Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: H. V., F. J. X/XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, so sídlom Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu nemateriálnej ujmy, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 25 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 08.05.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 2 589,69,- Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia nemateriálnej ujmy vo výške 50 000,- Eur titulom nezákonného väznenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 16.04.1985 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne, pričom bol vo výkone trestu, vrátane väzby od 19.02.1985 do 19.02.1987). Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 08.12.1989 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia v ozbrojených silách a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne, pričom navrhovateľ bol vo väzbe od 25.10.1989 do 05.12.1989). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2010 v znení uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.08.2011 bola vo vyššie uvedených veciach povolená obnova konania a rozsudky Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica boli zrušené. Následným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2011 bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené pre neprípustnosť. Navrhovateľ požiadal odporcu o odškodnenie, okrem iného aj v položke náhrady nemateriálnej ujmy, a to vo výške 50 000,- Eur. V prípade navrhovateľa bolo treba vziať do úvahy nielen to, že došlo k nezákonnému väzneniu, ale v oboch prípadoch (v r. 1985 a v r. 1989) k hrubému porušeniu zásady "ne bis in idem". Navrhovateľovi hrozilo, že bude stále opakovane povolávaný do vojenskej služby a naďalej opakovane odsúdený. Celkovo bol vo väzení v roku 1985 - 1987 24 mesiacov a v roku 1989 1 mesiac a 12 dní. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie nemateriálnej ujmy vo výške 34,25 Eur za každý deň väznenia, ku ktorému bol odsúdený alebo 63,94 Eur za každý deň, ktorý bol väznený. V návrhu si spolu s náhradou nemateriálnej ujmy uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa, kedy uplynula 6-mesačná lehota na plnenie odporcom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2012, v ktorom uviedol, že aj keď sú v danom prípade splnené , má za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. na takýto nárok nie je žiadny právny titul. Zároveň poukázal na to, že bol konštruovaný tak, aby

štát spoločensky rehabilitoval osoby trestne stíhané v bývalom režime, pričom týmto osobám sa malo poskytnúť primerané hmotné odškodnenie. Navrhovateľom navrhované odškodnenie nemajetkovej ujmy zákon nijakým spôsobom neupravuje a je potrebné predpokladať, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle odškodniť rehabilitované osoby aj za utrpenú nemajetkovú ujmu, bola by táto možnosť v , ktorý má byť predbežne prerokovaný podľa Ani jeden z uvedených predpisov náhradu nemajetkovej ujmy nepozná a ani nepredpokladá priznanie takéhoto zadosťučinenia. Z uvedených dôvodov považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť. Zároveň uviedol, že navrhovateľovi priznal odškodnenie nákladov právneho zastúpenia v konaní o povolení obnovy konania vo výške 1 890,28 Eur a tiež odškodnenie podľa a vo výške 160,- Eur, pričom zároveň nevyhovel jeho žiadosti o náhradu trov obhajoby v pôvodných trestných konaniach a o náhradu nemajetkovej ujmy. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 29.11.2010, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. zo dňa 11.08.2011, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 13.09.2011, potvrdenie o výkone vázby a výkone trestu odňatia slobody zo dňa 07.11.2011, žiadosť navrhovateľa zo dňa 07.11.2011, priznanie odškodnenia MS SR zo dňa 20.08.2012 a 20.08.2012, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu č.k. zo dňa 29.11.2010 bola povolená obnova konania v trestných veciach navrhovateľa, ktoré boli skončené právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 16.04.1985 a právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 08.12.1989. Zároveň bol zrušený výrok o vine a treste v oboch rozsudkoch, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. zo dňa 11.08.2011 bola zamietnutá sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 29.11.2010 ako nedôvodnú.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 13.09.2011 bolo zastavené trestné stíhanie navrhovateľa ako obvineného pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa , pretože ide o osobu, proti ktorej sa skoršie trestné stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu, a teda trestné stíhanie je v danom prípade neprípustné.

