Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-107-2012.pdf
PDF · 117.53 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľov: 1. O.. O. N., rod. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom v G., O. Č..XX, 2. L..Š. N., nar. X.X.XXXX, bytom v M. Č..XXX, zastúpených: JUDr. Alžbeta Jordánová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti odporcovi: M.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., A.Ľ. Č..XX, zastúpenému: JUDr.Ing. Dezider Jančík, advokát, so sídlom v Košiciach, Hlavná č.119, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľom v 1. a 2. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/152/2008 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. D. S., P. G. - G. D. S., P. G. L., zapísaným na liste vlastníctva č.964 vedenom Správou katastra Košice ako dom súpisného čísla XXX, stojaci na parcelách registra C/. Č..XXX/X, Č..XXX/X, Č..XXX/ X V. Č..XXX/X, ako aj garáž s letnou kuchyňou súpisného čísla XXXX, stojaca na parcelách registra Y. Č..XXX/X V. Č..XXX/XX.
V priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovatelia rozšírili návrh; okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (vrátane tzv.širšieho vyporiadania) sa domáhali aj zaplatenia sumy 1.878,85 EUR, s odôvodnením, že uvedená suma predstavuje polovicu nákladov, vynaložených navrhovateľmi na bežnú údržbu a prevádzku nehnuteľnosti tvoriacej predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, za obdobie od decembra 2006 do júla 2009. Predmetnú zmenu návrhu súd pripustil uznesením č.k. 19C/152/2008-253 zo dňa 28.11.2011.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 19C/152/2008-272 zo dňa 16.2.2012 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2.rade, každému v podiele 1 v pomere k celku a navrhovateľku v 1.rade a navrhovateľa v 2.rade zaviazal zaplatiť odporcovi titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel každého sumu po 12.834,90 EUR v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu, aby (v rámci tzv.širšieho vyporiadania) zaplatil navrhovateľom titulom zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 451 EUR a v prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 451 EUR, tento nárok zamietol. Návrh v časti o zaplatenie sumy 1.878,85 EUR uplatnený titulom nákladov na bežnú údržbu a prevádzku nehnuteľnosti súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 24C/107/2012.
Vyššie citovaný rozsudok, okrem výroku o vylúčení nároku na zaplatenie sumy 1.878,85 EUR, bol zrušený odvolacím súdom. Vo veci samej súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 19C/152/2008-371 zo dňa 4.2.2013 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2.rade, každému v podiele 1 v pomere k celku a navrhovateľku v 1.rade a navrhovateľa v 2.rade zaviazal zaplatiť odporcovi titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel každého sumu po 12.834,90 EUR v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o tzv.širšie vyporiadanie (o zaplatenie sumy 451 EUR) zastavil a rozhodol o náhrade trov tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2013.
Odporca žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že v období od decembra 2006 do júla 2009 nehnuteľnosť neužíval, túto užívali výlučne navrhovatelia a teda, povinnosť uhrádzať výdavky spojené s ich spotrebou zaťažuje výlučne ich. Zároveň namietol premlčanie nároku na zaplatenie sumy 1.878,85 EUR (na pojednávaní konanom dňa 26.1.2012).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu sp.zn. 19C/152/2008 a na základe týchto dôkazných prostriedkov ustálil skutkový stav.
Ako to vyplýva z odôvodnenia právoplatného rozsudku č.k. 19C/152/2008-371 zo dňa 4.2.2013, súd mal vykonaným dokazovaním nesporne za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka v 1.rade vlastní spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku, navrhovateľ v 2.rade taktiež spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku a odporca spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. D. S., P. G. - G. D. S., P. G. L., zapísaným na liste vlastníctva č.XXX vedenom Z. G. G. ako dom súpisného čísla XXX, stojaci na parcelách registra Y. Č..XXX/X, Č..XXX/X, Č..XXX/X V. Č..XXX/X, V.ko aj garáž s letnou kuchyňou súpisného čísla XXXX, stojaca na parcelách registra Y. Č..XXX/X V. Č..XXX/XX.
