Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobkyne: U. M., V. O. Č. Č.. XX X. M., zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému: C. Š., bývajúcemu na Z. B. Č.. XXX/XX X. M., zastúpeného opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 262.500,- Sk (8.713,40 eur) s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -124 zo dňa 10.10.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.638,78 eur od 20.1.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z pôžičky 1.128,59 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 eur od 1.2.2008 do 10.3.2008 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.638,70 eur od 11.3.2008 do 19.1.2009 zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 219,58 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 599,54 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania po rozhodnutí zo dňa 14.6.2012 odvolacím súdom sa stali úroky z pôžičky vo výške 1.128,59 € vypočítané žalobkyňou ako úroky vo výške 6 % mesačne z poskytnutej pôžičky 450.000,-Sk (14.937,26 € za obdobie od 1.12.2007 do 31.1.2008 a úroky z omeškania uplatnené žalobkyňou vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,78 € od 11.3.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie zistením úrokovej miery v mesiaci január 2008, keďže splatnosť pôžičky účastníci dohodli najneskôr do 31.8.2008 a zistil, že priemerná úroková sadzba v tomto období predstavovala 3,39 %. Vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu podľa ktorého treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. Potom vychádzajúc z ustanovení §, 658, 39 a ust. a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila úroky z pôžičky podaním zo dňa 19.10.2010 v celkovej výške 1.792,46 €, a to zo sumy pôžičky 450.000 (Sk) (14.937,26 €) pri dohodnutej výške úrokovej sadzby 6 % mesačne za obdobie od 1.12.2007 do 31.1.2008. Pri dôvodnosti úrokov z pôžičky vo výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov, ktorá predstavovala 3,39 %, žalobkyňou uplatnené úroky z pôžičky zo sumy 450.000,-Sk za uvedené obdobie predstavujú sumu 2.591,26 Sk,

t.j. 86,01 €. Keďže si žalobkyňa na úroky z poskytnutej pôžičky započítala sumu 20.000,-Sk uhradenú žalovaným dňa 18.9.2008, súd mal za to, že vypočítané úroky 86,01 € boli žalobkyni v celom rozsahu uhradené započítaním uvedenej sumy. Zo žalovaným zaplatenej sumy 20.000,-Sk (663,88 €) zostala tak nezapočítaná na úroky suma 577,87 €, teda 663,88 € - 86,01 €. Žalobkyňa podaním z 19.10.2010 uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,78 € od 11.3.2008 do zaplatenia. Vychádzajúc z dohodnutej doby splatnosti pôžičky do 31.1.2008 v uznaní dlhu k zmluve o pôžičke bolo nesporné, že dňom 1.2.2008 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 300.000,-Sk (9.958,17 €) , ktoré trvalo do 10.3.2008, keď žalovaný dňa 11.3.2008 uhradil žalobkyni sumu 100.000,-Sk, čím znížil svoj dlh na pôžičke na sumu 200.000,-Sk. Preto mal súd za preukázané, že za obdobie od 1.2.2008 až do 10.3.2008 bol žalovaný v omeškaní, preto priznal za toto obdobie úrok z omeškania v sume 8,5 % z dlžnej sumy 9.958 €. Tento úrok predstavuje po prepočte sumu 90,44 €. Vypočítané úroky z omeškania preto súd odpočítal od žalovaným zaplatenej splátky zo sumy 577,87 €, takže zostala ešte suma uhradená žalobcom vo výške 487,43 €. Táto suma zodpovedá úrokom uplatneným žalobkyňou z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200.000,-Sk (6.638,78 € za dobu 314 dní za obdobie od 11.3.2008 až do 19.1.2009. Uvedeným spôsobom teda započítaním žalovaným zaplatenej splátky 20.000,-Sk (663,88 € na príslušenstvo pôžičky, a to na úroky z pôžičky vo výške 68,01 € a na úroky z omeškania vo výške 60,40 € a vo výške 485,44 € zanikol tak nárok žalobkyne na ich zaplatenie. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,70 € za obdobie od 11.3.2008 do 19.1.2009 zamietol. V časti o zaplatenie úrokov z pôžičky vo výške 1.128,59 eur súd uplatnený nárok zamietol, pokiaľ sa jednalo o úroky vo výške 86,01 € vypočítané vo výške úrokovej sadzby 3,39 € z dôvodu zániku nároku žalobkyne na ne započítaním, a to vo výške 1.042,58 € z dôvodu, že pri výške úrokovej sadzby 6 % mesačne vypočítané úroky odporujú dobrým mravom a dohoda o nich preto nebola platná. Vychádzajúc z uvedeného potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni len úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 6.638,78 eur od 20.1.2009 až do zaplatenia.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. a náhradu trov pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov vzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného, vychádzajúc z uplatneného práva žalobkyňou vo výške 9.932,32 € a priznaného práva vo výške 7.047,07 € a tak vypočítal, že úspech žalobcu predstavuje 71 % a neúspech žalovaného 29 %. Po ich odpočítaní dospel k záveru, že žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie práva vo výške 42 %. Potom vyčíslil trovy, ktoré žalobkyni vznikli, a to zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 552,80 €, z čoho priznal náhradu v rozsahu 42 %, teda 219,5 Eur a potom priznal náhradu trov za 7 úkonov právnej služby a režijný paušál bez priznanej DPH a priznanú sumu v celkovej výške 1.427,48 € potom priznal v rozsahu 42 %, čo predstavuje 599,54 €.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania. V tejto časti žiadala rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K trovám konania sa bližšie nevyjadrila. K zamietavému výroku uviedla, že výška úrokov, ktorá bola zmluvne dohodnutá so žalovaným je primeraná najmä s poukazom na skutočnosť, že jej pohľadávka voči žalovanému bola absolútne nezabezpečená a ďalej z dôvodu, že peniaze, ktoré si od nej požičal 28.8.2007 mali byť vrátené hneď na nasledujúci deň a nárok na úroky, ktorých si uplatnila voči žalovanému zohľadnil mieru rizika, za akých mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Ona sama mala požičané finančné prostriedky z nebankovej inštitúcie, ktorá od nej požadovala úroky 3,5 % mesačne. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu vyjadreným už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého výška úrokov vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov má byť primeraná. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , ktorý už predložila aj v konaní pred súdom prvého stupňa, takisto ako rozsudok v zmysle ktorého pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

Opatrovník žalovaného sa nevyjadril.

Odvolací súd podľa , v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia chce len doplniť, že v súlade s dobrými mravmi je také jednanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke medzi občanmi bez ohľadu na to v akej situácii sa nachádza dlžník uspokojí s primeranou výškou odmeny za užívanie požičanej istiny a ktorý teda svoje voľné peňažné prostriedky hodlá zhodnotiť bežným spôsobom, rovnako v prípade, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre nej obtiažnej. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom odvolateľa, že bolo treba hodnotiť situáciu za ktorej poskytnutiu pôžičky došlo. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v komentári je uvedená právna veta, ktorú použil vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, kde je uvedené, že výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavov pri vkladoch občanov. Táto veta hovorí o skutočnosti, z ktorej treba vychádzať pri hodnotení dobrých mravov a takúto úrokovú mieru považuje za výšku úroku dohodnutého v súlade s dobrými mravmi. Keďže súd prvého stupňa postupoval v týchto intenciách, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s rozhodnutím o trovách konania, ktoré súd prvého stupňa správne vyčíslil a odvolateľ v odvolaní neuviedol konkrétne námietky proti tomuto rozhodnutiu ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľka nemala úspech a žalovanému trovy nevznikli, preto odvolací súd podľa v spojení s ust. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.