Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-6-2014.pdf
PDF · 70.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/6/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného AK Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 36613843, proti odporcovi V. B., bytom S., K. H. XXX, H. republika, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42264154, Petrovská 10, Skalica, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob o zaplatenie 255,22 eur s prísl, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 18C 327/2013-8 zo dňa 8.10.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.
Náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,6 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil daňový úrad Bratislava, aby po doručení právoplatného uznesenia uhradil navrhovateľovi 9,87 eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodným návrhom z 29.5.2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči trom odporcom. Následne vedľajší účastník po vstupe do konania sa písomne dňa 24.5.2013 vyjadril a vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Žiadal, aby súd prvého stupňa zamietol návrh a priznal mu náhradu trov konania vo výške 58,6 eur. Navrhovateľ listom z 10.6.2013 zobral návrh späť voči odporcom v 2/ a 3/ rade a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa takto urobil uznesením 18C 56/2013-83 dňa 25.6.2013. Navrhovateľ ešte pred začatím prvého pojednávania dňa 2.10.2013 zobral späť návrh aj voči odporcovi, ktorý bol v pôvodnom konaní odporcom v 1/ rade a žiadal konanie zastaviť. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 96 ods. 1, 3 O.s.p.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ voči tretiemu výroku uznesenia, ktorým bola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že cieľom Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Preto navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach. Tieto správne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí 5Co 26/2012. Ďalej poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008, ktorou boli novelizované ustanovenia O.s.p. v snahe posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľských
zmlúv. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukazuje na to, že oznámením vstupu do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávavam prípade a len z označených účastníkov vychádza záver, že ide o spotrebiteľskú vec. Potom právne zastúpenia takýchto organizácii vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zároveň tiež je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 142 O.s.p., a to najmä na účelnosť vynaložených trov konania. Pokiaľ aj by nebola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podľa názoru navrhovateľa nedošlo k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v zmysle čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR. Z týchto dôvodov s poukazom na rad rozhodnutí Krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrice, Košiciach, Nitre, Prešov a Žiline žiadal, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zmenené tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania za úkon v odvolacom konaní v sume 19,33 eur.
Odporca ani vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa a z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa správne vec posúdil, keď vychádzal z rozhodujúcich skutočností pri úkonoch, ktoré smerovali vo vzťahu k súdu prvého stupňa po podaní návrhu. Po podanom návrhu bol oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania, bola pripojená plná moc právneho zástupca vedľajšieho účastníka a zároveň vedľajší účastník sa vyjadril aj k veci samej. S poukazom na jeho vyjadrenie, ktoré bolo zaslané navrhovateľovi, navrhovateľ podaním zobral najprv návrh späť voči odporcom v 2/ a 3/ rade a následne aj odporcovi v 1/ rade. Súd prvého stupňa z toho dôvodu zastavil konanie a použil správne ustanovenia, ktorým Občiansky súdny poriadok spája rozhodnutie o náhrade trov v prípade zastavenia konania a to konkrétne § 146 ods. 2 O.s.p., kde sa prihliada na okolnosti, za ktorých došlo k zastaveniu konania, to znamená kto toto zastavenie zavinil.
Pokiaľ ide o dôvody odvolania navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že tieto dôvody sú uvádzané opakovane navrhovateľom aj v iných obdobných právnych veciach. Pokiaľ vytýka navrhovateľ, že vedľajší účastník bez znalosti predmetu konania vstupuje do konaní a paušálne uplatňuje náhradu trov ako svoju zárobkovú činnosť, v tomto prípade je nutné konštatovať, že navrhovateľov argument sa nezakladá na pravde. V konkrétnom prípade vedľajší účastník sa vyjadril k veci samej a vzniesol námietku premlčania. To znamená, že z konania nevyplýva, že vedľajší účastník len oznámil vstup do konania a poveril advokáta zastupovaním v snahe získať finančné prostriedky v podobe odmeny.
Vo vzťahu k argumentu navrhovateľa, že účelom ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa novelou Občianskeho súdneho poriadku sa sledovalo to, že samotné združenie bude disponovať dostatočne kvalifikovaným personálnym obsadením na to, aby sa sami zastupovali v konaní rovnako nemôže obstáť. Odvolací súd poukazuje na celý rad rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ale aj Krajského súdu v Košiciach a v Banskej Bystrici, v ktorých v obdobných právnych veciach obdobnej procesnej situácii postupovali tak, že priznali náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Samotná možnosť občianskych združení vstupovať do súdneho konania na ochranu práv spotrebiteľa neobmedzuje toto združenie ako každého iného účastníka súdneho konania pribrať sa na zastupovanie zástupcu z radov advokátov. Je potrebné poukázať na ustanovenie čl. 47 Ústavy SR, z ktorej jednoznačne vyplýva, že je tu rovnaké postavenie všetkých účastníkov konania zakotvené a poskytnuté týmto účastníkom konania rovnaké práva a povinnosti vrátane práva na zastúpenie v súdnom konaní. Preto s odvolacími námietkami navrhovateľa sa odvolací súd nestotožnil mal za to, že bolo správne rozhodnuté o náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, a preto rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa § 206 ods. 2, 3 O.s.p. preskúmal a dospel k záveru, že sú podmienky na jeho potvrdenie ako vecne správne rozhodnutie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 244 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, ale že úspešný účastník, teda vedľajší účastník v odvolacom konaní nárok na náhradu trov neuplatnil, odvolací súd mu vo vzťahu k navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.