Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/273/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodno- právnej veci navrhovateľa CITO, spol. s r.o., so sídlom Podtureň, Hlavná 74, IČO: 31 626 858, zast. advokátom JUDr. Ján Krištof, E. XX/M., XXX XX G. G. proti odporcovi CITONOVA, spol. s r.o., Nám. L. Svobodu 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638 064, zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, v mene ktorej koná advokát JUDr. Eva Matiašková o zaplatenie 4.807,87 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -138, IČS: 6111209942 zo dňa 21. októbra 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -138, IČS: 6111209942 zo dňa 21. októbra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 214,34 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil právo na zaplatenie sumy 4.807,87 Eur so 7,5% úrokom z omeškania ročne od 21.07.2010 do zaplatenia titulom nezaplatenej pôžičky, ktorú poskytol odporcovi na začatie podnikania v sume 340.000,-Sk, pričom odporca mu z tejto sumy vrátil len 195.158,-Sk. Zaplatenie jej zvyšku vo výške 4.807,87 Eur je predmetom prejednávanej veci.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 16.10.2006 uzavreli účastníci konania Dohodu o vysporiadaní finančných záležitostí pri odpredaji strojných zariadení leasingovej spoločnosti, ktorú podpísal F.. V. I. ako bývalý konateľ navrhovateľa a konateľ odporcu Z. O., v ktorej sa odporca potvrdil doplatenie sumy 144.842,-Sk navrhovateľovi. Tento právny úkon posúdil súd ako absolútne neplatný podľa , pretože nebol urobený určite a zrozumiteľne. Súd nemohol zistiť z účastníkmi prejavenej vôle, a to ani pomocou výkladových pravidiel upravených v , čo mienili zmluvné strany touto dohodou vyjadriť, pretože ani výsluchom osôb, ktoré dohodu podpísali a ani výsluchom svedkov nebol spor o nimi prejavenú vôľu medzi účastníkmi sporu odstránený. Odporca poskytnutie pôžičky navrhovateľom poprel a nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že by takto uvedená suma súvisela s leasingom, na ktorý navrhovateľ poukázal. Súd tiež dokazovaním zistil, že Leasingová zmluva č. 120016 bola uzavretá medzi leasingovou spoločnosťou B.O.F. a.s. Bratislava a fyzickou osobou podnikateľom Z. O. - Jadom, pričom dodávateľom predmetu leasingu pre leasingovú spoločnosť bol navrhovateľ za obstarávaciu cenu 940.000,-Sk bez DPH. V konaní tiež súd zistil, že leasingová

spoločnosť zaplatila navrhovateľovi ako predávajúcemu, ktorý predmet leasingu leasingovej spoločnosti odpredal sumu 1.118.600,-Sk s DPH na jej účet dňa 02.06.2005.

Dňa 07.06.2005 uzavreli zmluvné strany Dodatok č.1 k Leasingovej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene pôvodného leasingového nájomcu z fyzickej osoby Z. O. - Jadom, podnikateľa na odporcu, pričom leasingová zmluva bola ukončená dňa 31.01.2009, o čom svedčí Protokol o riadnom ukončení zo dňa 26.01.2009 a predmet nájmu prešiel ku dňu 31.01.2009 do vlastníctva odporcu.

Podľa názoru okresného súdu sa navrhovateľovi nepodarilo v konaní preukázať, že medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa , pretože táto nebola uzavretá v písomnej forme, a to ani napriek svedeckým výpovediam o tom, že odporcovi navrhovateľ finančnú pôžičku v deklarovanej výške poskytol. Ani navrhovateľom predložený dôkaz - výpisy z účtu o dvoch výberoch v sume 125.000,-Sk a 210.000,-Sk dňa 26.05. a 03.06.2005, na ktoré sa odvolával nepreukazujú, že navrhovateľ odporcovi tieto finančné prostriedky aj odovzdal. Účtovníctvo za roky 2005 a 2006 súdu nepredložil z dôvodu skartácie ani jeden z účastníkov konania. Navrhovateľ predložil súdu len tzv. pomocný zošit označovaný ním ako knihu faktúr, ktorý súčasťou účtovníctva navrhovateľa nebol, preto ho okresný súd nepovažoval za relevantný dôkaz o požičaní sumy 340.000,-Sk odporcovi a ani o čiastočnom splácaní pôžičky odporcom. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania.

S rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že svedok F.. V. dostatočne jednoznačne potvrdil skutočnosť, že peniaze boli odovzdané Z. O. a ďalší svedkovia potvrdili, že F.. V. finančné prostriedky z banky, ktoré boli Z. O. určené, aj vybral. Nesúhlasil preto s právnym hodnotením súdu, že sa pri vyhlásení odporcu jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku čoho navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a priznať mu právo na náhradu trov konania, ako aj právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Právny úkon označený ako Vysporiadanie finančných záležitostí pri odpredaji strojných zariadení leasingovej spoločnosti je absolútne neplatný pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pretože z neho nevyplýva, aký nárok navrhovateľa by mala predstavovať suma 144.842,-Sk, ktorá je uvedená na tejto listine. Nevyplýva z neho, či ide o sumu pôžičky, poskytnutie ktorej nijakým spôsobom navrhovateľ nepreukázal alebo o sumu týkajúcu sa leasingu, ktorú by bol navrhovateľ odporcovi skutočne poskytol. Ak aj navrhovateľ preukazoval poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi výberom určitých finančných čiastok z jeho účtu, nie je z tohto jeho tvrdenia možné usúdiť, že tieto vyberal za účelom poskytnutia pôžičky odporcovi a poskytnutie pôžičky navrhovateľ nepreukázal ani účtovne. Svedkovia buď neboli pri odovzdávaní pôžičky prítomní alebo sa nevedeli k sume požičaných peňazí vyjadriť, resp. boli prítomní len pri výbere peňazí z bankového účtu. Nepotvrdili však, že tieto peniaze navrhovateľ aj odporcovi reálne odovzdal. Za daného stavu preto nie je možné považovať nárok navrhovateľa za oprávnený, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Odporca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,34 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a a , čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.807,87 Eur, uplatnené ním na základe Dohody o vysporiadaní finančných náležitostí pri odpredaji strojných zariadení leasingovej spoločnosti zo dňa 06.10.2006, ktorú podpísal F.. V. ako konateľ za navrhovateľa a Z. O. ako konateľ odporcu. Z obsahu dohody, ktorú navrhovateľ považoval za uznanie dlhu odporcom vyplýva, že zmluvné strany v nej odkazujú na leasingovú cenu vo výške 940.000,-Sk

bez toho, aby bolo zrejmé, z ktorej leasingovej zmluvy dlh vznikol a o akú leasingovú cenu sa presne jedná. Uvádzajú v nej, že časť peňažných prostriedkov bola zaplatená a časť ešte stále zostáva uhradiť, ako aj to, že suma 940.000,-Sk je bez DPH, pričom DPH už bola navzájom vysporiadaná. Z Dohody o vysporiadaní dlhu odporcu uzavretej dňa 06.10.2006 nevyplýva, že tento mal vzniknúť z pôžičky tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil. Nevyplýva z nej ani to, akú sumu požičal navrhovateľ odporcovi, resp. Z. O. za účelom rozbehnutia podnikania. Z jej obsahu sa dá, a to v nadväznosti na výsluch p. V. a navrhovateľom predložené listiny vydedukovať len to, že z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľovi zaplatila leasingová spoločnosť B.O.F. a.s. Bratislava, ktorej navrhovateľ predal žehliaci stroj Silver, ako aj ďalšie stroje, aby mohla leasingová spoločnosť tieto stroje na základe Leasingovej zmluvy č. 120016 odovzdať leasingovému nájomcovi, ktorým bol Z. O. ako fyzická osoba podnikateľ do užívania, mu mal odporca doplatiť sumu 144.842,-Sk. Aj keď sa leasingovým nájomcom neskôr stala spoločnosť odporcu, z finančného vysporiadania leasingového vzťahu, ktorý nevznikol medzi navrhovateľom a odporcom nezostali žiadne dlhy odporcu vo vzťahu k leasingovej spoločnosti. Na základe protokolu o riadnom ukončení leasingu zmluvy č. 120016 zo dňa 26.01.2009 došlo k ukončeniu nájmu a vec, ktorá bola dovtedy predmetom leasingu prešla do vlastníctva odporcu.

Navrhovateľ neuzavrel s odporcom a ani s Z. O. žiadnu písomnú zmluvu o požičaní sumy 340.000,-Sk a na svoje tvrdenia o jej požičaní odporcovi predložil výpis z účtu o výbere sumy 125.000,-Sk zo dňa 26.05.2005 a sumy 210.000,-Sk zo dňa 03.06.2005. Tvrdenia o výbere súm z jeho bankového účtu v dňoch 26.05.2005 a 03.06.2005 v celkovej sume 335.000,-Sk sú však len dôkazom o výbere finančných prostriedkov z jeho účtu, nie dôkazom o tom, že ich aj reálne odporcovi odovzdal.

