Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/379/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. G., Z. XXX/XX, občan SR, proti odporcovi: A. A., D.. XX.XX.XXXX, N. G., W. XXX/ XX, právne zastúpený JUDr. Ivanom Nevolným, PhD., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťová 18/1288, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.552,92 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie vecnej škody vo výške 250 eur sa z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 560,72 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 14.12.2012 podal navrhovateľ na súd žalobu, ktorou sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.552,92 eur titulom náhrady škody, ktorú mu spôsobil odporca dňa 13.01.2010, kedy ho ako cyklistu zrazil osobným motorovým vozidlom, pri ktorom náraze navrhovateľ spadol a utrpel zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 65 dní a vecnú škodu na oblečení a bicykli. Za tento skutok bol odporca odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. , v ktorom súd navrhovateľa odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa výpočtov navrhovateľa z titulu náhrady za stratu na zárobku v trvaní práceneschopnosti od 24.01.2010 do 25.04.2010 mu prislúcha suma 1.302,92 eur, keďže priemerný zárobok navrhovateľa pred vznikom škody podľa potvrdenia zamestnávateľa predstavoval 31,68 eur za deň a nemocenské dávky poberal v sume 11,63503000 eur za deň, takže rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 20,0447 eur za deň. Okrem straty na zárobku sa domáhal náhrady škody za zničenú bundu a nohavice v hodnote 50,- eur a škodu na bicykli vo výške 200,- eur, teda celková škoda predstavuje 1.552,92 eur.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobu považuje za predčasnú a nekorektnú z dôvodu, že navrhovateľ na jeho návrhy, aby si vzniknutú škodu uplatnil u odporcovho poisťovateľa Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., nereagoval, hoci odporca nehodu riadne nahlásil a jeho poisťovateľ je pripravený nároky odporcu uhradiť. K uplatneniu svojich nárokov ho pritom odporca vyzval po prvý raz v deň nasledujúci po nehode a opätovne pri schvaľovaní dohody o vine a treste v rámci trestného konania sp. zn. . Navrhovateľ napriek tomu trval na úhrade škody priamo od odporcu, čo

odporca odmieta, keďže oprávnenosť nárokov ničím nepreukázal a žiadal od neho zaplatiť sumu 500,- eur, ktorá nezodpovedá ani žalovanej sume, navyše poisťovňa odporcu podľa jej vyjadrenia uhradila navrhovateľovi časť žalovaného nároku v zmysle znaleckého posudku vystaveného v predmetnej veci a poisťovňa uplatnenie ďalších nárokov navrhovateľa neeviduje. Odporca tiež spochybnil odôvodnenosť dĺžky práceneschopnosti navrhovateľa, keďže podľa spomínaného znaleckého posudku vystaveného v trestnom konaní znalec z odboru lekárstva konštatoval dobu liečenia vzniknutých zranení v rozsahu 15-20 dní, preto nepovažuje práceneschopnosť navrhovateľa v trvaní 65 dní za priamo súvisiacu so zraneniami spôsobenými pri nehode. Pokiaľ ide o vecnú škodu na oblečení a na bicykli, navrhovateľ považuje žalovaný nárok v tejto časti za objektívne nepreskúmateľný a preto vecnú škodu považuje za žiadanú neoprávnene. Žiadal preto, aby navrhovateľ odôvodnil dĺžku práceneschopnosti a predložil v súdnom konaní doklady preukazujúce vznik škody na oblečení a na bicykli.

