Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-338-2013.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/338/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou, vo veci starostlivosti o maloleté deti K., obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - I. a otec - I., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti K. sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 3.12.2013 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti na maloletého I., narodeného X.X.XXXX a na maloletú U., narodenú XX.X.XXXX. Ako dôvod podania predmetného návrhu otec uviedol tú skutočnosť, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia a bez akéhokoľvek príjmu.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/338/2013-3 zo dňa 6.12.2013 súd v súlade s § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A.
Matka s návrhom nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že dňa 17.7.2013 podala na Okresnú prokuratúru Bratislava IV ďalšie trestné oznámenie z dôvodu, že otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Za obdobie od septembra 2011 do 15.10.2013 je dlh vo výške X.XXX €. V septembri 2011 bol otec odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti za predchádzajúce obdobie do augusta 2011. Matka ďalej uviedla, že dňa 14.10.2013 sa dostavila na Okresnú prokuratúru Bratislava IV, kde s ňou bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Matka tiež uviedla, že v súčasnosti je evidovaná na úrade práce a žije so svojim priateľom v podnájme vo D.. Maloletá U. býva často chorá, okrem astmy trpí aj výrazným znížením imunity. Dňa 18.10.2013 matka požiadala o výživné A. pričom dňa 20.11.2013 jej bolo zaslané na účet výživné vo výške XX,XX € na každé dieťa.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody H. listom zo dňa 31.12.2013 súdu oznámil, že otec je v ústave pracovne zaradený od septembra 2013, pričom jeho priemerná mesačné mzda za obdobie od 9/2013 do 11/2013 bola vo výške XX,XX € netto.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením matky, potvrdeniami o zárobku účastníkov, potvrdením o zdravotnom stave maloletej U., rozpisom mesačných výdavkov na maloleté deti a na domácnosť ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a vypočul účastníkov konania.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci nasledovne:
Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22P 341/2008-36 zo dňa 13.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2009, kedy súd manželstvo I. a I. rozviedol. Maloleté deti I. a U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou XXX € mesačne a na výživu maloletej U. sumou vo výške XXX € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky. O styku otca s maloletými deťmi rozhodol tak, že tento sa bude realizovať bez obmedzenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Otec vo výpovedi uviedol, že na svojom návrhu na zníženie výživného trvá a chce znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletého I. a na maloletú U. aspoň na životné minimum. Vo výkone trestu odňatia slobody je z dôvodu neplatenia výživného, dlžné výživné je v celkovej výške X.XXX €. Otec tvrdí, že nevlastní žiadny majetok, rodičia mu dali X.XXX € z predaja rodičovského domu. Otec je vyučený ako J. bez maturity a pred odsúdením pracoval v spoločnosti D. ako brigádnik, pričom jeho mesačný príjem bol približne XXX-XXX €. Vo výkone trestu odňatia slobody má byť do augusta 2014, pričom v súčasnosti nie je pracovne zaradený.
Matka vo výpovedi uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí z dôvodu, že otec bol odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti, pričom dlží na výživnom sumu v celkovej výške XX.XXX €. Na výživu deti riadne neplatil ani keď pracoval ako brigádnik, nestretával sa s deťmi a žiadnym iným spôsobom na deti neprispieval. Matka ďalej uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, v dvojizbovom byte, ktorý vlastnia rodičia a obidvaja sú na dôchodku. Maloletý I. navštevuje 2. ročník G. a maloletá U. navštevuje 2. ročník Základnej školy W.. Matka žije striedavo v H. a vo D.. Matka je toho času nezamestnaná, evidovaná na úrade práce.
Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, nakoľko zníženie výživného by nebolo v záujme maloletých detí.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. a pre maloletú U. zamietol. Súd mal za to, že zníženie výživného by nebolo v záujme maloletých detí, nakoľko maloleté deti sú na výživné zo strany rodičov odkázané. Maloletá U. navyše trpí astmou a má zníženú imunitu. Otec ako dôvod podania predmetného návrhu uviedol tú skutočnosť, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia a bez akéhokoľvek príjmu. Súd však v danom prípade poukazuje najmä na tú skutočnosť, že otec bol odsúdený na trest odňatia slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti, t.j. otec si nesplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom ani v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ako sám uviedol, pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody pracoval ako brigádnik v spoločnosti D.. Súd v danom prípade prihliadol aj na finančnú situáciu matky, ktorá je toho času nezamestnaná, pričom o maloleté deti sa osobne stará.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a.) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).