Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-131-2009.pdf
PDF · 73.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/131/2009
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom ul. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok, IČO: 37 938 606 proti povinnému: SHUNFA, s.r.o., so sídlom 916 22 Očkov č. 13, IČO: 36 503 100 pre vymoženie 6 638,78 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom pod sp. zn. Ex 39/2009 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom pod sp. zn. Ex 39/2009 sa z a s t a v u j e.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 45,34 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 24.2.2009 na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľaka, súdneho exekútora so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, č. j.: 96/2005-OK zo dňa 1.6.2005.
Dňa 15.4.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 021099* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Dňa 28.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, písm. g Exekučného poriadku, keďže povinný ako právnická osoba bol dňa 26.8.2010 uznesením okresného súdu Trenčín zrušená bez likvidácie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Po nahliadnutí do výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, vložka číslo: 18547/R súd zistil, že označený povinný bol ku dňu 26.8.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie i po samotnom začatí exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný ako účastník konania, proti ktorému sa vedie toto konanie, stratil procesnú spôsobilosť dňom výmazu z obchodného registra, teda dňa 26.8.2010. Možno konštatovať, že v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný bol zrušený bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu vymáhať. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd za opodstatnené rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.
Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a navyše povinný v dôsledku výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,34 eur a súd sa s ich výškou v plnom rozsahu stotožnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 4,60 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 7,55 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 45,34 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto mu ich súd v plnej výške priznal tak ako sám požadoval.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.