Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-211-2013.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/211/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: N. Y. U. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. 8, X., zastúpený advokátom Y.. Y. P., W. 8, X. proti povinnej: U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., T. X o vymoženie pohľadávky vo výške 63,96 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Y. X., kpt. B. 8, T., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.10.2012, č.k. 39Er/2788/2012-27, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30.10.2012, č.k. 39Er/2788/2012-27 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex XXXX/XXXX.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.8.2012 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 63,96 eura s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 8.6.2012, spis. zn. U (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 5.9.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a čl. 2, 3 a 6 smernice Rady č. 9313EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že z citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd pri rozhodovaní, či súdnemu exekútorovi udelí alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym exekútorom predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd preto preskúmal zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2002 (ďalej len „zmluva o bežnom účte“) vrátane Všeobecných obchodných podmienok, Uznania záväzku a Dohody o splatení záväzku č. XXXXXXX. zo dňa 6.9.2010 a zistil, že právny predchodca oprávneného uzavrel dňa 4.11.2002 s povinnou zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bolo povinnej povolené prečerpanie výšky finančných prostriedkov na bežnom účte oprávneného. Pripísaním pohľadávok na účet povinnej sa táto dostala nad hranicu povoleného rámca prečerpania. Z uvedeného dôvodu právny predchodca oprávneného odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zrušil účet. Odstúpením od zmluvy vzniklo právnemu predchodcovi oprávneného právo na vrátenie dlžnej sumy. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Ako ďalej súd prvého stupňa uviedol, zmluvné strany sa v Dohode o uznaní a splnení záväzku zo dňa 6.9.2010 dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo ktoré súvisia s touto dohodou vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, môže byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti H. s.r.o.. Podľa názoru súdu takýto spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Namietal, že súd prvého stupňa pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pochybil a vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Zastával názor, že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Citoval § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia za neprijateľné sa považujú len tie ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, teda v prípadoch, keby bol na podanie žaloby aktívne legitimovaný spotrebiteľ a nemal možnosť uplatniť svoje právo voči dodávateľovi pred všeobecným súdom. Dohodnutá rozhodcovská doložka však v žiadnom prípade nespĺňa označenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ponecháva možnosť voľby obom zmluvným stranám rozhodnúť sa, či v prípade vzniku sporu uplatnia svoje právo pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Oprávnený namietal, že napadnutým uznesením došlo k narušeniu autonómnej vôle zmluvných strán a zdôraznil, že písomný prejav vôle je potrebné hodnotiť podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmý dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov. Tiež poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná už pri uzatváraní Zmluvy o bežnom účte, ktorú nebolo možné označiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 31.12.2007, ale až po splatnosti pohľadávky oprávneného. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nijako neodôvodnil, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípade dojednania alternatívnej rozhodcovskej doložky uzavretej po vzniku sporu s možnosťou voľby konania pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Uznesenie exekučného súdu je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Upozornil tiež na nesprávny preklad ustanovenia písm. q/ Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá za neprípustnú považovala len tie ustanovenia, ktoré nútili spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka zo dňa 6.9.2010 bola uzatvorená v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami európskeho práva platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je tak riadne spôsobilým exekučným titulom, a preto je neprijateľný záver exekučného súdu, že rozhodcovskou doložkou sa založil hrubý nepomer v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že exekučný súd svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v banskej Bystrici vydaný rozhodcom Y.. Y. V. dňa 8.6.2012, sp. zn. U Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2012 a vykonateľnosť dňa 22.6.2012.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK, a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“
Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.
V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v čl. IV Uznania záväzku a dohody o splatení záväzku zo dňa 6.9.2010, ktorou povinná uznala čo do dôvodu a výšky celý svoj peňažný záväzok voči veriteľovi z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnej na základe zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru / nepovoleného prečerpania na bežnom účte dlžníka, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
V danej veci ide o vzťah spotrebiteľský, riadiaci sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej uzavretia otázku spotrebiteľských zmlúv neupravoval. Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku ale aj podľa práva Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členským štátom. Z tohto členstva jej o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C - 473/00 S.). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.
V danej veci nie je sporné, že pôvodný oprávnený (O. a.s.), ktorý predmetnú zmluvu s povinnou uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Občianskym zákonníkom.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou je potrebné posúdiť aj súlad dojednanej rozhodcovskej doložky s ustanoveniami slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa.
Podľa rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v čl. IV. Uznania záväzku a dohody o splatení záväzku (ďalej len „Dohoda“) zo dňa 6.9.2010 sa účastníci konania dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto Dohody alebo ktoré súvisia s touto Dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto Dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto Dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd.: U., vložka: XXXXX/S alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti H. N. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd.: U., č. vložky XXXXX/N. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa svojimi nárokmi na všeobecný súd. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Oprávnený v odvolaní namietal, že rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby v prípade sporu s dodávateľom postupoval len formou rozhodcovského konania.
O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v § 53 ods. 4 písm. r/ OZ upravená prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené v Dohode bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.