Navrhovateľka v 1.rade nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 1 k celku na základe darovacej zmluvy v r.1991. Od r.1991 do r.2001 navrhovateľka v 1.rade nehnuteľnosti vlastnila spolu s matkou Máriou Pástorovou, ktorá v r.2001 svoj spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k celku previedla darovacou zmluvou na odporcu. Od r.2004 navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastnia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele každý v 1 v pomere k celku.
Z uvedeného teda vyplýva, že účastníci konania v rozhodnom období, ktoré bolo predmetom posúdenia nároku na zaplatenie sumy 1.878,85 EUR, t.j. v období od decembra 2006 do júla 2009, boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, navrhovatelia každý v pomere 1 k celku a odporca v pomere 1 k celku.
Ďalšou nepochybnou skutočnosťou, ktorá vyplynula zo zhodných tvrdení účastníkov konania a predložených listín bolo, že navrhovatelia v 1.a 2.rade sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovali a v dome trvalo bývajú od júla 2009 až doposiaľ. V posudzovanom období teda ani jeden z účastníkov nehnuteľnosti neužíval.
Odporca uviedol, že po smrti matky navrhovateľky v 1.rade a odporcu v roku 2006, navrhovateľka v 1.rade trvala na tom, aby dodávka médií - vody, elektriny a plynu, boli prepísané na jej meno. Odporca chcel, aby boli všetky médiá odstavené tak, aby sa poplatky za dom minimalizovali. Vyslovil presvedčenie, že ani ako spoluvlastník nie je povinný platiť za spotrebu médií, na ktoré má uzavreté zmluvy s dodávateľmi navrhovateľka v 1.rade.
Navrhovateľka v 1.rade potvrdila, že po smrti matky chcel odporca odstaviť dodávku médií, s čím ona nesúhlasila z dôvodu, že dom by (najmä v dôsledku odpojenia kúrenia)
chátral. Spolu preto navštívili všetkých dodávateľov a prepísali dodávateľské zmluvy na meno navrhovateľky v 1.rade.
Navrhovateľ v 2.rade uviedol, že v posudzovanom období bolo kúrenie nastavené na minimum a musela byť zapojená aj elektrina, lebo fungovanie plynového kotla, zabezpečujúceho vykurovanie, je napojené na elektrinu. V posudzovanom období navrhovatelia v dome nebývali, navštevovali ho len za účelom skontrolovania jeho stavu, vyvetrania a pod. Dodávku vody ponechali z dôvodu, že bolo potrebné umyť si ruky a na používanie toalety. Poukázal na skutočnosť, že v danom období mali prístup do domu nielen navrhovatelia, ale aj odporca.
Z listu právnej zástupkyne navrhovateľov zo dňa 9.12.2008 adresovaného odporcovi (č.l.153) súd zistil, že navrhovateľka v 1.rade na osobnom stretnutí s odporcom dňa 25.11.2008 považovala za potrebné riešiť otázku mesačných úhrad inkasa, pričom doručila odporcovi doklady o vykonaných úhradách za obdobie od decembra 2006 do októbra 2008. Navrhovateľka v 1.rade vyslovila názor, že odporca by vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu mal prispievať na náklady spojené s údržbou v rozsahu jednej polovice. Návrh odporcu, aby bol dom odpojený od elektriny a plynu bol pre navrhovateľku v 1.rade neprijateľný z dôvodu, že by došlo k chátraniu domu a jeho znehodnoteniu.
Z odpovede odporcu na vyššie uvedený list zo dňa 29.12.2008 (č.l.154) súd zistil, že odporca už v novembri 2006 navrhovateľke v 1.rade navrhol, aby dom odpojili od všetkých médií a spoločne platili len tzv.udržiavací poplatok, s čím ona nesúhlasila z dôvodu, že má v dome nábytok, ktorý by sa zničil. Naliehala a trvala na tom, aby všetky médiá prehlásili na jej meno. Odporca vyslovil presvedčenie, že hoci je 50%-ným spoluvlastníkom, zákon nehovorí o tom, že by mal platiť za spotrebu elektriny, plynu a vody, na ktoré jeho sestra uzavrela s dodávateľmi zmluvy. Bol toho názoru, že spotreba alebo nespotreba týchto médií, nemá vplyv na chátranie domu. On, ani jeho rodinní príslušníci do domu nechodia.