Z potvrdenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 07.11.2011 súd zistil, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody od 21.04.1983 do 21.04.1984, od 19.02.1985 do 19.02.1987 a vo väzbe od 25.10.1989 do 05.12.1989.

Navrhovateľ listom zo dňa 07.11.2011 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie náhrady mzdy, nákladov výkonu trestu a väzby, nákladov pôvodného trestného konania, nákladov obhajoby v pôvodnom konaní, nákladov právneho zastúpenia v konaní o povolenie obnovy konania a nemateriálnej ujmy.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 20.08.2012 priznalo navrhovateľovi odškodnenie v sume 160,- Eur ako náhradu trov trestného konania, trov výkonu väzby a náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody. V časti o náhradu trov obhajoby v pôvodných trestných konaniach a o náhradu nemajetkovej ujmy žiadosti nevyhovel.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 20.08.2012 priznalo navrhovateľovi náhradu materiálnej škody vo výške 1 890,28 Eur.

Podľa o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa cit. zákona činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov, c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov, d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, e) náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 23 ods. 2 cit. zákona osobitný zákon upraví podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.

Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby. Ak dôjde len k čiastočnej zmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými primeranými trestami alebo novouloženými trestami.

Podľa cit. zákona pre spôsob a rozsah náhrady za stratu na zárobku a náhrady škody na zdraví platia ustanovenia ; a) priemerným zárobkom pred poškodením sa rozumie priemerný zárobok v čase pred začatím trestného stíhania, b) náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody nesmie presiahnuť sumu 995,90 eura za 1 rok.

Podľa § 23 ods. 5 cit. zákona náhrada sa vypláca v hotovosti alebo sa na žiadosť oprávnenej osoby prevedie na ňou uvedený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má sídlo v Slovenskej republike.

Podľa cit. zákona pri uplatňovaní nárokov podľa , 26 a 27 sa postupuje podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa , najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (od 1.7.2004).

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi ( Zb).

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa , ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa , nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa , právo na náhradu škody nemá ten, a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Podľa , ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V danom prípade súd posudzoval nárok navrhovateľa ako náhradu za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku vykonania trestu odňatia slobody na navrhovateľovi v celkovej dĺžke 24 mesiacov a výkonu väzby v celkovej dĺžke 1 mesiac a 12 dní, na základe právoplatných rozhodnutí súdov, pričom v dôsledku obnovy konania boli výroky o vine a treste zrušené a následne trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi bolo zastavené. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 16.04.1985 a rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 08.12.1989, spĺňajú charakter nezákonného rozhodnutia v zmysle , pričom nárok na náhradu škody je v zmysle cit. zákona vylúčený, čo však nie je prípad navrhovateľa.

Navrhovateľovi na základe uvedeného vznikol nárok na odškodnenie, a to na základe o súdnej rehabilitácii (primerané hmotné odškodnenie). Uvedené hmotné odškodnenie pritom zákon stanovil vo forme náhrady za stratu na zárobku, náhrady škody na zdraví, náhrady trov trestného konania, náhrady zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní a náhrady zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia. Navrhovateľovi bola na základe uplatneného nároku vyplývajúce z uvedeného právneho predpisu priznaná náhrada materiálnej škody vo výške 160,- Eur ako náhradu trov trestného konania, trov výkonu väzby a náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a náhradu materiálnej škody

vo výške 1 890,28 Eur. V ostatnej časti žiadosti o náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy nebolo vyhovené.

Odporca argumentoval tým, že bol konštruovaný tak, aby štát spoločensky rehabilitoval osoby trestne stíhané v bývalom režime, pričom okrem spoločenskej rehabilitácie sa má v zmysle uvedeného zákona týmto osobám poskytnúť aj primerané hmotné odškodnenie. Navrhovateľom navrhované odškodnenie nemajetkovej ujmy tento zákon žiadnym spôsobom neupravuje a je nutné predpokladať, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle odškodniť rehabilitované osoby aj za utrpenú nemajetkovú ujmu, bola by táto možnosť v zákone výslovne upravená.

