Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-443-2013.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/443/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovanému Q.J. B., Z.. X.X.XXXX, B. A. H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Stará baštová č. 2, o zaplatenie 286,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 2.5.2013 č.k. 10C/299/2012-49 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,11 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania a zároveň žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 61,74 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 286,14 euro titulom zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvných povinností žalovaným zo zmluvy uzavretej s jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovak Telecom a.s..
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj dodatok k tejto zmluve o pripojení. Na základe týchto zmlúv predchodca žalobcu zapožičal žalovanému mikroprocesorovú SIM kartu, umožňujúcu využívať telekomunikačné služby, v rámci ktorej sa tento zaviazal poskytnúť žalovanému program služieb FIX 300 po dobu viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. V bode 3 zmluvy si účastníci dohodli povinnosť účastníka - žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur pre prípad porušenia zmluvných povinností, najmä povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému aj mobilný telefón zn. Sony Ericsson k550i za 1,- Sk. Faktúrou za zúčtovacie obdobie od X.X.XXXX L. X.X.XXXX a faktúry splatnej dňa XX.X.XXXX fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu 331,94 eur. Konštatoval, že z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.
Súd prvého stupňa vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi podľa zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a v tomto smere uzavrel, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Z toho vyvodil, že podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné. S poukazom na to, že sporná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou, bolo by dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre jej neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, keďže odporuje ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto dôvody žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal z dôvodu, že ich nežiadal. Uviedol, že v konaní vystupoval vedľajší účastník, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania. Ním vyčíslené trovy súd prvého stupňa posudzoval aj z hľadiska ich účelnosti a mal za to, že trovy vynaložené vedľajším účastníkom, ktorému bola poskytnutá v konaní právna pomoc advokátom, boli v spore vynaložené účelne, keďže v dôsledku poskytnutia právnej pomoci došlo následne k zamietnutiu žaloby. Z tohto dôvodu vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie vo veci 2 x 23,24 eur, ako aj náhradu rež. paušálov á 7,63 eur. Spolu takto predstavujú trovy vedľajšieho účastníka 61,74 eur.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania vedľajšiemu účastníkovi a tomu ich náhradu nepriznať a naopak tohto zaviazať na náhradu trov konania žalobcovi. V odvolaní namietal záver súdu prvého stupňa o účelnosti vynaloženia trov konania vedľajším účastníkom. Má za to, že účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Za nevyhnutné považuje trovy, ktoré je potrebné vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Má preto za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné a účelné na bránenie práva. Poukázal na to, že vedľajší účastník výkonom ochrany spotrebiteľských práv napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z toho vyplýva, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Uviedol, že vedľajší účastník v konaní poukázal iba na ustanovenia týkajúce sa práva žalovaného ako spotrebiteľa, teda na skutočnosti, ku ktorým by bol povinný súd prihliadať aj bez takejto aktivity vedľajšieho úradníka a to z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos. Oprávnenosť vystupovať v konaní ako vedľajší účastník žalobca namieta aj s poukazom na to, či s jeho podporou súhlasí samotný žalovaný, na strane ktorého vystupuje.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento žiadal potvrdiť výrok rozsudku súdu prvého stupňa o jeho trovách konania a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania a jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu boli nanajvýš účelné, pretože žaloba žalobcu bola nedôvodná a preto dôvody odvolania nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s nárokom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v sporovom konaní týkajúcom sa spotrebiteľskej veci a aj správne v tejto časti rozhodol.
Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku v tejto časti na ktoré odkazuje s poukazom na ust. 219 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu k týmto považuje za potrebné dodať:
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
S poukazom na tieto dôvody má odvolací súd za to, že trovy konania, ktoré vedľajší účastník vynaložil na svoje právne zastúpenie advokátom je potrebné považovať za trovy účelne vynaložené. Žalovaný bol v konaní úspešný práve vďaka účinnej procesnej obrane, ktorú v konaní vykonal vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej tento poukazuje na potrebu súhlasu účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka odvolací súd udáva, že túto považuje za nedôvodnú s poukazom na úpravu § 93 ods. 3 poslednej vety O.s.p., ktorá upravuje povinnosť súdu rozhodovať o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania iba na návrh. Potrebu takéhoto rozhodovania teda nevyvoláva samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania, pokiaľ žiadny z účastníkov jeho vstup nenamietal.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie advokátom za 1 úkon právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom za tarifnú hodnotu veci považuje výšku súdom prvého stupňa priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, teda sumu 61,74 eur. Výška odmeny za 1 úkon právnej pomoci predstavuje sumu 16,60 eura a znížená na 1/2 teda na sumu 8,30 eura a s pripočítaním rež. paušálu v sume 7,81 eur, predstavuje výška trov právneho zastúpenia 16,11 eur. V súlade s ust. § 149 O.s.p. bude povinnosťou žalobcu tieto trovy konania uhradiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.