Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/43/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: X.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., W. proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ulica č.8, Bratislava o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy t a k t o

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 0,01 eura titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol ustanovený ako dozorujúci orgán nad kolíznym opatrovníkom vo veci úpravy práv a povinností vedenom na Okresnom súde v Pezinku. Matka jeho syna sa odsťahovala v auguste 2009 na jemu neznámu adresu, ktorú však uviedla pracovníčke ÚPSVAR Senec do spisu. Následne navštívil pracovisko ÚPSVAR Senec, kde pracovníčku vyzval, aby mu umožnila nahliadnuť do spisu jeho syna. Umožnené mu to nebolo s odôvodnením, že v spise je adresa jeho syna, ktorú si manželka žiadala utajiť. Tým mu ako účastníkovi konania bolo odopreté jeho zákonné právo nahliadnuť do spisu. Odporcu písomne vyzval, aby tento nezákonný postup ÚPSVAR Senec prešetril, urobil nápravu, ale doposiaľ sa tak nestalo. Uviedol, že charakter konania odporcu naplnil skutkovú podstatu nesprávneho úradného postupu v zmysle , ktorým mu vznikla nemajetková ujma.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne tak, že vyzval odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mal byť podľa žaloby písomne vyzvaný aby zjednal nápravu pri nezákonnom postupe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko v Senci pri jeho nahliadnutí do spisovej dokumentácie na tomto úrade. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že zo strany navrhovateľa mu nebola v predmetnej veci doručená žiadosť ohľadne prešetrenia a zjednania nápravy vo veci jeho nahliadnutia do spisu na úrade v Senci. Poukázal na to, že podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci náhrady škody, nie je pasívne legitimovaný.

Súd podľa ( ďalej ) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil z dôvodu

dlhodobej neprítomnosti na území Slovenskej republiky a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - vyjadrenie pracoviska ÚPSVAR v Pezinku, pracovisko Senec zo dňa 17. 08. 2009 k prešetreniu pomerov, uznesenie Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. , mailová komunikácia, list odporcu vo veci námietky zaujatosti zo dňa 01.03.2011 proti kolíznemu opatrovníkovi ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: W. J. proti odporcovi: I. J. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. J. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu: C. J. na jeho zastupovanie v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom pod. sp. zn. XC XX/XXXX.

Z vyjadrenia zo dňa 17.08.2009 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec adresovaného Okresnému súdu v Pezinku vo veci sp. zn. XC XX/XXXX zistil, že dňa 13.08.2009 vykonal prešetrenie pomerov u otca maloletého C., I. J., trvale bytom N., I. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately listom zo dňa 01.03.2011 navrhovateľovi vo veci ním vznesenej námietky zaujatosti proti ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi oznámil, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nie je kompetentným orgánom na zmenu kolízneho opatrovníka, ktorý bol ustanovený na zastupovanie maloletého dieťaťa v súdnom konaní. Uviedol, že kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 02.04.2013 navrhol zmenu petitu návrhu tak, že sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 10 000 eur. Navrhovateľ toto podanie, ktoré predstavuje podanie vo veci samej v lehote troch dní nedoplnil a vzhľadom nato, že zo strany navrhovateľa podanie v zákonom stanovenej lehote nebolo doplnené, súd v zmysle naň neprihliadol.

- 54

Odporca v priebehu konania ohľadne tvrdenia navrhovateľa, že odporca je dozorujúcim orgánom pracoviska v Senci, uviedol že je to tvrdenie, ktoré zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, a to ani z kompetenčného a ani zo o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Odporca voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec vystupuje ako odvolací orgán. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu je pravdivé, pretože mu údaje zo spisu nemohli byť ani poskytnuté, nakoľko nešlo o klasické správne konanie, v rámci ktorého by mohol do spisu nahliadnuť. Nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení pracoviska v Senci, teda k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu a taktiež nebolo vydané žiadne rozhodnutie a preto neexistuje žiadny právny titul v zmysle na náhradu škody. Na pracovisku v Senci nedošlo k nesprávnemu postupu, pretože tento úrad nebol oprávnený konať, pretože bol len ustanovený súdom ako kolízny opatrovník. Návrh žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, pričom poukázal nato, že škoda mu vznikla v dôsledku neumožnenia nahliadnuť do spisu jeho syna, čím mu bolo odopreté jeho zákonné právo nahliadnuť do spisu.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie (výsluch navrhovateľa) nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V danom prípade sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, keď mu bolo odopreté nahliadnuť do spisu jeho syna, čím mu mala vzniknúť nemajetková ujma podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že odporca v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Navrhovateľ sa však náhrady škody nedomáhal voči štátu - Slovenskej republike, ale voči odporcovi - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti / / je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych /alebo obchodných/ vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúdajú práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy, sami, vlastným menom, alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení, napríklad alebo iných, osobitných predpisov. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, v danom prípade aplikovanom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z jednotlivých ustanovení vyplýva, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú. V predmetnej veci, tak ako je hore uvedené je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V tomto prípade sa navrhovateľ domáhal nároku od odporcu, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy. Z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal nároku voči vecne legitimovanému subjektu, súd návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu zamietol a preto nepokračoval vykonaním dôkazov a nezaoberal sa otázkou, či u navrhovateľa došlo k vzniku nemajetkovej ujmy. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde

Bratislava I.

- 55

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.