Po začatí konania dňa 11.10.2013 oznámila Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu podľa , nakoľko na výsledku konania má právny záujem. Po svojom vstupe do konania podal vedľajší účastník dňa 14.11.2013 písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, táto už bola navrhovateľovi plne vyplatená vo výške 558,48 eur, pričom pri jej výpočte poisťovňa vychádzala z denného vymeriavacieho základu 21,1546 eur, rovnako ako Sociálna poisťovňa, čo je zrejmé z jej rozhodnutia zo dňa 27.01.2010, ktorým sa navrhovateľovi priznalo nemocenské. Navrhovateľ si tak podľa názoru vedľajšieho účastníka, vychádzajúc z denného vymeriavacieho základu 31,68 eur a ignorujúc zákonom ustanovený spôsob určenia tejto náhrady, nedôvodne uplatňuje náhradu nad už vyplatenú sumu za stratu na zárobku počas PN. Pokiaľ ide o škodu na oblečení a bicykli, navrhovateľ doposiaľ nepreukázal z čoho vychádzal pri stanovení výšky škody, ktorá ako tvrdí mu bola spôsobená a preto sa vedľajší účastník dôvodnosti k jeho návrhu v tejto časti nedokáže vyjadriť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov, ich výsluchom, oboznámením sa s obsahom trestného spisu tunajšieho súdu č. k. , lekárskymi správami, znaleckým posudkom, potvrdením mzdovej učtárne zamestnávateľa navrhovateľa o príjmoch navrhovateľa v mesiacoch január 2009 až december 2009, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského navrhovateľovi, správou ošetrujúceho lekára, listinnými dôkazmi o likvidácii predmetnej poistnej udalosti poisťovňou Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Piešťany č.k. bolo zistené, že rozsudkom, právoplatným dňa 11.1.2012, bol odporca uznaný vinným za to, že dňa 13.01.2010 v čase okolo 6,50 hod. v obci Krakovany viedol osobné motorové vozidlo značky Y. N. I.: D.-XXXDR a pri vchádzaní z vedľajšej na hlavnú cestu nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, v dôsledku čoho narazil do navrhovateľa, ktorý po ceste viedol bicykel značky Eska, ktorý po kontakte s vozidlom spadol na vozovku a utrpel pomliaždenie pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie pravých rebier a pomliaždenie a odreninu pravého kolenného kĺbu s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 4 týždňov a následne po zrážke vozidla nezastavil a neposkytol poškodenému žiadnu pomoc a s vozidlom pokračoval ďalej v jazde, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa a prečin neposkytnutia pomoci podľa . Navrhovateľ ako poškodený bol v tomto trestnom konaní odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj znalecký posudok O.. O. D., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia- ortopédia, č. 24/2010 zo dňa 15.05.2010, zo záverov ktorého boli zistené zranenia navrhovateľa tak, ako sú uvedené vyššie. Ďalej z neho vyplýva, že predmetné zranenia si vyžiadali liečenie od 14.01.2010 do 12.05.2010, kedy navrhovateľ ukončil liečebnú rehabilitáciu a práceneschopnosť trvala od 14.01.2010 do 25.04.2010. Podľa znalca doba liečenia je neadekvátna charakteru a závažnosti zranenia, primeraná doba liečenia vyššie uvedených zranení je 2-4 týždne. Znalec ohodnotil bolestné počtom 50 bodov, čo pri hodnote bodu 14,89 eur predstavuje bolestné 744,50 eur. Podľa znalca by zranenia nemali zanechať trvalé následky, avšak presnejšie hodnotenie možno vykonať až po stabilizácii zdravotného stavu rok od úrazu.

