Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2To-43-2013.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/43/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2014, v trestnej veci proti obžalovanému H. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 22T/32/2012 zo dňa 23.10.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného H. T., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E. XXXX/XX, E., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv/691/2011 zo dňa 10.8.2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 20.8.2011 v presne nezistenom čase z neznámeho miesta zatelefonoval svojej bývalej manželke C. E. zo E. a povedal, že ju upozorňuje, že ak C. A. ešte raz urobí niečo, resp. nejaké kroky voči nemu samému alebo jeho rodine, tak ho zastrelí, čím takto u C. A. zo E., ktorý sa o obsahu telefonátu dozvedel sprostredkovane od svojej svokry C. E., vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. G. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že obžaloba bola podaná oprávnene a je plne dôvodná. Obžalovaný je usvedčovaný nielen výpoveďou C. E., prostredníctvom ktorej boli vyhrážky C. A. adresované, ale aj výpoveďou samotného C. A., na ktorú súd neprihliadal odôvodňujúc to skutočnosťou odopretia výpovede na hlavnom pojednávaní. Odvolateľ má za to, že skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, nič nemení na tom, že obžalovaného zo spáchania skutku kladenému za vinu usvedčuje, nakoľko súd musí pri hodnotení dôkazov prihliadať na všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, či boli produkované v prípravnom konaní alebo v konaní na súde. Z výpovede poškodeného tak jednoznačne vyplynulo, že k vyhrážke adresovanej jeho osobe došlo, túto bral vážne a cítil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie odôvodňujúc to viacerými spormi s obžalovaným, ktoré sa v minulosti udiali a v rámci ktorých došlo aj k fyzickému útoku obžalovaného na poškodeného. Koniec koncov o dlhodobých sporoch medzi obžalovaným a poškodeným a svedkyňou svedčia aj viaceré súdne spisy, medzi inými aj súdny spis Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/9/2009, v ktorom sa obžalovanému kladie za vinu zločin ťažkej ujmy na zdraví podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu k poškodenému C. A..
Tvrdenie súdu, že výpoveď C. E., ktorej súd sám neveril, je jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného, je vyvrátené obsahom vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplýva na základe správy telekomunikačného operátora vydaného na základe príkazu súdu podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., že obžalovaný skutočne v inkriminovaný deň a v inkriminovanom čase C. E. volal.
Spochybňovať výpoveď svedkyne na základe vzájomných predošlých sporov s obžalovaným je neakceptovateľné, nakoľko na základe takejto logiky by sa takisto malo pristupovať a nahliadať na výpoveď obžalovaného vo vzťahu k poškodenému a svedkyni. Ak súd mal pochybnosť o dôveryhodnosti výpovede ktorejkoľvek z vypočutých osôb, túto mal odstrániť pribratím znalca z odboru psychológie, hoci tak prokurátor v prípravnom konaní neučinil, nakoľko mal za to, že takýto postup nie je nevyhnutne potrebný a skutok považoval za dostatočne objasnený, čo však súdu nemalo brániť v opačnom postupe v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu, ak prokurátorom zadovážené dôkazy považoval za nedostatočné.
Stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, podľa názoru odvolateľa, je v danom prípade zvýšený tým, že medzi obvineným, poškodeným a svedkyňou ide o dlhodobé opakujúce sa spory a obžalovaný si nepochybne plne uvedomoval, že pácha trestný čin aspoň vo forme nepriameho úmyslu.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, pričom krajský súd zistil určité pochybenia okresného súdu, ktoré však neviedli k záveru, aby bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil výpoveďou obžalovaného H. T., ktorý sa k žalovanému skutku nedoznal. Pri výsluchu uviedol, že keď došlo k nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou C. E. a najmä, keď ona sa dozvedela o jeho nevere, zo strany manželky k jeho osobe sa zintenzívnili útoky, či už verbálne alebo robila mu na pracovisku napriek. Keďže sa s tým nevedela zmieriť, on sa snažil jej často vyvolávať a prehovárať, že už musí skončiť, nech zabudne na to, čo sa stalo, a že nerozbijú spoločne nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli počas života, pričom obžalovaný dodal, že boli to celkovo dva hovory, jeden bol kratší, no ani v jednom z týchto telefonátov sa jej nevyhrážal. Prosil ju, aby uviedli všetko na pravú mieru.
Z výpovede C. E. zistil okresný súd, že dňa 20.8.2011 jej telefonoval obžalovaný T. a povedal jej, aby upozornila pána A., že keď ešte raz niečo spraví voči nemu alebo jeho rodine, tak ho zastrelí. Ďalej rozprával o nejakých veciach ako o zapálenom dome svojho brata, ale potom skončil. Ona na to upozornila pána A., lebo vedela, že predtým mali s obžalovaným T. nedorozumenie.
Svedok C. A. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípravnom konaní uviedol, že svedkyňa E., bývalá manželka obžalovaného H. T., mu povedala, že do telefónu ju obžalovaný T. upozornil, že ak urobí ešte nejaké kroky voči nemu alebo jeho rodine, tak ho zastrelí. Keďže mu to svedkyňa povedala, tak sa zamyslel nad touto vyhrážkou, pričom dodal, že v tom období so svojím svokrom nemal dobrý vzťah, nekomunikovali, pretože predtým mali incident, ktorý bol príčinou sporu na súde. Od tohto obdobia sa vyhýba stretnutiam s obžalovaným H. T..