Navrhovateľ požičanie sumy odporcovi preukazoval pomocným zošitom, zo zápisov ktorého vyplýva, že mu odporca ku dňu 06.10.2006 nevrátil sumu 144.842,-Sk tak, ako sa na to ústne zaviazal, v dôsledku čoho bola spísaná práve dohoda o vysporiadaní.

Z pomocného zošita čl. 105 vyplýva, že zo sumy 940.000,-Sk je bokom zaznačená suma 600.000,-Sk, z ktorej navrhovateľ odpočítal čiastkové sumy vo výške 195.198,-Sk. Zo sumy 940.000,-Sk odpočítal sumu 795.158,-Sk bez bližšieho určenia, čím vznikol rozdiel v sume 144.842,-Sk, ktorého zaplatenie je predmetom sporu.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu odporca vracal z požičanej sumy 340.000,-Sk postupne jednotlivé čiastky a že ku dňu spísania dohody o vysporiadaní tejto sumy, t.j. ku dňu 06.10.2006 mu bol dlžný už len sumu 144.842,-Sk. Doklady o postupnom vracaní požičanej sumy odporcom navrhovateľ k dispozícii nemal. Faktúru na doplatenie zvyšku požičanej sumy navrhovateľ vystavil až 08.07.2010 pod č. 2010060 s tým, že odporcovi fakturuje pohľadávku z odpredaja strojných zariadení leasingovej spoločnosti B.O.F. a.s., a nie nevrátenú časť pôžičky.

Podľa § 261 ods.1 Obch. zák. v znení k 06.10.2006 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.6 cit. ust. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena navrhovateľom zamietol. Na doplnenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu, a to aj s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na doplatenie zvyšku pôžičky, ktorú mal poskytnúť na základe ústnej zmluvy fyzickej osobe Z. O., ktorý v čase jej poskytnutia, koncom mája a začiatkom júna 2005 podnikal ako fyzická osoba podnikateľ. (č. l. 66) V konaní nebolo preukázané, že by sa spoločnosť odporcu stala právnym nástupcom po Z. O., fyzickej osobe podnikateľovi pre časť jeho prípadného dlhu z finančnej pôžičky poskytnutej navrhovateľom fyzickej osobe Z. O..

V konaní nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že by bol navrhovateľ finančnú sumu 340.000,-Sk Z. O. reálne odovzdal a nebolo preukázané ani to tvrdenie navrhovateľa, že by bol túto sumu odovzdal odporcovi a že by ju bol odporca alebo Z. O. ako fyzická osoba podnikateľ aj prevzal.

Doklady o výbere finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa jej bývalým konateľom F.. V. na preukázanie tvrdenia navrhovateľa o tom, že sumu 340.000,-Sk navrhovateľ odporcovi aj reálne odovzdal, nestačia. Táto skutočnosť z nich nevyplýva, a nevyplýva ani z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 03.06.2005, kedy bola pripísaná na jeho účet suma 1.118.600,-Sk. Doklady o výbere peňazí navrhovateľom z jeho účtu v hotovosti by boli použiteľné ako dôkaz o poskytnutí pôžičky len vtedy, keby mal navrhovateľ písomné dôkazy o tom, že ich odporca alebo Z. O. prevzal alebo že im navrhovateľ túto sumu poukázal na účet. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že spolu požičal odporcovi, resp. Z. O. sumu 340.000,-Sk, keď títo prevzatie peňazí popierajú, preto v konaní vierohodne nepreukázal. Toto jeho tvrdenie nebolo preukázané ani výsluchom svedkov, ktorí neboli pri odovzdávaní peňazí prítomní a ktorí len sprostredkovane vedeli o tom, že navrhovateľ mal požičať, nie však odporcovi, ale Z. O., fyzickej osobe podnikateľovi, ktorého ani navrhovateľ nežaloval, sumu 340.000,-Sk.

Okresný súd správne vyhodnotil aj listinu zo dňa 6. októbra 2006, na ktorej sú podpisy bývalého konateľa navrhovateľa F.. V. a súčasného konateľa odporcu Z. O. ako dôkaz, z obsahu ktorého nie je možné zistiť, o aké sumy sa vo výpočtoch, ktoré sú v dohode uvedené, jedná. Z obsahu listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to leasingovej zmluvy (čl. 29) uzavretej medzi leasingovou spoločnosťou B.O.F. a.s. a Z. O., fyzickou osobou podnikateľom je možné usúdiť, že sa mohlo jednať o totožnú leasingovú zmluvu, keďže suma uvádzaná účastníkmi vo vysporiadaní leasingovej ceny bez DPH by mohla korešpondovať s cenou, ktorú zvýšenú o DPH zaplatila leasingová spoločnosť ako kupujúci navrhovateľovi, avšak z nej nie sú zrejmé žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by sa mali týkať navrhovateľom uplatneného nároku o požičaní sumy 340.000,-Sk a o jej prípadnom splácaní Z. O. navrhovateľovi. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že stroje, ktoré odovzdala leasingová spoločnosť do prenájmu leasingovému nájomcovi Z. O. boli tie isté stroje, ktoré leasingová spoločnosť kúpila od navrhovateľa a ktoré mu aj riadne zaplatila.