Na pojednávaní dňa 07.10.2013 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy 558,48 eur s odôvodnením, že v uvedenej výške mu poisťovňa už stratu na zárobku počas práceneschopnosti uhradila. Súd preto so súhlasom odporcu v uvedenej časti konanie zastavil a ďalej konal o zvyšnom žalovanom nároku vo výške 294,44 eur, z čoho titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti žiadal doplatiť sumu 744,44 eur a zvyšok vo výške 250,- eur žiadal titulom škody na veciach. K poškodeniu bicykla uviedol, že fotodokumentácia sa nachádza v trestnom spise a navrhuje určiť škodu podľa nej. Jednalo sa o dámsky bicykel typu Eska, ktorý mal v čase nehody 9 rokov. V súčasnosti už bicykel nemá, navrhovateľ nevedel posúdiť, aká bola jeho hodnota v čase nehody, ale už ho nedával potom opravovať, zahodil ho do kontajnera, pretože policajt mu povedal, že oprava ho bude stáť viac ako nový bicykel. Pokiaľ ide o ďalšie poškodené veci, a to bundu a nohavice, tieto boli roztrhané a musel ich po úraze zlikvidovať, neexistuje z nich ani fotodokumentácia a preto navrhovateľ nevie, ako by mal ich hodnotu preukázať. Žiadne doklady o zakúpení poškodených vecí nemá. K výhrade odporcu ohľadom trvania jeho práceneschopnosti v porovnaní s názorom znalca navrhovateľ uviedol, že poisťovňa na základe fotokópií dokladov jeho nárok uznala. Nie je pravdou, že by si v poisťovni nebol uplatnil aj ostatné nároky, uplatnil si vecnú škodu, ale len ústne a v poisťovni mu oznámili, že si má svoj nárok uplatniť na súde. Keď vyplňoval v poisťovni tlačivo o uplatnenom nároku, povedali mu, aby neuvádzal vecnú škodu.

Odporca žiadal žalobu v celosti zamietnuť ako nedôvodnú, keďže strata na zárobku, ktorú si navrhovateľ uplatňuje po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 744,44 eur, je neoprávnená. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že trvanie práceneschopnosti bolo opodstatnené a to s poukazom na závery znalca v trestnom konaní, podľa ktorého navrhovateľ nad ním stanovený primeraný rozsah práceneschopnosti 2-4 týždne, bol práceneschopný až trojnásobne dlhšie. Pokiaľ ide o vecnú škodu, odporca spochybnil výšku škody ( hodnotu poškodených vecí a rozsah, v ktorom boli veci poškodené) a tiež spochybnil tvrdenie navrhovateľa o tom, že si vecnú škodu u poisťovne uplatnil, keďže to nijako nepreukázal. Odporca tiež poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že bol amnestovaný, súd by nemal prihliadať na jeho odsúdenie. K opisu deja odporca uviedol, že po nehode pokračoval síce v jazde, ale ani nie po 10 minútach sa vrátil na miesto nehody, kedy však navrhovateľ ani bicykel tam už neboli. Odporca telefonoval na č. 158, kde mu odporučili zájsť na OO PZ Vrbové nahlásiť nehodu a podrobiť sa dychovej skúške. Odporca uviedol, že sám zisťoval, koho mohol zraziť a keďže mu kamarát povedal, že o tom čase chodia na bicykli zamestnanci družstva, telefonoval na družstvo, kde mu totožnosť navrhovateľa potvrdili. Súčasne mu oznámili,že v uvedený deň prišiel do práce a celý deň odpracoval, dali mu na neho telefonický kontakt. Odporca mu telefonoval a dal mu číslo svojej poistnej udalosti, ktorú nahlásil na poisťovňu Allianz, aby si navrhovateľ mohol svoje nároky uplatniť. Večer sa s navrhovateľom stretli a navrhovateľ od neho požadoval vyplatiť 500,- eur v hotovosti, inak mienil nahlásiť nehodu na políciu, pričom odporcovi uviedol, že má známeho lekára, ktorý ho nechá práceneschopného aj pol roka a odporca mu bude musieť všetko platiť. Odporca odmietol vyplatiť mu požadovanú hotovosť. Poisťovňa odporcu neustále vyzývala na uplatnenie nárokov na vecnú škodu, ale podľa tvrdenia poisťovne dodnes nebola vecná škoda u nej uplatnená. Odporca bol toho názoru, že trvanie PN nebolo objektívne, čo usudzuje jednak zo znaleckého posudku a jednak z dôvodu, že počas PN bol navrhovateľ opakovane videný v miestnom pohostinstve kam chodil na bicykli.

