Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/508/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/ XX, XXX XX M., zast. JUDr. Milan Klobušiak, advokát, Š. I. X, XXX XX M., proti odporcom: 1/ PEKO HOLDING Ružomberok, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 2/1415, 034 01 Ružomberok, IČO: 00 634 948, zast. JUDr. Milan Vavrek, advokát, U. XXX, XXX XX W., 2/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, Š. I. XX, XXX XX M., 3/ W. C., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -135 zo dňa 18. júla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že budova č. súpisné XXXX postavená na parcele č. CKN 952, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. M. je zaťažená vecným bremenom práva prechodu peši schodiskom a do pivnice v prospech vlastníka budovy č. súpisné XXXX postavenej na parc. č. CKN 951 a budovy č. súpisné XXXX postavenej na parcele č. CKN 953, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. M.. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že budova súp. č. XXXX v pozemkovej knihe, popisné č. XXXX, postavená na pozemku parcele č. 952 (pôvodná pozemno-knižná parcela č. 416/2), zapísaná na LV č. XXXX k. ú. M. je zaťažená vecným bremenom práva prechodu peši, schodiskom a do pivnice v prospech vlastníka budovy č. súpisné XXXX (v pozemkovej knihe popisné číslo XXXX), postavenej na pozemku parc. č. CKN 953 (pôvodná pozemno-knižná parcela č. 414/2), ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. M., pričom uvedená pozemková služobnosť bola zriadená v roku 1948 za účinnosti všeobecného z roku 1811, tak ako vyplýva z vyššie popísaných výpisov z pozemkovej knihy. Ide o pozemkové služobnosti, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, pokiaľ došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, došlo k zmene subjektu služobnosti, teda práv a povinnosti vyplývajúcich z uvedenej služobnosti. V zmysle vyššie uvedených záverov sa podľa z roku 1950 pozemkové služobnosti k 01.01.1951 zmenili na vecné bremená upravené v a nasl. z roku 1950. Keďže z roku 1964 tieto služobnosti nezrušil, ani nebola preukázaná žiadna právna skutočnosť s ktorou právne predpisy spájajú zánik vecného bremena, trvá vecné bremeno založené ako pozemková služobnosť doposiaľ. V nadväznosti na uvedené potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Na námietku premlčania zo strany odporcu v rade 1/ neprihliadol, vzhľadom na jej neurčitosť. Rovnako za irelevantné označil tvrdenia právneho zástupcu odporcu v rade 1/ o existencii vzájomných služobností, keď zánikom jedného práva a záväzku zaniká jemu zodpovedajúce právo a záväzok druhej strany s tým, že uvedená skutočnosť nevyplýva zo zápisov v pozemkovej knihe. Pokiaľ by išlo o podmienené vzájomné pozemkové služobnosti musel by byť tento údaj uvedený v pozemkovej knihe. Pokiaľ sa týkalo naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by jeho právo bolo ohrozené a právne postavenie by sa stalo neistým.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie odporca v rade 1/. Zastal názor, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený, lebo neprispieva k celkovému vyriešeniu určitej otázky. Svojím podaním navrhovateľ narušil len dobré a dlhodobo nerušené vzťahy susedných budov v meste M., a to len z dôvodu, že nechcel platiť za nájom schodov. Spor vlastne vznikol tým, že odporca v 1/ rade zvýšil výšku faktúr navrhovateľovi za umývanie, čistenie a priechodnosť schodov, na čo navrhovateľ podal predmetný návrh. Za súčasnej právnej úpravy by zriadenie vecného bremena vo forme práva prechodu peši po schodoch nebolo možné a súd by daný návrh zamietol ako nedôvodný, z toho dôvodu, že budova navrhovateľa z dvoch strán susedí s cestou, z jednej strany je to ulica Mostová a z druhej strany je tu prístup od parkoviska. Súd tiež nezobral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ sám znemožnil prístup zamurovaním strany budovy v smere na Mostovú ulicu. V minulosti vstupné priestory do budovy tvoria dnes prevádzku cukrárne. Zároveň súd nevzal do úvahy skutočnosť, že budova, ktorú odkúpil navrhovateľ ešte pred odporcom, mala samostatný vchod a nevyužívala budovu odporcu na prechod do svojej budovy. Poukazoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby, nakoľko nemal ohrozené právo, bežne používal schodište nehnuteľnosti odporcu a nijako nebol vlastníkom vo svojom prechode po ňom obmedzovaný alebo ohrozovaný. Poukazoval, že Tripartitum ako základný právny prameň práva od roku 1517 platil na našom území aj v dvadsiatom storočí. Podľa historikov Všeobecný známy pod skratkou ABGB platil pri vzniku Československa len na území Čiech, Moravy a Rakúskeho Sliezska. Na našom území bolo stále v platnosti obyčajové uhorské právo, ktorého nosným prvkom bolo Tripartitum. Akýkoľvek argument, týkajúci sa aplikácie ABGB na našom území nemôže byť súdom braný do úvahy pre jeho neúčinnosť. V nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 1/ žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že z prejavov odporcu v rade 1/ vzniklo ohrozenie práva, či právneho vzťahu, ktoré založil stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa. Odporca v rade 1/ sa vyhrážal zatvorením vstupných dvier ku schodisku, začal požadovať platenie nájmu 300,- Eur mesačne. Jeho práva z vecného bremena zostali ohrozené, preto existuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Čo sa týka pôsobnosti Všeobecného z roku 1811 na území Uhorska a potom Slovenska čo do vecných práv podal podrobné vyjadrenie, čerpal okrem textov zákonov, najmä z Dejín súkromného práva na Slovensku. Služobnosti boli zriaďované a zapisované do pozemkovej knihy v Uhorsku a na Slovensku podľa Všeobecného z roku 1811, pretože uhorské obyčajové právo zozbierané v Tripartite služobnosti nepoznalo. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy konania, ktoré vyčísli.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách a ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel ku správnym skutkovým zisteniam a následne vec i nesprávne právne posúdil.

