Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-297-2013.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/297/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T.D. G. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov O. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. L. J. č. XXX a Š.V. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v O. na B. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským advokátom so sídlom v Rožňave na ul. Akademika Hronca č. 3 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30.4.2013 č.k. 13P 335/2012-42 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že ukončil pracovný pomer v spoločnosti GtO Slovakia dohodou 31.10.2012 bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ uviedol, že sa nedokázal zapracovať, adaptovať na potrebnú úroveň a tým podávať požadovaný výkon. Počas doby trvania jeho zamestnania sa zmenila technológia a túto novú formu výroby už manuálne nezvládal, nakoľko bola náročnejšia na motoriku. Zamestnávateľ nezisťoval dôvod jeho nízkeho výkonu a neponúkol mu ani menej náročnú prácu. Poukázal na to, že 8.4.2008 mal závažný pracovný úraz - zdevastovanie ľavého predlaktia s trvalými následkami. Z toho dôvodu nie je schopný vykonávať prácu, ktorá vyžaduje jemnú motoriku. Na túto skutočnosť poukázal aj na pojednávaní, ale nebolo to akceptované. K odvolaniu pripojil lekársku správu z 6.6.2013 MUDr. R. C., všeobecnej lekárky pre dospelých, v ktorej bolo uvedené, že otec bol práceneschopný pre pracovný úraz - pri čistení drevoobrábacej frézy - od 8.4.2008 do 1.7.2008 - pre závažné drvivé poranenie ľavého lakťa poškodením ulnarné nervu vľ.. Pri posudzovaní ukončenia PN bolo v odporúčaní nevhodnosť prác, ktoré vyžadujú jemnú motoriku.
Na výzvu súdu prvého stupňa otec doplnil odvolanie a uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a znížil výživné pre maloletú na 50 € mesačne. Poukázal na to, že pracovný pomer skončil k 31.10.2012, avšak na podnet zamestnávateľa, pričom aj zo správy GtO Slovakia s.r.o. vyplýva, že išlo o prácu náročnú a špecifickú, aj napriek dostatočne dlhej dobe, ktorá mu bola poskytnutá, nebol schopný sa zapracovať a adaptovať na potrebnú úroveň, aby mohol pracovať samostatne. Z uvedeného dôvodu sa dohodli na skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu. Z lekárskej správy, ktorú pripojil k odvolaniu vyplýva, že utrpel ťažký pracovný úraz, ktorý mu spôsobil zdevastovanie ľavého predlaktia s trvalými následkami. Vzhľadom na to, že jeho pracovné zaradenie vyžadovalo jemnú motoriku, ktorú má trvalo poškodenú, nebol schopný sa adaptovať na nové technológie. Nie je preto pravdou, že sa dobrovoľne
vzdal svojho zamestnania. Stratu zamestnania mu spôsobili trvalé následky spôsobené úrazom, pre ktoré nie je schopný vykonávať práce súvisiace s jemnou motorikou. Kým zamestnávateľ nezmenil výrobnú technológiu, podával adekvátny výkon. Vyplýva to aj z predĺženia pracovného pomeru. Pokiaľ by zamestnávateľ nebol spokojný s jeho výkonom, pracovný pomer by mu nepredĺžil. Toho času preto nie je v jeho schopnostiach a reálnych možnostiach uhrádzať výživné 80 €, nakoľko jeho príjem tvorí len príspevok v hmotnej núdzi 118 €.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. V konaní bolo preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo dohodou podľa ust. § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní na súde prvého stupňa ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol viac menej osobné problémy na strane priameho nadriadeného. Zo správy bývalého zamestnávateľa otca GtO Slovakia s.r.o. vyplynulo, že otec nepatril k zamestnanom, ktorí by podávali neuspokojivé pracovné výkony, avšak išlo o prácu náročnú a špecifickú a napriek dostatočne dlhej dobe, ktorá mu bola poskytnutá, nebol schopný sa zapracovať a adaptovať na potrebnú úroveň, aby mohol pracovať samostatne. Z toho dôvodu sa so zamestnancom dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodu bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného konajúci súd správne a v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyhodnotil skončenie pracovného pomeru otca ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, ktoré nemôže mať za následok zníženie výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Tvrdenia otca v odvolaní sú v kontexte vyššie uvedeného účelové v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania, pričom tvrdená súvislosť medzi údajným trvalým poškodením jemnej motoriky a dôvodmi skončenia pracovného pomeru vyplývajúcimi zo správy bývalého zamestnávateľa otca a ani z tvrdení otca v priebehu konania na súde prvého stupňa nevyplynula. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že posledná úprava výživného pre maloletú bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie z 18.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2012, pričom k skončeniu pracovného pomeru otca dohodou došlo 31.10.2012, teda len niekoľko dní po vyhlásení rozsudku o zvýšení výživného s tým, že v konaní o zvýšenie výživného otec žiadne problémy sťažujúce mu výkon práce u rovnakého zamestnávateľa neuvádzal. Rovnako je potrebné poukázať na to, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku, pričom rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Zníženie výživného bez preukázania závažných a predovšetkým objektívnych dôvodov by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem, ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z terajšieho manželstva, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť aj otec tohto dieťaťa, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.