Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/7/2013

Potvrdené rozhodnutím 15Cob/70/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: Ladislav Švajcer - AUTOTEC, IČO: 35 207 337, Na výhliadke 1643/26, Štúrovo, zastúpený: Mgr. András Marsal, advokát, IČO: 42 162 599, Hlavná 5539/2C, Dunajská Streda, proti žalovanému: FERIMPEX SK, s.r.o., IČO: 45 376 131, Nána 1256, zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, IČO: 42 117 097, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o zaplatenie 462,20 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/7/2013-106 zo dňa 30.01.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému a trov konania, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/7/2013-106 zo dňa 30.01.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania v sume 235,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: X. Š. - AUTOTEC, Na výhliadke 1643/26, 943 01 Štúrovo, IČO: 35 207 337 zast. advokátom Mgr. Andrásom Marsalom, Hlavná 5539/2C, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému: FERIMPEX SK, s.r.o., Nána 1256, 943 60 Nána, IČO: 45 376 131 zast. advokátom JUDr. Martinom Gancznerom, Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky o zaplatenie 462,20 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 451,60 eura s úrokmi z omeškania 9,25% ročne zo sumy 15,50 eura od 17.5.2011, zo sumy 402,70 eura od 9.6.2011, zo sumy 15,90 eura od 30.6.2011 a 9,50% ročne zo sumy 17,50 eura od 29.7.2011, vo všetkých prípadoch do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie 10,60 eura s úrokmi z omeškania 9,25% ročne od 07.07.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 631,98 eura a iné trovy konania vo výške 27,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia 462,20 eura s úrokmi z omeškania 9,25% ročne zo sumy 15,50 eura od 17.5.2011, zo sumy 402,70 eura od 9.6.2011, zo sumy 15,90 eura od 30.6.2011, zo sumy 10,60 eura od 7.7.2011 a 9,50% ročne zo sumy 17,50 eura od 29.7.2011, vo všetkých prípadoch do zaplatenia. Uviedol, že na základe ústnej objednávky žalovaného dodal žalovanému v dobe od 02.05.2011 do 14.07.2011 tovar a služby, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil písomne na dodacích listoch č. 215 zo dňa 02.05.2011, č. 276 zo dňa 25.05.2011, č. 326 zo dňa 15.06.2011, č. 342 zo dňa 21.06.2011 a č. 383 zo dňa 14.07.2011. Dodávky vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 11/215 zo dňa 02.05.2011, č. 11/276 zo dňa 25.05.2011, č. 11/326 zo dňa 15.06.2011, č. 11/342 zo dňa 22.06.2011, č. 11/383 zo dňa 14.07.2011 celkom na sumu 462,20 eura vrátane DPH. Žalovaný faktúry neuhradil ani čiastočne napriek výzve žalovaného po uplynutí termínu splatnosti.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -25 zo dňa 17.01.2013, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že si neobjednal u žalobcu žiadny tovar, resp. služby, nikto z konateľov nepodpisoval dodacie listy a ani nedal plnú moc na takýto účel nikomu. Túto informáciu poskytol žalobcovi, ale tento sa odmietol s ním rozprávať.

Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 02.04.2013, 11.06.2013 a 09.01.2014.

Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na to, že osoby, ktoré podpísali dodacie listy, aj prv už konali menom žalovaného alebo za žalovaného a za takéto poskytnuté plnenie už prv žalovaný platil, teda faktúry uhradil a nezaplatených zostalo päť žalovaných faktúr. V štyroch prípadoch ide o faktúry týkajúce sa bieleho motorového vozidla na zber kovošrotu, a to fa. č. 11/383, 276, 326, 215. Faktúra č. 11/342 sa týkala menšieho vozidla, nevie presne ktorého. V prípade jednotlivých dodávok zmluvný vzťah medzi nim a žalovaným vznikol tým, že do prevádzkových priestorov žalobcu sa dostavil zamestnanec žalovaného s motorovým vozidlom žalovaného, objednal plnenie, v ten istý deň došlo k plneniu objednávky a tento zamestnanec ho aj prevzal. Žalobca účtoval žalovanému cenu podľa cenníka a k dohode o cene došlo vždy pri preberaní plnenia. Pôvodne chodil do prevádzkarne žalobcu konateľ žalovaného a až následne začali chodiť na jeho autách iné osoby a on nemal pochybnosť o tom, keďže autá žalovaného poznal, že to, čo objednávali a prevzali, malo byť na účet žalovaného. Ani v jednom prípade nemal od konateľa žalovaného písomnú objednávku. Vystavené faktúry vždy zobrala osoba, ktorá prišla s motorovým vozidlom a nikdy faktúru neposielal žalovanému iným spôsobom. Pokiaľ ide o prípad - výmenu pneumatiky - v jeho prítomnosti telefonoval Z. Č. konateľovi žalovanému a ten mu dal súhlas k tomu, aby bola pneumatika vymenená.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa iba domnieva, že konajúce osoby boli oprávnené konať menom žalovaného alebo za žalovaného. Žiadne poverenie alebo splnomocnenie zo strany konateľov žalovaného im nebolo dané.