Okresný súd ďalej uviedol, že nebolo možné zabezpečiť prepis hovorov, resp. z pripojených prepisov hovorov nie je zrejmé, aby v čase, ktorý uviedla C. E., obžalovaný sa jej telefonicky vyhrážal, čo by potvrdzovalo samotný skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete obžaloby.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie okresný súd zistil, že znalci nezistili u obžalovaného chorobnú motiváciu ani závislosť na nejakých návykových látkach. Pri vyšetrení neboli zistené prejavy agresivity zo strany obžalovaného v tom zmysle, aby bol nebezpečný pre spoločnosť. Obžalovaný bol hospitalizovaný kvôli samovražedným myšlienkam, ktoré sú súčasťou depresie, no tieto počas vyšetrenia u neho zistené neboli. V čase spáchania skutku udával zhoršenie pocitov, strachu a že je bez nálady. Táto skutočnosť čiastočne mohla ovplyvniť jeho správanie.
Následne okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy dospel k záveru, že jediné tvrdenie C. E., ktorá bola v kritickom období v rozvodovom konaní s obžalovaným a vzhľadom na odhalenie jeho nevery, bola voči nemu zaujatá, výpoveď produkovaná svedkyňou E. a prednesená poškodenému A., ktorý nakoniec odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, tak spochybnila vierohodnosť jej výpovede a s poukazom na zásadu in dubio pro reo, súd uveril tvrdeniu v danom prípade obžalovaného H. T., a po zhodnotení týchto dôkazov, keďže ďalšie iné v neprospech obžalovaného produkované neboli, mal za to, že konanie obžalovaného nenaplnilo pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. tak, ako ho viní obžaloba v skutku zo dňa 20.08.2011 uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, preto okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodeného C. A. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora, ako aj dôkazov zabezpečených v štádiu prípravného konania a v štádiu hlavného pojednávania dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Aj keď dôvody rozhodnutia okresného súdu postrádajú vyhodnotenie určitých dôkazov, krajský súd je toho názoru, že v súvislosti s dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní a ktoré boli oboznámené krajským súdom na verejnom zasadnutí, je možné dospieť k záveru, k akému dospel okresný súd, keď vznikli pochybnosti o tom, či vôbec obžalovaný poškodenej uviedol v telefonickom hovore, že pokiaľ poškodený sa nezdrží určitých konaní, tak ho zastrelí. Tu poukazuje krajský súd aj na výpoveď svedkyne Q. T., matky obžalovaného, ktorá uviedla, že bola prítomná pri tom, keď syn telefonoval s C. E., avšak žiadne vyhrážky v telefonáte nepoužil. Taktiež je potrebné poukázať na výpis z hovorov, ktorý je súčasťou spisového materiálu a z ktorého je zrejmé, že v kritický deň došlo k dvom telefonickým hovorom medzi obžalovaným a svedkyňou E., pričom toto nepopiera ani obžalovaný, avšak z týchto výpisov nie je zrejmý obsah hovorov medzi obžalovaným a svedkyňou E..
Ďalej krajský súd poukazuje na dôkazy vykonané na verejnom zasadnutí, z ktorých vyplýva, že medzi obžalovaným a C. E. sú zrejmé nedorozumenia, ktoré vyústili do podania trestných oznámení zo strany C. E. voči obžalovanému, pričom to vyvrcholilo až do tej miery, že táto mala oznámiť svojmu zaťovi, ktorý je zaťom aj obžalovaného, že sa mal obžalovaný telefonicky vyhrážať jeho usmrtením, keď volal svedkyni.
K hodnovernosti výpovede svedkyne je potrebné poukázať aj na úradný záznam zo dňa 6.5.2010, ktorý je v spise zažurnalizovaný pod č.l. 101, z ktorého vyplýva, že 6.5.2010 C. E. napadla fyzicky obžalovaného pred pojednávacou miestnosťou na Okresnom súde Humenné.
Krajský súd vzhľadom na tieto dôkazy potom dospel k záveru, že pokiaľ by C. E. podala trestné oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní voči jej osobe vzhľadom na jej konanie, tejto výpovedi by zjavne nikto neuveril, a preto aj s poukazom na tú skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodeným v predchádzajúcej dobe došlo k nedorozumeniu a fyzickému napadnutiu, použila poškodeného C. A. na to, aby to oznámil, aby bol obžalovaný trestne stíhaný pre žalovaný skutok.
Keďže aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti došlo k zjavným pochybnostiam o tom, či vôbec sa stal skutok, správne postupoval okresný súd, keď použil zásadu „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil.
V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na pochybenie okresného súdu, keď tento vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 165 ods. 2 Tr. por. vynechal slovné vyjadrenie dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora.
Toto pochybenie okresného súdu však podľa názoru krajského súdu nie je dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd nezistil pochybenia okresného súdu ani v rozhodovaní v adhéznom konaní, keď na základe § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného C. A. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.