V prvom rade z rozhodnutia okresného súdu jeho výrokovej časti nie je možné jednoznačne ustáliť či okresný súd existenciu vecného bremena konštituoval alebo deklaroval. Pokiaľ i z odôvodnenia rozhodnutia možno dospieť k záveru, že existenciu vecného bremena v prospech vlastníka budovy č. súpisné XXXX postavenej na CKN parc. č. 951 a budovy č. súpisné XXXX postavenej na parc. č. CKN 953, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. deklaroval, výrok rozhodnutia tejto skutočnosti nezodpovedá a je v rozpore s odôvodnením. Za nie bez významu je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ okresný súd podľa výrokovej časti vecné bremeno v práve prechodu peši schodiskom a do pivnice konštituoval, zároveň bol povinný rozhodnúť i o náhrade za zriadenie vecného bremena, čo neurobil.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V nadväznosti na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade pre ustálenie právnych vzťahov existujúcich medzi účastníkmi v čase rozhodnutia súdu, je bez významu, že podľa výpisov z pozemkovej knihy domu popisné č. XXXX parc. m. č. 414/2 prislúchalo právo služobnosti priechodu schodišťa do pivnice cez m. č. 416/2 v zápisnici č. 5526 pozemkovej knihy katastrálne územie M., nakoľko podľa zápisnice č. 5526 parc. m. č. 416/2 prislúchalo právo služobnosti priechodu peši a vozom cez parc. m. č. 414 v zápisnici č. 6642 pozemkovej knihy katastrálne územie M. a pokiaľ v prospech pozemku m. č. 414 bolo zriadené právo prechodu peši a schodišťom a do pivnice cez parc. m. č. 416/2, ako cez pozemok slúžiaci, na druhej strane v prospech pozemkov m. č. 416/1 a 416/2 bola vyznačená v pozemkovej knihe služobnosť priechodu peši a vozom cez pozemok m. č. 414, ako pozemok slúžiaci v prospech pozemkov m. č. 416/1 a 416/2. Za podstatné v tejto súvislosti krajský súd ďalej považoval, že za účinnosti dom č. XXXX, dom č. XXXX a dom XXXX spolu s pozemkami prešli do vlastníctva Československého štátu a do Správy miestneho národného výboru v Ružomberku a stali sa tak predmetom socialistického spoločenského vlastníctva.

Podľa č. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa tohto ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

Naviac prechodom tak zaťažených, ako i panujúcich nehnuteľností do vlastníctva štátu splynula osoba oprávneného z práva služobnosti s osobou zaviazanou, takže je možné vyvodiť, že vecné bremeno zo zákona zaniklo.

Za nie bez významu je v tejto súvislosti tiež potrebné prihliadnuť na to, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom Ružomberok a navrhovateľom zo dňa 07.06.1996 nevyplýva, že by mu touto kúpnou zmluvou predávajúci previedol i nejaké právo v podobe vecného bremena, respektíve oprávnenie, ktoré by mu ako oprávnenému z vecného bremena k nehnuteľnosti patriacej inému vlastníkovi vzniklo. Tiež okresný súd v rámci dokazovania sa vôbec nevysporiadal s tým, že na základe stavebného a kolaudačného rozhodnutia nehnuteľnosť navrhovateľa prešla stavebnými zmenami, zmenila svoj stavebno-technický charakter, a teda vôbec neskúmal či v dôsledku zmeny pomerov by vyhovením návrhu navrhovateľa nevznikol hrubý nepomer medzi výhodou navrhovateľa vyplývajúcou zo zriadeného, resp. existujúceho vecného bremena a povinnosťou odporcov.