Navrhovatelia predložili listinné doklady (platobné doklady SIPO a poštové poukazy), vystavené na meno navrhovateľky v 1.rade, ktorými osvedčovali tvrdenie, že zaplatili náklady za dodaný plyn, elektrinu, vodné a stočné za obdobie od decembra 2006 do júla 2009.
Z týchto dokladov súd zistil, že dňa 17.10.2006 navrhovatelia zaplatili Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice titulom vodného a stočného sumu 672,- Sk a v decembri 2006 zaplatili za elektrinu sumu 300,- Sk a za plyn sumu 1.106,- Sk.
V januári 2007 navrhovatelia zaplatili za elektrinu sumu 300,- Sk a za plyn sumu 1.000,- Sk, vo februári 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.300,- Sk, v marci 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.300,- Sk, v apríli 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.300,- Sk, v máji 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.300,- Sk, dňa 7.5.2007 Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice titulom vodného a stočného sumu 1.603,- Sk, v júni 2007 za plyn sumu 1.000,- Sk, v júli 2007 za plyn (zálohová platba + vyúčtovanie) spolu sumu 6.130,50 Sk, v auguste 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.840,- Sk, v septembri 2007 za elektrinu a plyn spolu sumu 1.840,- Sk, v novembri 2007 za elektrinu sumu 840,-Sk a v decembri 2007 za plyn (zálohová platba + vyúčtovanie) a elektrinu spolu sumu 28.090,- Sk.
V januári 2008 navrhovatelia zaplatili za elektrinu a plyn spolu sumu 3.730,- Sk, vo februári 2008 za elektrinu a plyn spolu sumu 3.730,- Sk, v marci 2008 za elektrinu a plyn spolu sumu 3.730,- Sk, dňa 18.3.2008 Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice titulom vodného a stočného sumu 1.779,- Sk, v apríli 2008 za elektrinu a plyn spolu sumu 3.730,- Sk, v máji 2008 za elektrinu a plyn spolu sumu 3.730,- Sk, v júni 2008 za plyn sumu 2.890,- Sk, v júli 2008 za elektrinu a plyn (po započítaní preplatku) sumu 1.218,- Sk, v auguste 2008 za elektrinu a plyn 5.480,- Sk, v septembri 2008 za elektrinu a plyn 5.480,- Sk, v októbri 2008 za elektrinu a plyn 5.480,- Sk a v novembri 2008 za elektrinu sumu 2.590,- Sk. V decembri 2008 im bol vyplatený preplatok za plyn, po zarátaní zálohovej platby za elektrinu aj plyn, vo výške 9.780,- Sk.
V januári 2009 navrhovatelia zaplatili za elektrinu a plyn spolu sumu 64,73 EUR, vo februári 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 249,44 EUR, v marci 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 142,53 EUR,
v apríli 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 142,53 EUR, v máji 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 142,53 EUR, v júni 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 127,26 EUR a v júli 2009 za elektrinu a plyn spolu sumu 106,66 EUR.
Zhrnúc vyššie uvedené, navrhovatelia zaplatili spolu 3.756,77 EUR.
Podľa ust. § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 138 ods.1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 138 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Nárok uplatnený predmetnou žalobou sa bezprostredne týka hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou (§ 139 ods.2 Občianskeho zákonníka). Pojem hospodárenia so spoločnou vecou Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Za hospodárenie so spoločnou vecou je však v zmysle ustálenej súdnej judikatúry možné považovať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci; ide teda o všetky úkony, ktorých účelom je vec udržovať, opravovať, meniť, zhodnocovať a podobne. Cieľom hospodárenia so spoločnou vecou je vo všeobecnej rovine jej účelné využitie. Pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou býva štandardne zaraďovaná oprava, úprava, údržba a za určitých okolností aj zmena spoločnej veci. Uvedené atribúty sú spojené najmä so zachovaním ekonomickej podstaty veci a preto sa na ne dôvodne vzťahuje režim hospodárenia so spoločnou vecou. Údržba spoločnej veci je spojená s potrebou priebežného zachovávania funkčnosti a ochrany veci pred jej prípadným znehodnotením.