Súd dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín, a to: výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného, výpisu zo ŽR žalobcu, výpisu z OR žalovaného, dodacích listov a faktúr na čl. 8

- 17 spisu, výzvy žalobcu, faktúr, dodacích listov a výpisov z účtu žalobcu na čl. 47 - 64 spisu, výpisu zo ŽR Y.Š. S. a výpisu z telefonických hovorov z MT žalobcu, ako aj výsluchom svedkov Z. Č. a U. Č., zistil tento skutkový stav:

Zo zhodného vyjadrenia žalobcu a konateľa žalovaného Z. H. súd zistil, že žalobca sa s konateľom žalovaného poznali už prv pred rokom 2011, keď konateľ žalovaného chodil k žalobcovi s motorovými vozidlami na opravu najneskôr od decembra 2010. Ani v jednom prípade nemal žalobca od Z. H. ako fyzickej osoby ani od žalovaného ako právnickej osoby písomné objednávky na opravu motorových vozidiel a žalobca žalovanému faktúry za opravy posielal po vodičoch, ktorí s motorovými vozidlami k nemu prišli. Jedno z vozidiel patriacich do motorového parku žalovaného bolo biele nákladné motorové vozidlo S. s hydraulickou rukou na zber kovošrotu.

Z vyjadrenia konateľa žalovaného Z. H. súd zistil, že Z. Č. ako živnostník vykonával dva - tri mesiace v roku 2011 na základe ústnej dohody dohodnuté práce - prekládku tovaru zo skladu žalovaného do železničných vagónov, dohodli si hodinovú odmenu a jej vyplatenie na základe fakturácie. Z. Č. používal motorové vozidlá, okrem iného aj motorové vozidlo S., v objekte žalovaného, prípadne na vzdialenosť 15 - 20 km. Y. S. robil u žalovaného ako brigádnik niekedy v apríli - máji 2011. Asi v troch - štyroch prípadoch mu dal súhlas k oprave defektu na motorových vozidlách u žalobcu a faktúry, ktoré mu Y. S. odovzdal žalobcovi aj riadne uhradil.

Žalobca fa. č. 11/040 zo dňa 10.02.2011 spl. 24.02.2011 na sumu 159,80 eura zaplateného zo strany žalovaného dňa 01.04.2011 (dodací list potvrdil Y.Á. S.), fa. č. 11/091 zo dňa 17.03.2011 spl. 31.03.2011 na sumu 73,80 eura - zaplatená zo strany žalovaného dňa 22.03.2011 (dodací list potvrdil Y. Š.), fa. č. 11/072 zo dňa 10.03.2011 spl. 24.03.2011 na sumu 149,60 eura - zaplatená zo strany žalovaného 01.04.2011 (dodací list potvrdil Y., fa. č. 11/081 zo dňa 14.03.2011 spl. 28.03.2011 na sumu 80,40 eura - zaplatená zo strany žalovaného dňa 20.04.2011 (dodací list potvrdil Y. S.), fa. č. 11/181 zo dňa 18.04.2011 spl. 02.05.2011 na sumu 19,30 eura - zaplatená zo strany žalovaného dňa 20.04.2011 (dodací list potvrdil Z. Č.) a fa. č. 11/240 zo dňa 09.05.2011 spl. 23.05.2011 na sumu 57,58 eura - zaplatená zo strany žalovaného dňa 10.06.2011 (dodací list potvrdil O. N.) vyfakturoval žalovanému cenu opráv vykonaných na motorových vozidlách žalovaného.

