Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-81-2022.pdf
PDF · 78.24 KB
Case nature
Subarea
7S/81/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Jana Raganovej a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: K+K servis, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 10, 075 01 Trebišov, IČO: 36 692 689, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M. R. Štefánika č. 22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102725061/2022 zo dňa 05.10.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 14.11.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 14.11.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Finančného riaditeľstva SR č. 102725061/2022 zo dňa 05.10.2022, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100942715/2022 zo dňa 20.04.2022, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane v sume 58 636,62 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018, daňovému subjektu K + K servis, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 2483/10, 075 01 Trebišov, IČO: 36 692 689, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A..
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Uviedol, že rozdiel dane v sume 58 636,62 eur je pre neho likvidačným, má pohľadávky, ktoré musí vymáhať súdnou cestou, pretože nie sú uhradené v lehote splatnosti, pričom ide o vyššie sumy a podľa sáld odberateľských faktúr ku dňu 30.09.2022 ide o neuhradené sumy vo výške 164 455,34 eur a vo výške 462 168,55 eur.
Žalobca ďalej uviedol, že má vo vlastníctve hnuteľné a nehnuteľné veci s daňovým a účtovným zostatkom v sume 935 598,85 eur a žalovaný môže voči nemu kedykoľvek na vymoženie pohľadávky využiť zabezpečovacie prostriedky. V súčasnosti žalobcovi chýbajú finančné prostriedky na chod spoločnosti.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.03.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Podľa ustanovenia § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa ustanovenia § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozostavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP).
7. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
13. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení SSP upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
14. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tvrdením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážny nenapraviteľný následok, s poukazom na to, že žalobca disponuje majetkom vo výške 935 598,85 eur a žalovaný môže kedykoľvek pristúpiť k vymoženiu pohľadávky prostredníctvom zabezpečovacích prostriedkov. Uvedené zjednodušené konštatovanie žalobcu o negatívnom charaktere dopadu rozhodnutia žalovaného na žalobcu, nepovažuje správny súd za dostatočné. Žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia.
15. Dôvodom priznania odkladného účinku vymedzenom v ustanovení § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosťou žalobcu je hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach, ktorá vyplýva so žalobou napadnutého rozhodnutia konkretizovať vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Správny súd teda odôvodnenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval za dostatočné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozili následky uvedené v citovanom ustanovení. V súvislosti s uvedeným je potrebné dodať, že súčasťou podnikateľskej činnosti je aj nutnosť znášať určitú mieru podnikateľského rizika, ktoré v sebe môže zahŕňať tiež následky správnych či súdnych konaní, ktoré za splnenia zákonom predpísaných podmienok môžu byť následkom podnikateľskej činnosti. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe relevantným spôsobom nepreukázal a jeho tvrdenia nemajú oporu ani v administratívnom spise.
16. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v ustanovení § 185 písm. a) SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru.
17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa ustanovenia § 188 SSP zamietol.
18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery nepristúpil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).