Navrhovateľ uviedol, že je sice pravdou, že v deň nehody išiel do práce, dostavil sa tam okolo 07,00 hod. a zostal približne do 11,00 hod., snažil sa pracovať, ale nemohol, preto išiel domov, ležal a čakal, že to prejde a na druhý deň išiel k lekárovi. Keď mu odporca zanechal číslo u kolegu v práci, navrhovateľ ho skontaktoval, je pravda, že mu navrhol finančné vyrovnanie 500,- eur, s čím odporca nesúhlasil, nie je však pravda, že by mu bol tvrdil, že má lekára, ktorý ho nechá pol roka práceneschopného. Pokiaľ ide o dĺžku trvania práceneschopnosti, navrhovateľ uviedol, že potvrdeenie o práceneschopnosti mu vystavil obvodný lekár na základe výsledkov RTG a zistení ortopéda a chirurga o rozsahu a charaktere zranení, počas práceneschopnosti chodil na kontroly k svojmu ortopédovi, ktorý ho poslal trikrát po 5 dní na rehabilitáciu a v čase, kedy ešte nemal dobrané rehabilitácie, mu všeobecná lekárka dňa 26.04.2010 ukončila práceneschopnosť. Aby dokončil ortopédom predpísanú rehabilitáciu, po skončení práceneschopnosti si čerpal ešte 10 dní dovolenky. Nie je pravdou, že počas PN chodieval do pohostinstva, pretože vychádzky mal iba dvakrát denne po 2 hodiny a na bicykli nechodil už vôbec, pretože bicykel bol zdemolovaný a navrhovateľ ho zahodil. Neskôr keď začal chodiť do práce, používal manželkin bicykel.

Na pojednávaní dňa 25.11.2013 navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 250,- eur titulom vecnej škody s odôvodnením, že nemá ako ich preukázať, naďalej však zotrvával na nároku na stratu ušlého zárobku počas práceneschopnosti vo výške 744,44 eur. Odporca aj vedľajší účastník so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili.

Vedľajší účastník súdu uviedol, že zvyšný žalovaný nárok považuje za nedôvodný, keďže navrhovateľ nesprávne postupoval pri jeho výpočte a nevychádzal tak, ako mal z denného vymeriavacieho základu vyčísleného podľa § 84 ods.1 Zákona o sociálnej poisťovni. Podľa názoru vedľajšieho účastníka sa náhrada za stratu na zárobku rovná sume úrazového príplatku, ktorého spôsob výpočtu jej stanovený Zákonom o Sociálnej poisťovni v § 87. Na základe tohto ustanovenia postupoval aj vedľajší účastník pri likvidácii navrhovateľom uplatnených nárokov a takto vyčíslené plnenie mu aj poskytol. Akýkoľvek ďalší nárok presahujúci výšku poskytnutého poistného plnenia titulom straty na zárobku je nedôvodný. Vedľajší účastník tiež uviedol, že z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania navrhovateľovho nároku, keď podľa jeho názoru sa právo navrhovateľa premlčalo márnym uplynutím lehoty 2 rokov odo dňa 26.04.2012, keďže dňa 26.04.2010 už bolo známe ukončenie práceneschopnosti a bolo teda zrejmé, aká výška škody na strate na zárobku počas práceneschopnosti navrhovateľovi vznikla, rovnako ako bola známa osoba, ktorá túto škodu spôsobila, ako aj vedomosť navrhovateľa o tejto osobe, ktorá podmienka bola splnená už okamihom dopravnej nehody. Subjektívna premlčacia lehota teda začala plynúť okamihom ukončenia práceneschopnosti navrhovateľa.

Z listinných dôkazov, predložených vedľajším účastníkom bolo zistené, že z povinného zmluvného poistenia odporcu likvidovala predmetnú poistnú událost tak, že uhradila nároky poškodeného za dávky poskytnuté z nemocenského poistenia vo výške 1.070,50 eur, za dávky poskytnuté zo zdravotného poistenia vo výške 205,45 eur a navrhovateľovi okrem bolestného vo výške 224,- eur ( 15 bodov x 14,89 eur) mu vyplatila titulom straty na zárobku počas PN trvajúcej od 14.01.2010 do 25.04.2010 sumu 558,48,- eur a to dňa 24.04.2012.