Žalobca fa. č. 11/215 zo dňa 02.05.2011 spl. 16.05.2011 na sumu 15,50 eura vyfakturoval žalovanému cenu služieb - prezutie pneu LKW, dvojmontáž kola L:KW, oprava defektu. Prevzatie plnenia potvrdil Y. S. na dodacom liste č. 215 zo dňa 02.05.2011. Žalobca fa. č. 11/276 zo dňa 25.05.2011 spl. 08.06.2011 na sumu 402,70 eura vyfakturoval žalovanému cenu služieb - dodanie tovaru - 1 ks pneu 315/80 R22.5 DH 1 a cenu služieb - dvojmontáž kola LKW, prezutie pneu 1kw. Prevzatie plnenia potvrdil Z. Č. na dodacom liste č. 276 zo dňa 25.05.2011. Žalobca fa. č. 11/326 zo dňa 15.06.2011 spl. 29.06.2011 na sumu 15,90 eura vyfakturoval žalovanému cenu služieb - dvojmotnáž kola LKW, prezutie pneu LKW, oprava defektu. Prevzatie plnenia potvrdil Z. Č. na dodacom liste č. 326 zo dňa 15.06.2011. Žalobca fa. č. 11/383 zo dňa 14.07.2011 spl. 28.07.2011 na sumu 17,50 eura vyfakturoval žalovanému cenu služieb -dvojmontáž kola, prezutie pneu LKW, oprava defektu. Prevzatie plnenia potvrdil Z. Č. na dodacom liste č. XXX zo dňa 14.07.2011. Na všetkých dodacích listoch bolo plnenie špecifikované vrátane ceny zhodne ako to bolo na faktúrach. Ani jednu z uvedených faktúr žalovaný nezaplatil.

Žalobca fa. č. 11/342 zo dňa 22.06.2011 spl. 06.07.2011 vyúčtoval na ťarchu žalovaného 10,60 eura za plnenie - montáž kola C, prezutie pneu C, vyvažovanie C, závažie, oprava defektu. Prevzatie plnenia potvrdila žalobcovi na dodacom liste č. 11/342 zo dňa 21.06.2011 v konaní nezistená osoba.

Z výpovede svedka Z. Č. súd zistil, že v období približne od marca do augusta 2011 ako živnostník pracoval pre žalovaného ako vodič, a to na viacerých motorových vozidlách žalovaného, okrem iného aj na nákladnom motorovom vozidle S. s hydraulickou rukou. V prípade, že došlo k poruche na niektorom motorovom vozidle, ktoré používal, zatelefonoval konateľovi žalovaného alebo jeho manželke, ktorí mu dávali pokyny a bolo mu povedané, aby to išiel dať spraviť. Okrem jedného prípadu vždy išiel k žalobcovi. V jednom prípade tam bol s výmenou pneumatiky, keďže bola poškodená tak, že sa nedala opraviť. Telefonoval najprv konateľovi žalovaného a na jeho pokyn dal u žalobcu pneumatiku vymeniť. Bral to tak, že sa to stalo pri práci, neurobil to úmyselne, auto patrilo žalovanému, a teda, že to pôjde na ťarchu žalovaného. Prišiel k žalobcovi, vytočil telefónne číslo konateľa žalovaného a v jeho prítomnosti s nim žalobca hovoril a keď zložil povedal, že pneumatiku môže vymeniť. Následne konateľ žalovaného mu zavolal a potvrdil, že pneumatika sa musí vymeniť. Stalo sa to niekedy v máji 2011. Výmena bola urobená na počkanie, osobne to robil sám žalobca a on o výmene podpísal doklad. Starú pneumatiku nechal u žalobcu na pokyn konateľa žalovaného s tým, že tento sa na ňu príde pozrieť. Žalobca poslal žalovanému faktúru po ňom, on ju odovzdal do kancelárie - komu konkrétne to si už nepamätá a pokiaľ ide o sumu bola za pneumatiku nejakých 395,-- eur. Svedok potvrdil, že podpis na fa. č. 11/276 a dodacom liste č. 276 je jeho a aj priezvisko tlačeným písmom napísal on. Ďalej svedok uviedol, že už keď prišiel prvýkrát k žalobcovi, tento poznal auto žalovaného a žiaden doklad od neho nepýtal. Firmu žalovaného mal už žalobca v počítači zaevidovanú - chodili tam tým istým autom už viacerí šoféri. On so žalobcom nikdy nič, čo sa týka platenia faktúr neriešil. Ceny za opravy v podstate každý poznal - žalobca mal v kancelárii vyvesený cenník. Z vyjadrenia svedka súd tiež zistil, že podpisy na faktúrach č. 11/326 a č. 11/383 a na dodacích listoch č. 326 a č. 383 sú jeho. Išlo o prípady, keď u žalobcu bol za účelom opravy defektov. U žalobcu bol s motorovým vozidlom viackrát a pri preberaní vozidla po oprave vykonanie prác kontroloval. Nepamätá sa na prípad, že by žalobca bol fakturoval iné práce ako boli vykonané a ako prevzal.

