Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/230/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, právne zastúpeného AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711, proti žalovanému N. S., J.. XX.X.XXXX, G. Č. XXX, o zaplatenie 243,36 € s prísl., t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 243,36 € spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 70,10 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi žalobcu, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 18.7.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 243,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.8.2009 do zaplatenia a bol zaviazaný na náhradu trov konania.

Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Občianske združenie slovenských podnikateľov AZ, Petrovská 10, Skalica.

Podaním doručeným súdu dňa 7.8.2013 oznámil zároveň, že z konania vystupuje.

Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril, súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom, a to zmluvou o pripojení na čl. 2, dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrou na čl. 6, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s. na čl. 8-11, zoznamom neuhradených faktúr na čl. 29.

Na základe predložených listín bol zistený skutkový stav zhodný ako je uvádzaný v žalobe - pre zhrnutie súd dodáva, že v dôsledku uzavretej zmluvy a dodatku k nej vznikol žalovanému záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu pri viazanosti 24 mesiacov. Bol uzavretý program služieb 20+20Viac, pričom dodávateľom bola žalovanému súčasne poskytnutá zľava na telekomunikačné zariadenie za cenu 490,- Sk (16,27 €) s DPH, pričom cena telekomunikačného zariadenia bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 4.790,- Sk (159,- €)

Pre posudzovanú zmluvu a právny vzťah z nej plynúci platí, že bola uzavretá v súlade s vtedy účinným znením , o elektronických komunikáciách:

Podľa , o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pripojení a dodatku k nej uzavretej medzi účastníkmi a nároky z neho plynúce, súd aplikoval úpravu piatej hlavy 1. časti (Spotrebiteľské zmluvy) v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorej síce v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy - avšak spotrebiteľská povaha zmluvy vyplýva priamo z definície dodávateľa a spotrebiteľa podľa a , dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Slovom „najmä“ bol demonštratívnym spôsobom určený okruh neprijateľných podmienok v treťom odseku citovaného ustanovenia.

Podľa ust. §-u 544 ods. 1 , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Nakoľko žalobca je právnym nástupcom pôvodného účastníka zmluvného vzťahu so žalovaným, súd v ďalšom texte pôvodného účastníka zmluvného vzťahu vzniknutého na základe uzavretej zmluvy o pripojení označuje slovom „dodávateľ“.

Zmluvnou pokutou vo výške 248,95 € bol zabezpečený záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu pri viazanosti 24 mesiacov s povinnosťou uhrádzať cenu za volací program „20+20 viac“. Súčasne mu dodávateľom bola poskytnutá zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu vo výške 142,73 €.

Súd výšku zmluvnej pokuty, jednak zabezpečujúcej záväzok žalovanej plynúci zo zmluvy o pripojení (očakávaný profit z úhrad služieb, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal využívať), jednak reparujúcej možnú ujmu dodávateľa (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej viazanosťou zmluvy na dohodnuté časové obdobie) mohol vyhodnotiť iba vo vzťahu k zabezpečovanej hodnote zľavy predávaného technologického zariadenia. Žalobca nepredložil súdu dôkaz - cenník služieb, z ktorého by bolo možné určiť cenu za dohodnutý volací program „20+20 viac“.

Žalobca predložil súdu zoznam neuhradených faktúr, z ktorého vyplýva, že účastník s rovnakým účastníckym číslom ako žalovaný, neuhradil ani jednu z faktúr, ktoré mu boli vystavené bezprostredne po uzavretí zmluvy o pripojení.

Uplatňovanú mieru zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ako primeranú miere závažnosti porušenia zmluvných povinností žalovaným - iba vo vzťahu k vzťahu k zabezpečovanej hodnote zľavy predávaného technologického zariadenia.

Ak žalovaný mal zotrvať v zmluvnom vzťahu pri viazanosti 24 mesiacov s povinnosťou uhrádzať cenu za volací program „20+20 viac“ a porušil zmluvné povinnosti tým, že neuhradil ani jednu z faktúr, toto možno kvantifikovať ako nesplnenie záväzku v rozsahu 100,00 %.

V časti, v ktorej zmluvná pokuta reparovala možnú ujmu dodávateľa (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej viazanosťou zmluvy na dohodnuté časové obdobie), súd vyhovel v rozsahu rovnakej percentuálnej miery, v akej žalovaný porušil záväzok (100% zľavy).

Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje

dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

Zmluvná pokuta musí zahŕňať všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, môže byť hodnotená ako neprimeraná. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval (Ro NS ČR z 9. 7. 2008, sp. zn. ).

Vo veci konajúci súd sa stotožňuje s právnym názorom vyloveným v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 19.3.2013, na ktoré poukazuje: „Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle , , , musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa , v teraz platnom znení.

Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu, notebooku a koncovému zariadeniu k internetu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal žalovaný tým, že kúpil tieto zariadenia len za symbolickú akciovú cenu...naviazanú na dobu viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej výške. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného vyjadrenia oboch

týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.“

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním s výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku dňu vzniku práva na zmluvnú pokutu. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom počas celej dohodnutej doby viazanosti, meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je podmienkou primeranosti zmluvnej pokuty v zmysle . (z vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 19.3.2013)

Je nevyhnutné poukázať na rozdielny právny názor prezentovaný okrem iných týmito rozsudkami:

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.6.2011, bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13.8.2010, č.k. - 65 (v žalobcom napadnutej časti) potvrdený. Právoplatne bol teda zamietnutý žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúcej zo zmluvnej podmienky dodatku k zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné povinnosti počas celej dohodnutej doby viazanosti.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.09.2012 bol rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.12.2011 pod č.k. -24, potvrdený. Právoplatne bol teda zamietnutý žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúcej zo zmluvnej podmienky dodatku k zmluve o pripojení zaväzujúcej spotrebiteľa plniť si zmluvné povinnosti počas celej dohodnutej doby viazanosti a súčasne bola zmluvná podmienka s týmto obsahom súdom určená ako neprijateľná za neplatnú.

Vo veci konajúci súd, pri vyrovnaní sa so závermi citovaných rozsudkov poukazuje na

relevantnú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 19.3.2013: „Ako vyplýva z rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn.16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, ale i zo dňa 29.6.2011, považovali súdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , , , a preto neplatnú podľa , dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto musí byť primeranou sankciou, zohľadňujúcou čiastočné plnenie zo služby zo zmluvy o

pripojení, ku ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej

výške. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.“

K citovanému právnemu názoru Krajského súdu v Prešove, vyslovenému v uvedenom rozsudku , súd dodáva:

, účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný , bola úprava piatej hlavy 1. časti , doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. marca 2010 (§ 879l), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s uvedeným nemožno nespomenúť právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24.4.2012: „Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.“

Podľa , , o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len , ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa a 5 a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.

Podľa cit. zákona, za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa (napríklad podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu - pozn. súdu).

Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

„Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa .“ (nález sp. zn. )

Z povinnosti „rozhodovať v obdobných veciach rovnako” teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od existujúcej judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.

Nakoľko súd týmto rozsudkom súd priznáva žalobcovi právo (i keď iba v časti z uplatneného rozsahu) zo zmluvnej podmienky, ktorá bola iným súdom právoplatne určená za neprijateľnú a teda neplatnú, je nevyhnutné, aby podrobne svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, aby bolo zrejmé akými úvahami sa riadil, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné.

Najprv je treba konštatovať, že judikatúra pri posudzovaní zmluvnej pokuty vymáhanej operátormi nie je jednotná (viď už vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. ).

Súd právnu argumentáciu už vyslovil vyššie, ako aj dôvody, pre ktoré posúdil dohodnutú zmluvnú pokutu v prejednávanej veci inak ako súdy, ktoré je určili za neprijateľnú. Aj keď toto rozhodnutie nie je ojedinelé (rovnako v identickej veci rozhodol

rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 29.02.2012) - súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:

Súdny dvor (prvá komora) rozsudkom vo veci C-472/11, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Fővárosi Bíróság (teraz Fővárosi Törvényszék) (Maďarsko) zo 16. júna 2011 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2011, ktorý súvisel s konaním: Banif Plus Bank Zrt. proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, rozhodol v bode 2. tak, že: „Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy“.

Toto rozhodnutie je naplnením článku 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Súd hodnotiac všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy konštatuje, že viazanosť účastníka zmluvou počas dohodnutej minimálnej doby, je v prípade, že si zvolí kúpu „akciového“ telefónu všeobecne známou skutočnosťou. Nejde teda o nejakú zmluvnú podmienku „skrytú“ vo všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa. Povinnosť účastníka zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom počas dohodnutej doby dohodnutá v dôsledku nadobudnutia technologického zariadenia za zlomok jeho skutočnej ceny (pre tento prípad poskytnutá zľava z bežnej kúpnej ceny) a súčasne dohodnutá zmluvná pokuta, ktorou je zabezpečený záväzok účastníka (spotrebiteľa), síce nebola žalovanou osobitne vyjednaná - avšak pre možnosť voľby nadobudnúť toto isté technologické zariadenie za bežnú kúpnu cenu bez akejkoľvek viazanosti je tento výber, táto voľba spotrebiteľa medzi týmito možnosťami svojim obsahom blízka povahe osobitne dojednanej zmluvnej podmienky. Toto konštatovanie súd považuje za dôležité najmä za situácie, keď na trhu je množstvo cenovo dostupných mobilných telefónov aj bez zľavy z ich bežnej kúpnej ceny. Je na zodpovednosti a úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie úrovne (funkčnej aj cenovej) zariadenia a záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho potreby a možnosti primeraná.