Pokiaľ z kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ odkúpil predmetné nehnuteľností, nevyplývajú žiadne skutočnosti o existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez susediace nehnuteľnosti a právo prechodu cez nehnuteľnosti odporcov navrhovateľ realizoval bez právneho titulu, je spochybnená jeho dobromyseľnosť v súvislosti s držbou predmetného práva.

Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený dôvodne domnieva, že mu určité právo patrí, hoci bez právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia sa držby, pričom povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu určitého práva vydržaním.

Navrhovateľ nielen, že nepreukázal právny dôvod od ktorého svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí vecného bremena odvodzuje, ale tiež z vyjadrenia obidvoch účastníkov nesporne vyplýva, že navrhovateľ prispieval odporcom na údržbu schodišťa sumou 22.000,- Sk ročne, ktorá predstavovala príspevok na údržbu schodišťa, vrátane upratovania schodov.

Z vyjadrenia obidvoch účastníkov vyplýva, že spor ohľadne prechodu schodiskom a do pivnice v prospech navrhovateľa nevznikol z okolnosti z ktorej by bolo možné vyvodiť, že odporcovia bránia navrhovateľovi vo využívaní tohto prechodu, ale z nezhody o výške odplaty za užívanie schodov a vstupnej chodby, preto je pre naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na podaní predmetnej

určovacej žaloby potrebné posudzovať skutočnosť, ktorá viedla navrhovateľa k podaniu návrhu na súd, posúdiť či ním požadovaná ochrana zodpovedá a smeruje k vyriešeniu sporu medzi účastníkmi.

Predmetom sporu totiž nie je správanie odporcov, ktoré by bránilo navrhovateľovi v prechode, ale výška odplaty za využívanie tohto prechodu. Nesporným medzi účastníkmi totiž zostalo, že pokiaľ i navrhovateľ využíval schody a vstupnú chodbu v budove odporcov na prechod, robil tak za odplatu, čo tiež spochybňuje jeho dobromyseľnosť v tom, že predmetnú nehnuteľnosť patriacu odporcom využíval k prechodu z titulu oprávnenia vyplývajúceho mu z titulu vecného bremena.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pokiaľ budovu odporcu využíval k prechodu peši schodiskom a do pivnice robil tak na základe dohody s odporcami, a teda ide o záväzkový vzťah, v ktorom sa účastníci dohodli o úprave vzájomných práv a povinností v tom, že navrhovateľ bude prechádzať cez budovu odporcov schodiskom a do pivnice a za takéto oprávnenie bude odporcom platiť dohodnutú odplatu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorým naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Uvedené napokon vyplýva v danom prípade aj z formulácie žaloby podanej navrhovateľom, nakoľko ak by si bol vedomý svojho oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena, ochrany svojho práva by sa mohol domáhať jedine uložením povinnosti umožniť mu konkretizovaný výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, prípadne zdržania sa konkrétneho rušenia brániaceho mu vo výkone oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena. Ním zvolená formulácia smeruje k zriadeniu vecného bremena súdom, nie poskytnutiu ochrany z existujúceho práva.

V nadväznosti na uvedené potom odvolaciemu súdu neostávalo, než rozhodnutie okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby v ďalšom konaní okresný súd prehodnotil naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na podaní predmetnej žaloby podľa formulácie žalobného petitu vyhodnotil či sa navrhovateľ domáha zriadenia vecného bremena a či vôbec zriadenie takéhoto vecného bremena súdom je v danom prípade možné alebo deklarovania existencie práva vecného bremena, ktoré navrhovateľ nadobudol vydržaním. V takom prípade však musí doplniť žalobu o skutkové okolnosti svedčiace o nadobudnutí presvedčenia navrhovateľa ako oprávneného z vecného bremena o tom, že mu takéto právo patrí a uvedenie právneho dôvodu od ktorého dobromyseľnosť pri nadobudnutí práva z vecného bremena odvodzuje. Navrhovateľ nevstúpil do právnych vzťahov, ktoré tu vyplývali zo zápisov v pozemkovej knihe, tieto sa preukázateľne oproti stavu, ktorý tu bol v čase zaznamenania práva služobnosti v pozemkovej knihe zmenili. Podstatná zmena nastala nielen vo vlastníctve nehnuteľností, najmä prechodom do vlastníctva Československého štátu a splynutím osoby oprávnenej s osobou zaviazanou, ale i v ich stavebnotechnickom riešení. Výhoda vyplývajúca z práva služobnosti sa viazala k vlastníctvu domu a dvorov, určených v tom čase na bývanie, nie k polyfunkčnému objektu, ktorý prešiel stavebnými úpravami, v rámci ktorých bolo možné vyriešiť i otázku prístupu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .