Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-256-2013.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: 1. O. nar. XX.X.XXXX 2. W. nar. XX.X.XXXX 3. O. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. N. č. XX zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 18 a O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. N. č. XX toho času vo S. M. č. XX zastúpeného Centrom právnej pomoci na Námestí slobody č. 12 v Bratislave 15 o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.4.2013 č.k. 13P 209/2012-84 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.6.2013 č.k. 13P 209/2012-104 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že návrh zamieta.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od 17.7.2012 na sumu rovnajúcu sa 30 % zo životného minima na jedno nezaopatrené dieťa od otca pre maloleté deti s tým, že výživné je splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne. Poukázala na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neadekvátne vyhodnotil potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a najmä správanie sa otca počas celého rozhodného obdobia. Uviedla, že v konaní sp.zn. 18P 65/2012 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom súd akceptoval jej tvrdenia o nezodpovednom správaní sa otca, ktoré by nemalo byť na ujmu maloletých detí. Uviedla, že otec vo svojom návrhu na zníženie výživného uvádzal iba skutočnosti, ktoré boli súdu známe už pri prvom rozhodnutí o výživnom, keďže skutočnosti, ktoré nastali v roku 2010 a rozsudok bol vynesený 28.6.2011 a nadobudol právoplatnosť 4.8.2011. Od času posledného určovania výživného nenastali nové skutočnosti, ktoré by umožňovali zmenu doterajšieho rozhodnutia súdu a navyše rozsudok sa stal právoplatným iba 4.8.2011 a už v tom čase boli otcom uvádzané skutočnosti súdu známe. Poukázala na nehodnovernosť tvrdení otca napríklad o zdieľaní spoločnej domácnosti s pani L. M. a otec až do odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva uvádzal, že nežije v spoločnej domácnosti s menovanou pani, stretávajú sa len občas, keď ide pozrieť syna, avšak správa kolízneho opatrovníka potvrdzuje opak, pretože z nej vyplýva, že s menovanou otec zdieľa spoločnú domácnosť a dôkazom o klamlivom tvrdení otca je skutočnosť, že s menovanou čaká ďalšie dieťa, navyše matka má vedomosť o tom, že otec sa s touto pani cca v novembri 2012 oženil a je teda predpoklad o tom, že otcove majetkové pomery sa zlepšili, keďže náklady na domácnosť uhrádzajú spoločne a je nutné prihliadať
aj na majetkové pomery jeho manželky. Táto skutočnosť má vplyv aj na výšku výživného, kedy je otec síce zaviazaný na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči mal. M., avšak výšku výživného môže v súčasnej dobe odčerpávať aj osobnou starostlivosťou o maloletého. Počas celého konania otec poukazoval na svoj zdravotný stav a práceneschopnosť, avšak z tvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec mal naposledy nemocenské vyplácané od 7.2.2012 do 20.3.2012 a k dňu 28.8.2012 Sociálna poisťovňa žiadnu PN neeviduje. Z lekárskej správy predloženej otcom vyplýva, že bol hospitalizovaný od 17.2.2012 do 22.12.2012, kedy možno mať za to, že operácia prebehla v poriadku bez ďalších komplikácií a je predpoklad, že zdravotný stav otcovi nebude brániť vo vykonávaní zamestnania. Otec v návrhu na zníženie výživného uvádzal, že na lieky je nútený vynakladať sumu 50 € mesačne, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu užívania týchto liekov a naviac za stavu, že tieto nie sú hradené poisťovňou a z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že otec uhrádza za lieky už len 10 € mesačne. Otec odôvodňuje nemožnosť platiť výživné v stanovenej výške nemožnosťou lepšieho zárobku tým, že v regióne je vysoká nezamestnanosť, avšak napriek tomu bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keďže s ním bol z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny ukončený pracovný pomer v zamestnaní, kde dosahoval čistý priemerný mesačný príjem cca 737 € a to za stavu, keď si bol vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a zamestnal sa u zamestnávateľa, u ktorého má nižší príjem, ktorú skutočnosť ustálil už súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 9P 247/2010, keď rozhodoval o úprave práve a povinností otca k maloletým deťom a už v tom čase otec uvádzal svoj príjem 274,53 € u zamestnávateľa V. družstvo A. Z.. Tvrdenia otca o tom, že odišiel z tohto zamestnania, konkrétne A. G. a býva v maringotke, sú viac než účelové, pretože doteraz ani v jednom z konaní na túto skutočnosť nepoukazoval ale tvrdil, že sa mu tam nepáčilo a chcel zarobiť viac, preto sú jeho tvrdenia zavádzajúce súd v konaní o zníženie výživného sp.zn. 13P 209/2012 na pojednávaní dňa 15.10.2012 keď uviedol, že u predchádzajúceho zamestnania kde bol zamestnaný vo S. G., sa zrušila funkcia a preto nenastúpil po práceneschopnosti ihneď do zamestnania sú účelové a taktiež aj tvrdenia, že traktor daroval svojmu kamarátovi sú zavádzajúce, pretože v konaní sp.zn. 9P 247/2010 bolo preukázané, že traktor otec predal za sumu 4.000 € a finančné prostriedky si ponechal. Uviedla, že má vedomosť o tom, že otec si privyrábal aj predajom mliečnych výrobkov, avšak túto skutočnosť nemá možnosť dokázať a vyplýva len z návrhu na rozvod sp.zn. 18P 65/2012 zo dňa 18.6.2012, keď na str. 2 uviedol otec, že pracoval a bral aj bočné práce, aby zarobil v tom čase finančné prostriedky na zaobstaranie svojej rodiny a pracoval často v lese ako pilčík a popritom aj na stavbách, čo preukazuje, že otcovi v minulosti nerobilo problém nájsť si prácu aj popri zamestnaní ktorú robil a preto vyslovila názor, že ani túto skutočnosť by nevedela zdokladovať, avšak otec ju sám priznal. O predaji mliečnych výrobkov je možné vyvodiť z tvrdenia otca, kedy dňa 15.10.2012 v konaní 13P 209/2012 uviedol, že tam, kde momentálne pracuje v V. A. s.r.o. vo S. M. sa nevyrábajú žiadne výrobky, pretože majiteľ oviec chce len jahňacinu, čiže ovce sa potom nedoja a z toho dôvodu nevyrábajú mliečne výrobky. Avšak na stránke Štátnej a veterinárnej správy SR je V. A. s.r.o. Z. S. M. C. vedený ako spracovateľská prevádzkareň na mliečne výrobky, preto možno mať dôvodne za to, že otec pracoval vo S. M. ako ošetrovateľ aj ako predajca mliečnych výrobkov. Otec od 1.1.2013 je zamestnaný v spoločnosti L. - Z. s.r.o. so sídlom O. 1, Z., ktorá spoločnosť má totožného konateľa pána W. F. ako predošlý zamestnávateľ otca - spoločnosť V. A. s.r.o., O. 1, Z. a v čase podania odvolania v konaní o rozvod manželstva vedel, že bude zamestnaný a túto skutočnosť zámerne zatajil a nevyplynula by, pokiaľ by nebolo konanie o zníženie výživného, tak matka by sa o jeho zamestnaní vôbec nedozvedela. Preto možno mať dôvodné pochybnosti, že sa otec nemohol zamestnať, po dohode s kým a pre koho pracuje, keďže pán W. F. je konateľom a spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú podobnou až totožnou činnosťou. Poukázala na to, že v súčasnosti otec detí býva v dome svojho zamestnávateľa, pričom v konaní sp.zn. 9P 247/2010 uviedol, že býva sám a jeho výdavky predstavovali v tom čase sumu 33,19 až 44,79 €, ktorú uhrádzal za pevnú linku a 50 € mesačne za elektrinu, avšak v návrhu na začatie konania, aj na pojednávaní 15.10.2012 uviedol, že uhrádza platbu v sume 60 € a v návrhu na zníženie výživného uvádzal už inkaso 60 € mesačne a vyslovila názor, že v tom čase už býval u svojej priateľky a teda inkaso neplatil a v súčasnom návrhu opomenul uviesť pevnú linku, v dôsledku čoho možno mať za to, že už ju nemá a dáva do pozornosti, že otec tieto platby žiadnym spôsobom nepreukázal, avšak zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že otec zdieľa spoločnú domácnosť s pani L. M., ktorá skutočnosť predstavuje zníženie výdavkov otca, pretože na výdavky domácnosti prispievajú dvaja. Poukázala na to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal za čo platí cestovné 20 €, pretože túto sumu neuviedol ani v návrhu na začatie konania. Otec na pojednávaní 16.11.2011 zavádzal súd keď uvádzal, že riadne platil výživné, avšak ak by to bolo tak, nebol by vydaný v súčasnosti už právoplatný trestný rozkaz pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy a dlh na výživnom za obdobie od 1.7.2010 do 30.4.2012 predstavoval sumu 4.472 €, kedy za uvedeného stavu ešte otec bol schopný podať návrh na zníženie
výživného kedy vedel, že svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a matka sa dokázala postarať o svoje deti len vďaka inštitútu náhradného výživného. Matka poukázala na to, že otec v konaní sp.zn. 18P 65/2012 predložil ako prílohu odvolania doklad o úhrade sumy 120 €, pričom z tohto dokladu nie je zrejmé, za čo otec platil. Ak sa jedná o výživné, tak za aké obdobie a na ktoré maloleté dieťa a z predmetného dôkazu je zrejmé, že platiteľom bola pani L. M. a platba bola realizovaná 1.3.2013, v tom čase však otec bol už po operácii tri mesiace. Poukázala na nezodpovedné správanie sa otca, kedy za stavu že tvrdí, že nie je schopný zabezpečiť ani svoje základné životné potreby čaká ďalšie dieťa a navyše jeho maloleté deti boli v čase poslednej úpravy žiakmi základnej školy a v súčasnosti mal. O. je v prvom ročníku na strednej škole, O. navštevuje druhý stupeň základnej školy a mal. W. 8. ročník základnej školy a teda niet pochýb o tom, že sa zmenili pomery na strane detí, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Poukázala na dôvody rozsudku prvostupňového súdu o tom, že z nich vyplýva, že otec sa presťahoval do S. M., zmenil