Primárnym spôsobom riešenia hospodárenia so spoločnou vecou je v zmysle zákona dohoda spoluvlastníkov. Táto predstavuje bezformálny právny úkon, ktorý môže byť uzavretý v písomnej, ústnej alebo aj konkludentnej forme. S pojmom hospodárenia so spoločnou vecou bezprostredne súvisí otázka tzv. investícií do spoločnej veci a vynaloženia nákladov na vec. Pre účely vyporiadania investícií, ako aj vynaložených nákladov na vec je potrebné rozlišovať prípady, kedy sú tieto úkony učinené (hoci aj s konkludentným) súhlasom spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu.
V prípade, že spoluvlastníci s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia (pričom je nerozhodné, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo o náklady na inú než nutnú opravu a údržbu veci), ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Tam, kde by išlo o vynaloženie investícií alebo nákladov na spoločnú vec bez dohody spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie na základe princípu majorizácie (t.j.princípu rozhodovania na základe vôle väčšinového spoluvlastníka), nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom, ktorý sa by sa opieral o dohodu a ustanovenie § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade podľa záverov súdnej praxe sa investujúci spoluvlastník môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ by išlo o investície na nutné úpravy alebo údržbu, výška bezdôvodného obohatenia by bola daná podielom na investícii alebo na vynaložených nákladoch, zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na spoločnej veci, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla okamihom vynaloženia týchto nákladov, teda za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ by išlo o iné investície, než na nevyhnutné opravy a údržbu veci, povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napríklad pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia jeho podielu v dôsledku vynaložených investícií, ktoré je dané rozdielom medzi cenou podielu na veci pred investíciou a po jej vynaložení.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že náklady, ktoré navrhovatelia v 1. a 2.rade v posudzovanom období od decembra 2006 do júla 2009 zaplatili dodávateľom médií za elektrinu, plyn, vodné a stočné (t.j.v období, kedy ani jeden z účastníkov rodinný dom trvale neužíval) nepochybne svojim charakterom predstavovali náklady spojené s údržbou veci a teda, išlo o náklady smerujúce k priebežnému zachovaniu funkčnosti, ekonomickej podstaty veci a jej ochrany veci pred prípadným znehodnotením. Je potrebné súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že za stavu, kedy rodinný dom nie je trvale obývaný v súvislom období troch rokov, vrátane zimného obdobia, jeho nevykurovanie (najmä pri starých domoch) by mohlo viesť k jeho znehodnoteniu. V danom prípade je vykurovanie zabezpečované plynovým kotlom, ktorý pre svoju funkčnosť potrebuje prívod elektrického prúdu. Je tiež pochopiteľné, že okrem dodávky elektriny, aj dodávka vody je potrebná pre výkon priebežnej starostlivosti a údržby domu.
Ako už súd uviedol vyššie, uvedená otázka patrí do pojmu hospodárenia so spoločnou vecou, ktorá by mala byť predmetom dohody spoluvlastníkov. Vyhodnotením vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že k dohode účastníkov konania o tejto otázke nedošlo. Zo zhodných výpovedí účastníkov, ako aj z ich písomnej korešpondencie zo dňa 9.12.2008 a 29.12.2008 vyplynulo, že odporca nesúhlasil s tým, aby sa podieľal na platení zodpovedajúcej časti predmetných nákladov; chcel, aby dodávka médií bola prerušená. Po smrti svojej matky totiž nebol ochotný pokračovať v platbách za dodávku uvedených médií, najmä za situácie, že nehnuteľnosť fyzicky reálne neužíval. Navrhovatelia v 1. a 2.rade boli opačného názoru.
V súlade s vyššie uvedeným výkladom právnej normy vzťahujúcej sa na právne posúdenie predmetnej veci teda zjavne došlo k situácii, kedy zo strany navrhovateľov v 1. a 2.rade došlo k vynaloženiu nákladov na údržbu spoločnej veci bez dohody spoluvlastníkov podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu navrhovateľom v 1. a 2.rade vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi v 1.rade v rozsahu 1 vynaložených nákladov, t.j. v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k spoločnej veci.