Podľa ( ďalej len ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa , náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Po podaní návrhu vzal navrhovateľ čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie časti náhrady straty na zárobku vo výške 558,48 eur, v ktorej časti súd uznesením zo dňa 07.10.2013 zastavil, následne vzal dňa 25.11.2013 späť aj návrh v časti o zaplatenie vecnej škody 250 eur, preto výrokom I. tohoto rozsudku súd so súhlasom ostatných účastníkov konania za použitia zastavil a vo zvyšku predmetom konania zostala náhrada straty na zárobku počas prácenenschopnosti vo výške 744,44 eur.

V konaní mal súd preukázané z obsahu trestného spisu, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu na zdraví, pričom skutočnosť, že odporca bol amnestovaný je celkom irelevantná, pretože amnestia má vztah iba k trestnoprávnym následkom ( bol odpustený trest, uložený mu v trestnom konaní s účinkom, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený). Výsledky vyšetrovania sú však nepochybne použiteľné aj pre občianske súdne konanie pri posudzovaní jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá bola v trestnom konaní jednoznačne preukázaná. Vzniknutá škoda bola totiž bezpochyby dôsledkom protiprávneho konania odporcu, ktorý nerešpektujúc dopravné značenie narazil do navrhovateľa a tento po páde utrpel pomliaždenie pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie pravých rebier a pomliaždenie a odreninu pravého kolenného kĺbu tj. zranenia, ktoré konštatoval znalec ustanovený orgánmi činnými v trestnom konaní. Odporca ako prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená zodpovedá teda za škodu podľa , ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, teda ani nevyžaduje zavinenie, ktorého prítomnosť však v tomto prípade bola preukázaná.

V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania, ktorá bola súčasťou obrany vedľajšieho účastníka a predniesol ju na pojednávaní dňa 25.11.2013.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody súd skúma súčasne jednak objektívnu trojročnú dobu, ako aj subjektívnu dvojročnú dobu, ktorá môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby a nemôže ju prekročiť. Subjektívna premlčacia doba plynie odkedy sa poškodený dozvie o škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde a súčasne kedy sa dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Zodpovednou osobou môže byť buď škodca, alebo aj iná osoba, ( napr. vodič, zamestnávateľ vodiča, ktorý škodu spôsobil pri plnení pracovných úloh a pod.). Objektívna trojročná premlčacia doba (prípadne desaťročná ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, čo ale nie je tento prípad) začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívna premlčacia doba však neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, teda aj v prípade nároku navrhovateľa na stratu na zárobku počas práceneschopnosti, čo je popri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ďalším nárokom na náhradu škody z ublíženia na zdraví. Tu súd mohol skúmať iba subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť od okamihu, keď sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá, pričom obe podmienky museli byť splnené kumulatívne. Pre počiatok plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku je rozhodujúci deň ukončenia práceneschopnosti navrhovateľa, t.j. 25.04.2010, kedy už bolo známe, ako dlho trvalo obdobie, počas ktorého bol v dôsledku poškodenia zdravia znížený príjem navrhovateľa, ktorý počas práceneschopnosti poberal iba nemocenské dávky. Nasledujúci deň po ukončení PN bol navrhovateľ schopný zistiť výšku škody, t.j. objektívne ju vyjadriť v peniazoch ( vedel počet dní práceneschopnosti a mohol vypočítať vzniknutú stratu na zárobku) a zároveň vedel aj kto za škodu zodpovedá, keďže totožnosť odporcu mu bola známa už v deň dopravnej nehody a vzhľadom k skutkovým okolnostiam, ktoré boli aj navrhovateľovi známe ( že ho zachytilo a zhodilo práve vozidlo odporcu) žiadny iný škodca do úvahy v tomto prípade neprichádzal. Od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplanila na súde len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná ( rozsudok NS ČR sp. Zn. ). Až právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného s tým dôsledkom, že podľa ust. je jeho výrokom súd v občianskoprávnom konaní viazaný, neplatí však automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za škodu. Tomu zodpovedá aj inštitút tzv. spočívania premlčacej doby ( ), keď od okamihu uplatnenia nároku na náhradu škody na súde alebo inom príslušnom orgáne premlčacia doba neplynie a to vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa toto konanie vedie, to platí aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Preto súd musel skúmať, či nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní riadne uplatnený a či poškodený riadne v adhéznom konaní pokračoval.