Nie je podstatná ani tá skutočnosť, že leasingová zmluva bola menená Dodatkom č.1 z dôvodu, že leasingovým nájomcom sa namiesto Z. O., fyzickej osoby podnikateľa stala spoločnosť odporcu, ktorá po splatení všetkých leasingových splátok kúpila do svojho vlastníctva stroje, ktoré boli predmetom leasingu a stala sa ich riadnym vlastníkom, pretože navrhovateľovi v súvislosti s leasingom odporca žiadnu sumu nedlhoval. Zo žiadnych listín predložených v konaní tak nevyplýva, že navrhovateľ odporcovi alebo Z. O., fyzickej osobe podnikateľovi, príp. Z. O., občanovi požičal sumu 340.000,-Sk a že by bol niektorý z nich uznal zvyšok nesplatenej pôžičky.

Táto skutočnosť nevyplýva ani z pomocného zošita (čl. 105 spisu), ktorým navrhovateľ, keďže mal účtovníctvo za roky 2005 a 2006 v čase prejednania veci vyskartované preukazoval poskytnutie sumy 340.000,-Sk odporcovi. Z jeho poznámok nevyplýva ani to, že by čiastočné sumy, tvoriace spolu sumu 195.158,-Sk zodpovedali tej časti sumy, ktorú mal odporca, prípadne Z. O. vrátiť z požičanej čiastky 340.000,-Sk navrhovateľovi. Z poznámok navrhovateľa v pracovnom zošite vyplýva len matematicky

súhrn sumy 940.000,-Sk, ktorá bola kúpnou cenou získanou od leasingovej spoločnosti bez DPH a z nej odpočítaná čiastka 795.158,-Sk bez bližšieho zdôvodnenia, pričom rozdiel v sume 144.842,-Sk je podľa tvrdenia navrhovateľa zvyšok odporcom nesplatenej pôžičky. Z týchto poznámok nie je tvrdenie o pôžičke a o jej vracaní zrejmé a nie je zrejmý ani dátum, ku ktorému boli tieto zápisy navrhovateľom vykonané.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nezvládol v konaní dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o tom, že mu odporca dlhuje sumu 4.807,87 Eur, pretože obsah listiny založenej na čl. 4 označenej ako Vysporiadanie finančných záležitostí pri odpredaji strojných zariadení leasingovej spoločnosti, v ktorej sa uvádzajú pojmy leasingová cena a DPH nenasvedčuje tomu, že navrhovateľ požičal odporcovi konkrétnu sumu a že odporca uznal konkrétny záväzok vzniknutý na základe pôžičky.

Z jej obsahu navyše vyplýva, že ak aj nejaký záväzok existoval, tento sa netýkal pôžičky a nesporne patril odporcovi, nie však Z. O., pričom sumu, ktorú v konaní žiadal navrhovateľ od odporcu vrátiť, mal navrhovateľ požičať Z. O., ktorý nie je tým istým subjektom ako odporca. Nejedná sa preto o taký úkon uznania dlhu, ako má na mysli ust. § 558 Obč. zák. a ani o úkon uznania záväzku podľa § 323 Obch. zák., pretože z neho vyplýva iný dôvod záväzku, než navrhovateľ tvrdil a navyše odporca v konaní preukázal, že uznaný záväzok z leasingovej zmluvy v čase uznania voči navrhovateľovi neexistoval. Podmienkou uznania záväzku odporcom je, že tento musí byť jednoznačne identifikovaný, preto bolo na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal o aký záväzok odporcu sa presne jedná, čo neurobil. Naopak, odporcovi sa v konaní podarilo preukázať, že taký jeho záväzok, aký je v dohode o vysporiadaní označený, v čase jeho uznania neexistoval. Odporca sa tak zbavil povinnosti plniť, pretože vyvrátil právnu domnienku o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že náhradu trov odvolacieho konania priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania zodpovedajú trovám právneho zastúpenia pre právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 170,97 Eur podľa a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, 1x 7,81 Eur režijný paušál podľa cit. vyhl. a % DPH z týchto súm podľa cit. vyhl. v celkovej výške 214, Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.