svoje bydlisko, zamestnávateľa, založil si novú rodinu, kedy by bolo nespravodlivé, ak by súd určoval výživné zo mzdy, ktorú otec dosahoval pred viac ako dvomi rokmi, avšak podľa matky by bolo nespravodlivé, ak by odvolací súd neprihliadol na tú skutočnosť, že práve vyššie uvedená zmena výlučne z rozhodnutia otca bez ohľadu na dôsledky jeho najbližších znamenala nižší príjem otca, väčšiu vzdialenosť od detí účastníkov konania a celkovo nižšie šance nájsť si lepší príjem s poukazom na zamestnanosť v tomto regióne, preto je nutné prihliadnuť na ustálenú súdnu prax, kedy sa má skúmať nielen momentálny príjem otca, ale potenciálny príjem otca, kedy je z konania zrejmé, že v roku 2010 bol tento príjem v sume 726 €, preto existencia potencionálneho príjmu je daná vo výške vyššej ako tej, ktorú otec dosahuje v súčasnej dobe a preto nie je namieste výživné znižovať bez ohľadu na to, či otec predtým niekde pracoval alebo nie, keďže potenciálny príjem sa skúma objektívne. Matka v tejto súvislosti poukázala na to, že práve naopak, možno mať za to, že v roku 2013 by mal otec príjem ešte vyšší, ak by pracoval pre uvedeného zamestnávateľa a nie dávať na ťarchu deťom, že od posledného rozhodovania prešli dva roky. Citovala ust. § 62 ods. 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ak súd dokazovaním dospeje k záveru, že odôvodnené potreby ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí v takom rozsahu ako to určil súd prvého stupňa, navrhujú prvostupňový rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Opravným uznesením zo dňa 18.6.2013 č.k. 13P 209/2012-104 súd prvého stupňa opravil záhlavie rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 9.4.2013 č.k. 13P 209/2012-84 tak, že opravil správne dátum narodenia matky na 31.7.1974 a dátum narodenia otca na 15.3.1971 podľa § 164 O.s.p., pretože po preštudovaní spisu zistil, že pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, keď bol uvedený nesprávny dátum narodenia matky aj otca maloletých detí.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny a zákonný, pretože konajúci súd dostatočne zistil pomery na strane účastníkov konania a to tak príjmové, ako aj výdajové. Namietal tvrdenia matky maloletých detí, že je nutné prihliadnuť na ustálenú súdnu prax kedy sa má skúmať nielen momentálny príjem otca, ale potenciálny príjem, ktorý nemá oporu v zákone a navyše právna zástupkyňa matky detí nekonkretizovala konkrétne súdne rozhodnutia, ale uvádzala len termín ustálená súdna prax. V prípade, že by súd ustálil príjmy účastníkov konania aj tým, že by vzal do úvahy aj ich potenciálne možnosti, táto konštrukcia by sa nevyhnutne musela vzťahovať aj na matku detí, čo by samo o sebe znížilo úroveň právnej istoty oboch účastníkov konania, pretože skúmanie potenciálneho príjmu by bolo na ťarchu aj samotnej matky detí. Poprel tvrdenie matky, že sa mal oženiť s pani L. M. a stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že nebolo by spravodlivé určovať výživné pre maloleté deti zo mzdy, ktorú dosahoval pred viac ako dvoma rokmi, keďže jeho súčasný príjem nepostačuje na to, aby uhrádzal výživné v takej výške ako bolo určené doposiaľ a žiadal vziať do úvahy aj skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a v kontexte aplikáciu § 75 ods. 1 Zákona o rodine považuje dôvody prvostupňového rozhodnutia za vecne správne a preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd na základe podaného odvolania matkou preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav, ale nesprávne rozhodol o návrhu na zníženie výživného.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu odvolacieho konania o zníženie výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom. Je potrebné zdôrazniť, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté deti sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd odkazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy so súčasným pomermi a najmä majetkových pomerov otca dospel k presvedčeniu, že určenie výživného v otcom navrhovanej výške by znamenalo presunúť zodpovednosť otca za zdravie a život detí na ich matku, ktorá sa o ne aj osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, uspokojuje ich potreby tak ako postupne vznikajú nielen finančne, preto je jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca a z tohto dôvodu sú odvolacie námietky matky dôvodné, pretože ona na svoj úkor zabezpečuje starostlivosť o mal. deti a uspokojuje ich potreby tak ako vznikajú, teda poskytuje im stravu, ošatenie, bývanie, zabezpečuje potreby pre školskú dochádzku, pričom rovnakú povinnosť má aj ich otec. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
ref. JUDr. Hricová
kanc.opíš, predlož na kontrolu rozmnož, prvopis predlož na podpis 2 x zb. spis, ktorý vylúč spis zašli OS