Z výpovede svedka U. Č. súd zistil, že od roku 2002 je zamestnaný u žalobcu ako mechanik. Pozná aj konateľa žalovaného, keďže si u žalobcu dával opravovať autá a stalo sa, že prišiel aj osobne. Na vozidlách žalovaného opravoval defekty a vymieňal aj pneumatiky. Potvrdil, že okrem iných vozidiel sa chodilo od žalovaného k žalobcovi na opravu veľkého bieleho motorového vozidla S.. S vozidlami od žalovaného chodili viacerí vodiči a on neriešil, či môžu alebo nemôžu objednávať opravu a kto to mal platiť. S vozidlami žalovaného chodil aj Z. Č., ktorého si zapamätal menovite, hlavne z toho dôvodu, že majú rovnaké priezviská. Ostatných vodičov si menovite nepamätal. On odovzdával do kancelárie žalobcu na malom papieriku spísané, čo urobil a následne už vyhotovené dodacie listy aj faktúry nikdy nevidel ani nevedel, kto ich podpisuje. Motorové vozidlá žalovaného poznal, pretože ich veľakrát opravoval - mohlo to byť aj dvadsaťkrát, z toho asi v polovici prípadoch chodil s vozidlom Z. Č..

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa § 13 ods. 1 Obch. zák. Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 15 ods. 1,2 Obch. zák. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava, alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že v prípade opráv motorových vozidiel, ako aj dodávky a výmeny pneumatiky podľa faktúr žalobcu č. 11/215, 276, 326 a 383 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmlúv o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., a to minimálne konkludentným spôsobom. Súd v týchto prípadoch považoval za zistené, že tak Z. Č., ako aj Y. S. boli zo strany žalovaného v aktuálnom čase poverení vykonávaním činnosti na motorových vozidlách žalovaného v prospech, resp. pre potreby žalovaného a tým v zmysle § 15 Obch. zák. aj na všetky úkony, pri ktorých pri tejto činnosti obvykle dochádza. V konaní bolo jednoznačne preukázané, a to tak listinami, ako aj výsluchom svedkov, že Z. Č. v dňoch 25.05.2011, 15.06.2011 a 14.07.2011 a Y. S. dňa 02.05.2011 sa dostavili do prevádzkarne žalobcu s motorovým vozidlom žalovaného, a to bielym nákladným motorovým vozidlom S. s hydraulickou rukou na zber kovošrotu (nebolo sporné, že toto vozidlo patrilo do vozového parku žalovaného). Objednali jeho opravu a v jednom prípade (Z. Č.) aj výmenu pneumatiky a prevzatie vykonaných dodávok potvrdili na dodacích listoch, na ktorých bola uvedená aj cena, ktorú žiadnym spôsobom nenamietali, svojim podpisom. Urobili tak po tom, čo prv rovnako postupovali v prípade potreby opráv aj v dňoch 10.02.2011 a 14.03.2011 (Y. S.) a dňa 18.04.2011 (Z. Č.), resp. v dňoch 09.05.2011, 10.03.2011, 17.03.2011 aj iné osoby a žalovaný faktúry žalobcu uhradil. Súd v prejednávanom spore nepovažoval za zistené, resp. žalovaný nepreukázal, že by v prípade už zaplatených opráv sám konateľ žalovaného (zo zákona oprávnený konať menom žalovaného) u žalobcu opravy, či už telefonicky, písomne alebo pri osobnom kontakte objednával. Rovnako súd nepovažoval za zistené, resp. žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako tretia osoba následne už po prv zaplatených faktúrach zo strany žalovaného mohol vedieť s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že Z. Č. alebo Y. S. prekročili ako vodiči motorových vozidiel rozsah svojho poverenia vyplývajúceho im z pracovného zaradenia u žalovaného. Súd dospel k záveru, že podľa § 15 Obch. zák. konanie ich obidvoch v daných prípadoch zaväzovalo žalovaného, a teda z uzavretých zmlúv vznikli záväzky žalovanému. V danom prípade je irelevantné, či mali od žalovaného osobitné poverenie alebo splnomocnenie, resp. či žalobca mal vedomosť o tom, na základe čoho konajú ani to, na akom právnom základe vykonávajú činnosť na motorových vozidlách žalovaného a v jeho prospech. Tieto záväzky spolu vo výške 451,60 eura (15,50 eura + 402,70 eura + 15,90 eura + 17,50 eura) žalovaný nesplnil. To, že ich nesplnil nebolo v konaní sporné, keďže to ani netvrdil. Nezaplatením ceny poskytnutých služieb v lehote splatnosti faktúr žalobcu č. 11/215, 276, 326 a 383 sa žalovaný nasledujúcim dňom t.j. 17.05.2011, 09.06.2011, 30.06.2011 a 29.07.2011 dostal do omeškania so splnením peňažných záväzkov, a tak mu vznikla podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení do 31.01.2013 povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 9,25% ročne (pri faktúrach splatných v dňoch 16.05.2011, 08.06.2011, 29.06.2011) a 9,5% ročne (pri faktúre splatnej dňa 28.07.2011), ktoré úrokové sadzby nie sú v rozpore s úrokovými sadzbami určenými zákonom (ZÚS ECB 1,25% + 8% a 1,5% + 8%). Pre úplnosť je potrebné uviesť (k námietke žalovaného), že súd v konaní nezistil ani to, že by žalobca žalovanému predtým (teda v prípade už zaplatených faktúr) doručoval faktúry iným spôsobom, ako ich odovzdaním osobám, ktoré s motorovými vozidlami do jeho prevádzkarne prišli. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie

451,60 eura titulom úhrady ceny opráv podľa faktúr žalobcu č. 11/215, 276, 326 a 383 spolu s úrokmi z omeškania bola podaná dôvodne, a preto jej vyhovel.

V prípade vykonania opráv na motorovom vozidle podľa faktúry žalobcu č. 11/342 na sumu 10,60 eura sa k vyššie uvedenému záveru súd nemohol prikloniť, keďže nezistil v konaní nielen to, kto s motorovým vozidlom na opravu k žalobcovi prišiel (túto osobu v konaní neidentifikoval ani sám žalobca), ale ani to, o aké motorové vozidlo išlo. Žalobca nepreukázal, že išlo o motorové vozidlo žalovaného a kto mal konať menom žalovaného alebo za žalovaného v tomto prípade. Žalobca neuniesol teda dôkazné bremeno v tejto časti žaloby na preukázanie tvrdenia o vzniku záväzku žalovaného podľa tejto faktúry. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie 10,60 eura spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal neúspech iba v nepatrnej časti žaloby. Trovy konania žalobcu spolu vo výške 659,48 eura pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 eura (iné trovy konania) a z trov právneho zastúpenia vo výške 631,98 eura. Trovy právneho zastúpenia v uvedenej výške pozostávajú z tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby - prevzatie veci a príprava, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 02.04.2013, 11.06.2013 a 09.01.2014 - á 31,54 eura + 2 x 7,63 eura, 2 x 7,81 eura a 1 x 8,04 eura režijný paušál, z náhrady cestovných nákladov spolu vo výške 95,85 eura (3 x 31,95 eura za cesty osobným motorovým vozidlom na trase O. N. - J. L. a späť v dňoch 02.04.2013, 11.06.2013 a 09.01.2014) a z náhrady za stratu času spolu vo výške 234,18 eura (3 x 6 polhodín - á 13,01 eura za dni ako pri náhrade cestovných nákladov) + 105,33 eura ako 20% DPH. Súd nepriznal žalobcovi vyúčtovanú tarifnú odmenu za dva úkony právnej služby, a to písomné podania na súd zo dňa 10.04.2013 a 21.05.2013, keďže nimi v podstate žalobca iba dopĺňal skutočnosti, ktoré mali byť a neboli uvedené už v žalobe. Pokiaľ ide o predžalobnú výzvu zo dňa 08.08.2012, tarifná odmena za tento úkon právnej služby nesúvisí s trovami súdneho konania, pretože toto sa začalo až dňa 09.11.2012 doručením žaloby na súd. Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.