Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-32-2013.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobkyne: U. M., V. O. Č. Č.. XX X. M., zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému: C. Š., bývajúcemu na Z. B. Č.. XXX/XX X. M., zastúpeného opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 262.500,- Sk (8.713,40 eur) s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 13C/168/2008-124 zo dňa 10.10.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.638,78 eur od 20.1.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z pôžičky 1.128,59 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 eur od 1.2.2008 do 10.3.2008 a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.638,70 eur od 11.3.2008 do 19.1.2009 zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 219,58 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 599,54 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania po rozhodnutí zo dňa 14.6.2012 odvolacím súdom sa stali úroky z pôžičky vo výške 1.128,59 € vypočítané žalobkyňou ako úroky vo výške 6 % mesačne z poskytnutej pôžičky 450.000,-Sk (14.937,26 € za obdobie od 1.12.2007 do 31.1.2008 a úroky z omeškania uplatnené žalobkyňou vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,78 € od 11.3.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie zistením úrokovej miery v mesiaci január 2008, keďže splatnosť pôžičky účastníci dohodli najneskôr do 31.8.2008 a zistil, že priemerná úroková sadzba v tomto období predstavovala 3,39 %. Vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu podľa ktorého treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. Potom vychádzajúc z ustanovení §§ 657, 658, 39 OZ a ust. § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila úroky z pôžičky podaním zo dňa 19.10.2010 v celkovej výške 1.792,46 €, a to zo sumy pôžičky 450.000 (Sk) (14.937,26 €) pri dohodnutej výške úrokovej sadzby 6 % mesačne za obdobie od 1.12.2007 do 31.1.2008. Pri dôvodnosti úrokov z pôžičky vo výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov, ktorá predstavovala 3,39 %, žalobkyňou uplatnené úroky z pôžičky zo sumy 450.000,-Sk za uvedené obdobie predstavujú sumu 2.591,26 Sk,
t.j. 86,01 €. Keďže si žalobkyňa na úroky z poskytnutej pôžičky započítala sumu 20.000,-Sk uhradenú žalovaným dňa 18.9.2008, súd mal za to, že vypočítané úroky 86,01 € boli žalobkyni v celom rozsahu uhradené započítaním uvedenej sumy. Zo žalovaným zaplatenej sumy 20.000,-Sk (663,88 €) zostala tak nezapočítaná na úroky suma 577,87 €, teda 663,88 € - 86,01 €. Žalobkyňa podaním z 19.10.2010 uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,78 € od 11.3.2008 do zaplatenia. Vychádzajúc z dohodnutej doby splatnosti pôžičky do 31.1.2008 v uznaní dlhu k zmluve o pôžičke bolo nesporné, že dňom 1.2.2008 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 300.000,-Sk (9.958,17 €) , ktoré trvalo do 10.3.2008, keď žalovaný dňa 11.3.2008 uhradil žalobkyni sumu 100.000,-Sk, čím znížil svoj dlh na pôžičke na sumu 200.000,-Sk. Preto mal súd za preukázané, že za obdobie od 1.2.2008 až do 10.3.2008 bol žalovaný v omeškaní, preto priznal za toto obdobie úrok z omeškania v sume 8,5 % z dlžnej sumy 9.958 €. Tento úrok predstavuje po prepočte sumu 90,44 €. Vypočítané úroky z omeškania preto súd odpočítal od žalovaným zaplatenej splátky zo sumy 577,87 €, takže zostala ešte suma uhradená žalobcom vo výške 487,43 €. Táto suma zodpovedá úrokom uplatneným žalobkyňou z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200.000,-Sk (6.638,78 € za dobu 314 dní za obdobie od 11.3.2008 až do 19.1.2009. Uvedeným spôsobom teda započítaním žalovaným zaplatenej splátky 20.000,-Sk (663,88 € na príslušenstvo pôžičky, a to na úroky z pôžičky vo výške 68,01 € a na úroky z omeškania vo výške 60,40 € a vo výške 485,44 € zanikol tak nárok žalobkyne na ich zaplatenie. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.958,17 € od 1.2.2008 do 10.3.2008 a zo sumy 6.638,70 € za obdobie od 11.3.2008 do 19.1.2009 zamietol. V časti o zaplatenie úrokov z pôžičky vo výške 1.128,59 eur súd uplatnený nárok zamietol, pokiaľ sa jednalo o úroky vo výške 86,01 € vypočítané vo výške úrokovej sadzby 3,39 € z dôvodu zániku nároku žalobkyne na ne započítaním, a to vo výške 1.042,58 € z dôvodu, že pri výške úrokovej sadzby 6 % mesačne vypočítané úroky odporujú dobrým mravom a dohoda o nich preto nebola platná. Vychádzajúc z uvedeného potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni len úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 6.638,78 eur od 20.1.2009 až do zaplatenia.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov vzal do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného, vychádzajúc z uplatneného práva žalobkyňou vo výške 9.932,32 € a priznaného práva vo výške 7.047,07 € a tak vypočítal, že úspech žalobcu predstavuje 71 % a neúspech žalovaného 29 %. Po ich odpočítaní dospel k záveru, že žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie práva vo výške 42 %. Potom vyčíslil trovy, ktoré žalobkyni vznikli, a to zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 552,80 €, z čoho priznal náhradu v rozsahu 42 %, teda 219,5 Eur a potom priznal náhradu trov za 7 úkonov právnej služby a režijný paušál bez priznanej DPH a priznanú sumu v celkovej výške 1.427,48 € potom priznal v rozsahu 42 %, čo predstavuje 599,54 €.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania. V tejto časti žiadala rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K trovám konania sa bližšie nevyjadrila. K zamietavému výroku uviedla, že výška úrokov, ktorá bola zmluvne dohodnutá so žalovaným je primeraná najmä s poukazom na skutočnosť, že jej pohľadávka voči žalovanému bola absolútne nezabezpečená a ďalej z dôvodu, že peniaze, ktoré si od nej požičal 28.8.2007 mali byť vrátené hneď na nasledujúci deň a nárok na úroky, ktorých si uplatnila voči žalovanému zohľadnil mieru rizika, za akých mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Ona sama mala požičané finančné prostriedky z nebankovej inštitúcie, ktorá od nej požadovala úroky 3,5 % mesačne. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu vyjadreným už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého výška úrokov vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov má byť primeraná. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/255/2008, ktorý už predložila aj v konaní pred súdom prvého stupňa, takisto ako rozsudok 1 Cdo/57/2005 v zmysle ktorého pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
Opatrovník žalovaného sa nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia chce len doplniť, že v súlade s dobrými mravmi je také jednanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke medzi občanmi bez ohľadu na to v akej situácii sa nachádza dlžník uspokojí s primeranou výškou odmeny za užívanie požičanej istiny a ktorý teda svoje voľné peňažné prostriedky hodlá zhodnotiť bežným spôsobom, rovnako v prípade, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre nej obtiažnej. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom odvolateľa, že bolo treba hodnotiť situáciu za ktorej poskytnutiu pôžičky došlo. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v komentári § 658 O.s.p. je uvedená právna veta, ktorú použil vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, kde je uvedené, že výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavov pri vkladoch občanov. Táto veta hovorí o skutočnosti, z ktorej treba vychádzať pri hodnotení dobrých mravov a takúto úrokovú mieru považuje za výšku úroku dohodnutého v súlade s dobrými mravmi. Keďže súd prvého stupňa postupoval v týchto intenciách, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s rozhodnutím o trovách konania, ktoré súd prvého stupňa správne vyčíslil a odvolateľ v odvolaní neuviedol konkrétne námietky proti tomuto rozhodnutiu ako vecne správny.
V odvolacom konaní odvolateľka nemala úspech a žalovanému trovy nevznikli, preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.