Z množstva prejednávaných vecí má súd vedomosť o tom, že v mnohých prípadoch si spotrebiteľ vybral pomerne drahé telekomunikačné zariadenie s množstvom funkcií, ktoré jednak nezodpovedalo samotným potrebám spotrebiteľa ani jeho schopnostiam funkcie tohto zariadenia využiť a už vôbec nie jeho finančným možnostiam zakúpiť si toto zariadenie za bežnú pultovú cenu. Aj napriek tomu však mnohí takíto spotrebitelia využili možnosť nadobudnúť takéto zariadenie za „akciovú“ cenu a zaviazali sa pri tom na zotrvanie v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, pričom sa súčasne zaviazali na zaplatenie zmluvnej pokuty

pre prípad nesplnenia svojho záväzku. Spotrebiteľ teda vykonal slobodnú voľbu pri výbere zariadenia a spôsobe jeho nadobudnutia.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v podobe ako ju teraz poznáme, je pomerne krátko trvajúca, no o to dynamickejšie sa vyvíjajúca oblasť práva. V súlade s SR, boli , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, , str. 12 16).

Účinnosťou spomínaného (1. apríla 2004) bol doplnený o úpravu piatej hlavy 1. časti (Spotrebiteľské zmluvy).

Práve pre dynamicky sa vyvíjajúce právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné sledovať a vyhodnocovať účinky súdnych rozhodnutí cez kritériá uvedené v .

Ochrana spotrebiteľa realizovaná prostredníctvom určenia záväzku spotrebiteľa zaplatiť v prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola neraz poskytnutá i osobám, ktoré zmluvný vzťah s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb využili - či presnejšie povedané zneužili - na vlastné obohatenie sa. Nebolo a žiaľ ani v súčasnosti nie je výnimkou, že „spotrebiteľ“ po uzavretí zmluvy o pripojení a následného dodatku sa stal za symbolickú kúpnu cenu vlastníkom pomerne drahého zariadenia, ktoré obratom speňažil (v záložni, či predajom tretej osobe) a za takto získané prostriedky prostredníctvom iných osôb získal rovnakým spôsobom (zmluva o pripojení, dodatok k zmluve, záväzok využívať a uhrádzať služby počas doby viazanosti) ďalšie zariadenia, ktoré takisto speňažil - pričom vlastné záväzky plynúce zo zmluvného vzťahu s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb nesplnil. Takáto ochrana spotrebiteľa sa v konečnom dôsledku môže javiť ako kontraproduktívna.

Cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je v konečnom dôsledku zvýšenie kvality života občanov Európskej únie.

Aj možnosť nadobudnúť hodnotné (funkčne aj cenovo) telekomunikačné zariadenie, či iné zariadenie umožňujúce elektronickú komunikáciu (mobilný telefón, tablet, notebook, modem) za cenu dostupnú priemernému spotrebiteľovi, je prostriedkom k zvýšeniu kvality

života - je na zodpovednosti a úvahe samotného spotrebiteľa výber takej kombinácie úrovne (funkčnej aj cenovej) zariadenia a záväzku preňho s tým spojeného, ktorá je pre jeho potreby a možnosti primeraná. Pre skupinu spotrebiteľov - študenti a osoby s nižšími príjmami - ide často o jedinú možnosť nadobudnúť takéto technologické zariadenie bez zadĺženia sa spotrebiteľským úverom. Ak navyše takýto spotrebiteľ dôvodne predpokladá, že služby, ktorých využívanie je podmienkou pre poskytnutie zľavy z kúpnej ceny,

bude počas stanovenej doby potrebovať a využívať (pre štúdium, komunikáciu a pod.), je takáto možnosť ideálnym riešením.

Nemožno nespomenúť stále prítomnú možnosť spotrebiteľa nadobudnúť zariadenie kúpu za bežnú (tzv. pultovú) cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov preňho z toho plynúcich.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd má teda možnosť v prípade výkonu práva plynúceho zo zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou naplniť ciele sledované smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, tým, že v súlade s citovaným ustanovením neposkytne výkonu takéhoto práva v časti odporujúcej dobrým mravom súdnu ochranu. Súd tak môže postupovať v prípade ak zistí, že uplatňovaná miera zmluvnej pokuty je neprimeraná miere závažnosti porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom a teda, že dochádza k výkonu - inak legitímneho práva - spôsobom nesúladným s dobrými mravmi. Inak legitímneho práva preto, že zmluvná pokuta a jej výška bola dohodnutá v čase, kedy ešte poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby (dodávateľ - žalobca) nemohol predpokladať rozsah splnenia spotrebiteľovho záväzku a preto jú súd vyhodnotil vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia zmluvy (rozsah zľavy predávaného technologického zariadenia podmienenej viazanosťou zmluvy na dohodnuté časové obdobie), ako primeranú.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa znenia nariadenia vlády SR v znení novely č. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa ods 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/LEGISLAT/Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR). Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 28.8.2009 bola 1, % + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu bola 9 %.

Podľa ust. §-u 142 ods. 1, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd žalobcovi priznal právo náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 70,10 €.

Na záver konajúci súd prezentuje ambíciu tohto rozsudku poskytnúť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, s výchovným účinkom smerujúcim k zachovávaniu zákonov, k čestnému plneniu povinností a k úcte k právam iných osôb ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou ( ).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 , Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 , Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.