Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13Ro/73/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcu J. L. R. C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R. P. XX, Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti žalovanému E. F., X.. XX.X.XXXX, X. L. K. X, F., V. Č. X. X. H., zastúpenej JUDr. C. R., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 379,04 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 379,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 189,70 eur od XX.X.XXXX G. zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 17.8.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na uvedený účel poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaný počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 189,70 eur predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte, minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a v sadzobníku poplatkov, žalobca dňa XX.X.XXXX odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Nakoľko žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradil, žalobca si svoj nárok uplatnil súdnou cestou.

Pobyt žalovaného nie je známy, preto podľa ust. mu bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.

Podľa ust. ) ods. 1 na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. ) ods. 2 , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podĺa ust. ) ods. 3 , súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (typ účtu : rastový osobný účet), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Zmluva o rastovom osobnom účte medzi účastníkmi konania zanikla odstúpením od zmluvy vykonaného žalobcom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý spolu s odstúpením od zmluvy zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 379,34 eur, pozostávajúcej z istiny 189,70 eur, ktorú žalovaný reálne prečerpal) a sankčného úroku z omeškania vo výške 189,64 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu.

Z oznámenia žalobcu zo dňa XX.X.XXXX C. žalovanému vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX evidujú debetný zostatok vo výške 4.510,58 Sk, s tým, že aby debetný zostatok vo výške 510,58 Sk, t.j. jeho prekročenú časť uhradil.

Z oznámenia žalobcu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že na účte žalovaného je vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je 4.945,31 Sk, a zároveň, že žalobca týmto odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia tohto oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný bol zároveň žalobcom vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Z oznámenia opatrovníka žalovaného vyplýva, že tento vzniesol námietku premlčania vzhľadom na obdobie za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok a deň podania žaloby.

Podľa ust. , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

Podľa ust. , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ust. , na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ust. , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa ust. , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ust. 369 ods. 2 , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podĺa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , s účinnosťou od 1.7.2010, , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dńu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c cit. nariadenia vlády SR, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februára 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januráru 2013 aj za dobu omeškania po 31.januári 2013.

Podľa ust. , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň,

keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky. Platí to aj vtedy, keď ide o práva priznané právoplatným súdnym rozhodnutím alebo o práva, ktoré dlžník písomne uznal.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky žalovaného, súd v ďalšom preskúmal splnenie zákonných podmienok premlčania uplatneného nároku žalobcom.

V danom prípade premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu začala plynúť nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy, a to dňom XX.X.XXXX a uplynula dňom XX.X.XXXX.

Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súde až dňa 7.X.XXXX, súd prihliadol na opatrovníčkou žalovaného vznesenú námietku premlčania, a to v rozsahu uplatneného nároku titulom prečerpaného poskytnutého debetného limitu v celkovej sume 379,04 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, a teda vznesená námietka premlčania zo strany opatrovníčky bola v danom prípade opodstatnená. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, keďže vznesením námietky premlčania došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nároku žalobcu, ktoré mu nemožno priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, žalobca je povinný nahradiť mu trovy konania. Žalovanému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).