Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/121/2003

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: BUČINA ZVOLEN, a.s., Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen, IČO:36 029 815 proti povinnému: R E Z I N G, spol. s r.o., Kolonia 7, Bíňa, IČO:31 579 833 o zaplatenie 7 523,68 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Martin, Jilemnického 12 náhradu trov exekúcie vo výške 54,74 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 7 523,68 € s príslušenstvom, keď poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok tunajšieho súdu -40 zo dňa 31.10.2001.

Poverením tunajšieho súdu -12 zo dňa 2.5.2003 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica, ktorého náhradníkom sa stal Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad so sídlom Martin, Jilemnického 12 (ďalej len exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.3.2013 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 70,67 €.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinný do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučné konanie začalo pred dňom 31.3.2003, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 22.7.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -54 zo dňa 14.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2011, bola zrušená spoločnosť R E Z I N G spol. s r.o., bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 12385/N sa v y m a z á v a dňom 22.07.2011 obchodná spoločnosť R E Z I N G spol. s r.o., so sídlom Kolonia 7, Bíňa 943 56, IČO: 31 579 833.

Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.

Podobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 19,92 € /za 3 hodiny exekučnej činnosti/, podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 16,60 € (5 úkony, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,, doručenie príkazu na začatie a doručenie exekučného príkazu) a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 22,38 € (poštovné) a 20% DPH vo výške 11,77 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 70,67 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa

ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd priznal exekútorovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky odmenu vo výške 6,64 € (1 začatá hodina exekučnej činnosti, a to za: súčinnosť DÚ, ORPZ, oznam o zmene exekútora a výzva na súčinnosť). Súd je toho názoru, že jednotlivé úkony exekútorovi nemohli trvať takú dobu ako uviedol vo vyúčtovaní a z tohto dôvodu za každý z uvedených úkonov súd priznal dĺžku exekučnej činnosti v trvaní 10 min ako maximálnu dĺžku takéhoto úkonu, nakoľko sa jedná spravidla o úkon totožný v každej exekúcii a je teda predpoklad, že ide o úkon líšiaci sa iba nepatrne od úkonov v iných exekúciách robený na vopred vypracovaný vzor, a teda náročnosť takéhoto úkonu nemôže byť časovo náročná. Súd musí skúmať účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, nakoľko je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor určí vo vyúčtovaní iba formálne dĺžku trvania úkonu a nešpecifikuje presný čas potrebný na jeho vykonanie, súd musí dĺžku trvania takéhoto úkonu prehodnotiť a určiť mu taký čas, ktorý je najprimeranejší k trvaniu daného úkonu. Podobný záver konštatoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. mája 2007. Ďalej priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 16,60 € (5 úkony, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,, doručenie príkazu na začatie a doručenie exekučného príkazu, teda 5 x 3,32 €), podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov vo výške 22,38 € (poštovné) a DPH vo výške 9,12 € (20% zo sumy 45,62 €). Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 54,74 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko tento úkon si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a), citovanej vyhlášky (získanie poverenia), ktorý mu bol v plnej výške priznaný.

Ohľadne priznania, či nepriznania náhrady DPH z odmeny exekútora súd zaujal stanovisko, že túto mu je potrebné priznať a to i napriek tej situácii, že exekučný poriadok účinný do 31.8.2005 priamo neupravoval náhradu DPH. Exekučný poriadok účinný do 31.8.2005 a vyhláška v citovaných ustanoveniach totiž výslovne nezahŕňali do trov exekúcie aj daň z pridaj hodnoty, ktorú bol exekútor povinný zaplatiť z náhrady nákladov za výkon exekučnej činnosti, pokiaľ bol platiteľom tejto dane. V citovanom ustanovení vety druhej Exekučného poriadku je od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1.9.2005 výslovne ustanovené, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je poskytnutie služby ( "ďalej len dodanie služby" ) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Z citácie o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, že za zdaniteľnú osobu sa považuje i súdny exekútor, ktorý vykonáva ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom ekonomickou činnosťou sa podľa cit. zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa i činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie

podľa osobitných predpisov. V danom prípade je osobitným predpisom Exekučný poriadok, a preto aj súdny exekútor ako zdaniteľná osoba je nepochybne povinný zo sumy priznanej náhrady zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Preto pokiaľ súdny exekútor je jej platiteľom, t.j. je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň vydaného príslušným daňovým úradom a má pridelené identifikačné číslo pre túto daň, dňom uvedeným v tomto osvedčení sa súdny exekútor ako zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Rešpektujúc , podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto , je potom dôvodný záver, že ústavne konformným výkladom ust. Exekučného poriadku je výklad v znení platnom do 31.8.2005, zahrňujúci do trov exekúcie aj daň z pridanej hodnoty, ktorú je súdny exekútor povinný zaplatiť v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Takýto výklad zodpovedá i samotnému účelu inštitútu náhrady trov exekúcie, a to poskytnúť súdnemu exekútorovi náhradu tých nákladov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Takýto záver je plne súladný i s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. , v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého rešpektujúc SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Za situácie, že súdny exekútor predložil v danej veci osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, je preto dôvodný záver, že súdnemu exekútorovi patrí odmena navýšená o daň z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa k .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.