúcia začala po vyhlásení konkurzu, avšak exekučný súd túto okolnosť zistil až po vydaní poverenia, oddlženie dlžníka - fyzickej osoby, podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii má za následok nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia (§ 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu exekúcia proti povinnej neprípustná pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania súvisiacej s konkurzným konaním, preto súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.
Podľa §196 Ex. por., za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, pričom nemal k dispozícii exekučný spis súdneho exekútora ani vyúčtovanie trov exekúcie, bude o trovách exekúcie rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.