Súd pri posúdení nároku navrhovateľa dospel k nasledovnému právnemu záveru. o súdnej rehabilitácii je špeciálnou úpravou vo vzťahu k o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( príp. aj k ), nakoľko osobitne upravuje prípady poškodených osôb v súvislosti so zrušenými odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov týchto osôb, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné Ani jeden z uvedených predpisov neumožňoval poškodeným osobám domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom. Ustálená judikatúra v súlade s ústavnokonformným a eurokonformným výkladom však pripúšťa právo poškodenej osoby na náhradu nemajetkovej ujmy, hoci jeho nárok je posudzovaný podľa predpisu, ktorý výslovne takýto nárok nepriznáva (). Súd vychádzajúc z uvedeného názoru dospel k záveru, že tak ako osoby poškodené vadným pozbavením osobnej slobody uplatňujúce si nárok podľa , aj osoby uplatňujúce si nárok vzniknutý v zmysle majú právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, pričom analogicky uplatňoval právny názor vo veci nemajetkovej ujmy, ktorý je uvedený nižšie.

Súd má za to, že na danú vec treba aplikovať aj príslušné články SR o ľudských právach a základných slobodách, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky ako aj príslušné ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Podľa článku 17 ods. 2 SR, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 46 ods. 3 SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa článku 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Súd v danej veci vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2007 sp. zn. (analogicky použitý na prípad vykonania trestu) v zmysle ktorého "nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia ". Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že "podstatnou otázkou pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bola otázka, či v súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa možno priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyvolanej vo sfére osobnostných práv tohto, na kom bola väzba vykonaná. Trestné stíhanie a v rámci neho i prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé, okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného , obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje a 2 . Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom, resp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Medzi prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa Tento záver vyplýva už len z toho, že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej slobody (napriek inak zákonnému rozhodnutiu o väzbe) sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou. V zmysle článku 5 ods. 1 a 5 Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku 5. Podľa Judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle článku 5 ods. 5 Dohovoru rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna. Ustanovenie zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, uväznenie alebo iné pozbavenie slobody. Subjektmi tejto zodpovednosti sú štát na jednej strane a na druhej strane ten, na kom bola väzba (uväznenie) vykonaná. Podmienkami tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe (o treste odňatia slobody), škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba (trest odňatia slobody) vykonaná, bolo trestné stíhanie zastavené, alebo bol oslobodený spod obžaloby".

Súd ďalej vychádzal z právneho názoru, že výklad Zb a teda aj je potrebné smerovať tak, aby bol tento bol konformný s SR a teda, že pod pojmom náhrada škody treba rozumieť aj škodu vo forme nemajetkovej ujmy. Nepripustením možnosti odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla ne, by došlo k situácii, že by poškodené osoby, ktorým škoda vznikla z tohto dôvodu pred účinnosťou , boli oproti osobám, ktorým škoda vznikla z toho istého dôvodu, avšak už za účinnosti (ktorý náhradu nemajetkovej ujmy už upravuje), znevýhodnené a nedošlo by u nich k odškodneniu nemajetkovej ujmy, ktorá im preukázateľne vznikla.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je daný právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutia, ktorými bol navrhovateľ odsúdený k trestu odňatia slobody.

Súd má ďalej za to, že v prípade uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné v konaní preukázať závažnosť ujmy a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, príp. v spoločenskom uplatnení, príp. ďalších skutočností, a to predovšetkým z dôvodu ustálenia výšky takejto peňažnej náhrady. Súd môže peňažné zadosťučinenie priznať iba v

