Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoE-72-2013.pdf
PDF · 74.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/72/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletej X. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, bytom u otca, za účasti povinného - otca Ing. M. V., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, a oprávnených - starých rodičov maloletej JUDr. A. D., nar. X.X.XXXX, a B. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. C. A., M. č. XX, v konaní o návrhu oprávnených na výkon rozhodnutia o úprave styku starých rodičov s maloletou, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3Em 1/2008-99 zo dňa 5.12.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Späťvzatie návrhu na výkon rozhodnutia JUDr. A. D. n e p r i p ú š ť a.
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a zastavil ho. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že starí rodičia maloletej X. podali v zmysle § 272 a § 273 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) návrh na výkon uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 14P 162/2005-14 zo dňa 23.2.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP 17/2006 zo dňa 2.5.2006, ktorým bol upravený ich styk s maloletou X.. Predmetné uznesenie o predbežnom opatrení nadobudlo vykonateľnosť dňa 2.6.2006. Súd vychádzajúc zo stanoviska kolízneho opatrovníka zo dňa 24.8.2011, vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu povinnému, ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil, že nie je na prospech maloletej, aby sa stretávala so starými rodičmi ako oprávnenými v tomto konaní o výkon rozhodnutia, nakoľko tento výkon rozhodnutia traumatizuje a obmedzuje maloletú. Vzhľadom na toto zistenie, ako i vzhľadom na právny názor naznačený v uznesení odvolacieho súdu týkajúci sa nutnosti prihliadnutia na záujmy maloletej, súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú naplnené podmienky pre vyhlásenie výkonu rozhodnutia za neprípustný a zastavenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 268 ods. 1 písm. e) O.s.p., pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. Týmto dôvodom je podľa názoru súdu nesúhlas maloletej s výkonom rozhodnutia, na ktorý vzhľadom na jej vek je v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd v zmysle § 226 O.s.p. viazaný, nutné prihliadať. Nakoľko v tomto konaní podľa obsahu spisu žiadnemu z účastníkov konania nevznikli žiadne trovy, súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie stará matka B. D.. Poukázala na to, že maloletú X. nevidela a nestretla sa s ňou už od roku 2006. Toho času má X. 14 rokov a je pravda, že je schopná sama posúdiť a rozlíšiť, čo je v jej záujme a čo je správne, avšak pod vplyvom jej otca a jeho
priateľky dochádza k negatívnemu postoju voči jej osobe. Má za to, že ako učiteľka v materskej škole, toho času na dôchodku, a silno veriaca osoba nemôže zle ovplyvňovať vnučkine správanie a konanie. Taktiež jej nie je zrejmé, ako skutočnosť, že je rozvedená, odporuje dobrým mravom. Podľa jej názoru je v záujme maloletej, aby poznala a stretávala sa so svojou starou matkou. Vyjadrila, že jej nie je zrejmé, prečo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neuskutočnil aj šetrenie pomerov na jej strane. S poukazom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Otec maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyjadril, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní z februára 2012. Čo sa týka šetrenia pomerov, poukázal na to, že išlo o nezávislé šetrenie, ktorého sa nezúčastnil ani on.
Kolízny opatrovník vo vzťahu k odvolaniu konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol v záujme maloletej X.. B. X. je vo veku, kedy dokáže sama rozhodnúť o tom, s kým a za akých podmienok sa bude stretávať. Maloletá sa so starými rodičmi viac nestretla, neudržiava s nimi žiadny kontakt. Sama vyslovila, že k starým rodičom nepôjde. Výkon rozhodnutia vo veci výkonu styku maloletej so starými rodičmi je teda dlhodobo nerealizovateľný a nie je ho možné vykonať s nesúhlasom maloletej. Násilne vykonaný výkon by bol vážnou traumou maloletej. Navrhli preto napadnuté uznesenie potvrdiť.
Starý otec maloletej JUDr. A. D. vo svojom vyjadrení k odvolaniu zobral svoj návrh na výkon rozhodnutia v celom rozsahu späť a žiadal konanie voči jeho osobe zastaviť. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Odvolací súd postupom podľa ust. § 208 O. s. p. vyzval povinného - otca maloletej X. a kolízneho opatrovníka, či so späťvzatím návrhu na výkon rozhodnutia oprávneným - starým otcom JUDr. A. D. súhlasia alebo nie.
Otec maloletej vyjadril s predmetným späťvzatím návrhu svoj nesúhlas. Poukázal na to, že oprávnený a povinná - starí rodičia maloletej aj napriek tomu, že sú rozvedení, zdieľajú spoločnú domácnosť, preto je uvedený úkon z praktického hľadiska bezpredmetný.
Kolízny opatrovník so späťvzatím starého otca súhlasil.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 254/2012, ak bol návrh vzatý späť v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol a jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, odporca nemusí svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania odôvodňovať a už vôbec v ňom nemusí uvádzať „vážne dôvody“ svojho nesúhlasu s úkonom, ktorým navrhovateľ vzal svoj návrh späť; ak odporca vyslovil svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, odvolací súd nemá inú možnosť ako pokračovať v konaní.
V danom prípade povinný - otec maloletej nesúhlasil so späťvzatím návrhu na výkon rozhodnutia oprávneným - starým otcom JUDr. A. D., preto nemal odvolací súd inú možnosť, ako uvedené späťvzatie nepripustiť.
Následne Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie starej matky B. D. nie je opodstatnené.
Podľa § 268 ods. 1 O.s.p., výkon rozhodnutia sa zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zvýraznil, že pre rozhodnutie o tejto veci je právne významná tá skutočnosť, že maloletá X. (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa 14- ročná) s výkonom rozhodnutia nesúhlasí a vzhľadom na jej vek je nutné na jej vyjadrenie prihliadať. Uvedenému je potrebné prisvedčiť aj z dôvodu, že súd je povinný rešpektovať názor maloletého dieťaťa, a to najmä za situácie, ak dieťa má dostatočný vek a jemu zodpovedajúcu vôľovú a rozumovú vyspelosť, aby si na základe prijatých informácií dokázalo vytvoriť samostatne svoj názor. Tvrdenia otca maloletej a kolízneho opatrovníka o tom, že maloletá sa sama rozhodla nestretávať so svojou starou matkou, navyše v podanom odvolaní nespochybňuje ani samotná odvolateľka.
Po tomto zistení súd prvého stupňa správne vyslovil záver, že pri takto preukázanej skutočnosti nemožno rozhodnutie vykonať. Ďalšie argumenty odvolateľky pritom tento záver súdu prvého stupňa nijakým spôsobom nespochybňujú.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Len na margo považuje odvolací súd poukázať, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby ho rodič viedol k pozitívnemu vzťahu k blízkym príbuzným. Úlohou rodiča je totiž aj vhodne pôsobiť na maloleté dieťa a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s blízkymi príbuznými. Preto by mal rodič vyvinúť snahu vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.