V súdenom prípade dvojročná subjektívna lehota teda začala plynúť dňa 26.04.2010 a uplynula dňa 25.04.2012. Ako bolo zistené z pripojeného trestného spisu, navrhovateľ urobil v rámci trestného konania prvé úkony smerujúce k uplatneniu svojho nároku na náhradu škody - konkrétne bolestného a vynaložených nákladov na liečenie, ale v tomto adhéznom konaní riadne nepokračoval. Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 14.02.2011 o výsluchu navrhovateľa ako poškodeného, spísanej na OR PZ Trnava, pracovisko Piešťany, tento k otázke vzniknutej škody uviedol, že žiada náhradu spôsobenej škody v plnej výške a navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v plnej výške. K výške škody sa vyjadril nasledovne: „ Pri nehode došlo k poškodeniu bicykla, kde škoda vznikla vo výške cca 200 eur a na ošatení mi vznikla škoda vo výške cca 60 eur.“ ( čl. 27 vyšetrovacieho spisu). Z celého obsahu trestného a vyšetrovacieho spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil iba vecnú škodu ale nijakým spôsobom si v rámci trestného konania neuplatnil náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Možno teda konštatovať, že navrhovateľ si žalovaný nárok, ktorý ako jediný zostal predmetom sporu - náhradu za stratu na zárobku počas PN po prvý raz uplatnil až na civilnom súde doručením predmetnej žaloby v občianskom súdnom konaní dňa 14.12.2012, čo bolo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, keďže táto skončila dňa 25.04.2012.

Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať ( ), a preto súd návrh zamietol bez skúmania dôvodnosti výšky žalovanej sumy.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pôvodne žalovaná suma bola vo výške 1.552,92 eur, pričom sice po začatí konania navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť, avšak v zmysle treba považovať aj v časti takto zastaveného konania navrhovateľa za neúspešného, pretože späťvzatie návrhu zavinil on. V spore bol preto plne úspešný odpora a vedľajší účastník na strane odporcu, ktorým prislúcha náhrada trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu ju nepriznal.

Odporca si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia cestou svojho advokáta včas v zmysle a to podaním zo dňa 31.01.2014, došlým súdu dňa 07.02.2014 a to vo výške 560, eur za 6 úkonov právnej pomoci po 71,37 eur ( 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ vyjadrenie k žalobe, 3/

účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013, 4/ návrh na vstup vedľajšieho účastníka zo dňa 18.10.2013, 5/ vyjadrenie zo dňa 12.12.2013 a 6/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2014) t.j. vo výške 428,22 eur a k tomu príslušný režijný paušál za 6 úkonov právnej pomoci 6 x 7,81 eur, tj. vo výške 46,86 eur, spolu 475,08 eur + 20% DPH zo sumy 428,22 eur, t.j. celkovo trovy právneho zastúpenia 560,72 eur. Súd preskúmal správnosť vyčíslených trov v zmysle vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a dospel k záveru, že ich výška je v súlade s ust. , , , citovanej vyhlášky, a keďže trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s právnymi predpismi, súd ich odporcovi priznal v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.