prípade, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému závažnému následku na poškodenom a tento zásah má značnú intenzitu, pričom dôkazné bremeno je na navrhovateľovi.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v uvedenom smere preukázal závažnosť ujmy ako aj následkov, ktoré vznikli navrhovateľovi ako poškodenému. Hoci samotná skutočnosť, že na navrhovateľovi bol vykonaný trest odňatia slobody (ako aj väzba), znamenala intenzívny zásah do života navrhovateľa, podstatnú mieru zásahu predstavovala aj hrozba, že navrhovateľ bude naďalej opakovane odsúdený, nakoľko posledný rozsudok za rovnaký trestný čin bol v poradí tretím, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody a pri opakovanom doručovaní povolávacieho rozkazu bolo možné dôvodne predpokladať, že opakované odsúdenie za rovnaký trestný čin bude trvať až do skončenia brannej povinnosti navrhovateľa. Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa, odňatie slobody vážnym spôsobom ovplyvnilo jeho fyzický a psychický stav (schudol na 50 kg, mal žalúdočné vredy, trvalo dva roky po návrate z väzenia, kým bol schopný jesť normálnu stravu), zaobchádzanie vo väznici na neho zle pôsobilo. Zároveň bolo zásahom do jeho rodinného života, s priamym dopadom na jeho najbližších (otec stále plakával, keď prišiel za ním do väzenia, preplakal celý čas, čo zle pôsobilo aj na navrhovateľa). Počas celého obdobia išlo v jeho prípade o systematický a neustály tlak zo strany vojenskej správy, prenasledovanie, doručovanie povolávacieho rozkazu aj v noci počas návratu z pracovnej cesty, prípadne v čase, keď bol vo väzení a odpykával si trest odňatia slobody za nenastúpenie služby v ozbrojených silách, neumožnenie vykonania náhrady za vojenskú službu absolvovaním 10- ročného pracovného pomeru v bani. V posudzovanom prípade ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby, a s tým spojené traumatizujúce a dôstojnosť znižujúce pocity, ktoré navrhovateľ prežil, s priamym dopadom na jeho rodinný život a najbližších, možno odstrániť iba priznaním nemajetkovej ujmy. V danom prípade má súd za to, že sú splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko následky boli takej intenzity a závažnosti, že sa nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia. K určeniu výšky nemajetkovej ujmy súd dospel voľnou úvahou, pričom zároveň prihliadol na ustanovenie Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý mal dôsledok v znížení jeho dôstojnosti, v negatívnom dopade na jeho súkromný život, v psychických útrapách, a to v takej výške, ktorú súd považoval za adekvátnu následkom spôsobeným nezákonným rozhodnutím so zreteľom na všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko mal za to, že výška nemajetkovej ujmy priznaná v rozsudku je primeraná následkom, ktoré boli navrhovateľovi nezákonnými rozhodnutiami spôsobené. Podľa , pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone . Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vzhľadom k tomu, že ustanovenia a splatnosť pohľadávky na náhradu škody neustanovujú, je potrebné použiť úpravu splatnosti podľa , ktoré ustanovuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Úroky z omeškania v zmysle citovanej úpravy súvisia s peňažnými záväzkami, pričom charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy alebo na základe zákona, čo je aj prípad zodpovednosti za škodu. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať iba v prípade omeškania dlžníka s jeho plnením, pričom dlh zaniká až splnením (riadne a včas). Navrhovateľ požadoval zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty od podania žiadosti o odškodnenie. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania so splnením nároku dňa 08.05.2012, teda prvý deň po dni, keď mu uplynula lehota na plnenie (dňa 07.11.2011 bol o zaplatenie náhrady škody požiadaný), súd mu ho od tohto dňa priznal vo výške 9% ročne. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, hoci mal v časti náhrady nemajetkovej ujmy úspech len čiastočný, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 2 566,19 Eur a v cestovných nákladoch navrhovateľa vo výške 23,50 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "") vychádzal súd z priznanej sumy 25 000,- Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 419,94 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 6 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( ), × písomné podanie na súd -návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 01.10.2012, stanovisko zo dňa 06.03.2013 ( ), zastúpenie na pojednávaní dňa 05.12.2013 a .01.2014 ( ), za ktoré mu patrí režijný paušál 3 ×7, Eur, x 7, Eur a × 8, Eur ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.