Súd však uplatnený nárok navrhovateľom priznať nemohol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.
Podľa ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď nastane tzv. aktio nata. Z povahy a podstaty pojmu bezdôvodného obohatenia je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie je možné uplatniť si len vtedy, ak už vzniklo. V danom prípade sa povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a tomu zodpovedajúce právo žiadať bezdôvodné obohatenie vzťahuje k trvaniu t.j. existencii spoluvlastníckeho vzťahu, konkrétne ku okamihu, kedy boli vynaložené náklady na údržbu spoločnej veci. Ako už súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, navrhovatelia si predmetný peňažný nárok uplatnili v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, konkrétne procesným úkonom, predneseným na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011, ktorým sa domáhali pripustenia zmeny návrhu. Zmenu petitu návrhu súd pripustil uznesením č.k. 19C/152/2008-253 zo dňa 28.11.2011.
Pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje špeciálnu premlčaciu dobu v ust. § 107. Ide o kombinovanú subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor toto obohatenie získal. Objektívna trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Subjektívna premlčacia doba pritom plynie len v rámci objektívnej a nemôže ju prekročiť.
Z predložených listinných dokladov nepochybne vyplynulo, že prvú platbu za dodávku médií učinili navrhovatelia dňa 17.10.2006 a poslednú v júli 2009. Čo sa týka nákladov vynaložených v roku 2006, posledná platba bola zaplatená v decembri 2006, čo znamená, že už v decembri 2006 navrhovatelia nadobudli vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, aký je jeho rozsah, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Zároveň je zrejmé, že začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je zhodný, pretože okamihom zaplatenia nákladov došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia aj k naplneniu subjektívnej zložky, spočívajúcej vo vedomosti navrhovateľov. Preto najneskôr v januári 2007 sa navrhovatelia mohli žalobou domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia za náklady vynaložené v tomto roku. Z uvedeného potom vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka začala plynúť najneskôr v januári 2007 a uplynula v januári 2009.
Čo sa týka nákladov vynaložených v roku 2007, posledná platba bola zaplatená v decembri 2007, čo znamená, že už v decembri 2007 navrhovatelia nadobudli vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, aký je jeho rozsah, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Preto najneskôr v januári 2008 sa navrhovatelia mohli žalobou domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia za náklady vynaložené v tomto roku. Z uvedeného potom vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka začala plynúť najneskôr v januári 2008 a uplynula v januári 2010.
Čo sa týka nákladov vynaložených v roku 2008, posledná platba bola zaplatená v decembri 2008, čo znamená, že už v decembri 2008 navrhovatelia nadobudli vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, aký je jeho rozsah, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Preto najneskôr v januári 2009 sa navrhovatelia mohli žalobou domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia za náklady vynaložené v tomto roku. Z uvedeného potom vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka začala plynúť najneskôr v januári 2009 a uplynula v januári 2011.
Čo sa týka nákladov vynaložených v roku 2009, posledná platba bola zaplatená v júli 2009, čo znamená, že už v júli 2009 navrhovatelia nadobudli vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, aký je jeho rozsah, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Preto najneskôr v auguste 2009 sa navrhovatelia mohli žalobou domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia za náklady vynaložené v tomto roku. Z uvedeného potom vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka začala plynúť najneskôr v auguste 2009 a uplynula v auguste 2011.
Vzhľadom k tomu, že celý nárok za celé posudzované obdobie bol uplatnený až 28.11.2011 je zrejmé, že bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby.
Navrhovatelia tvrdili, že k uplatneniu nároku došlo už skôr a to písomným podaním zo dňa 8.12.2009 (č.l. 139 a nasl. spisu). S týmto názorom sa súd nestotožnil. Predmetné podanie predstavuje len stanovisko navrhovateľov k už vykonanému dokazovaniu a návrh, aby súd vykonal tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, t.j. s prihliadnutím na investície vynaložené navrhovateľmi na rekonštrukciu domu, v dôsledku ktorých došlo k jeho zhodnoteniu. Tieto investície resp.zhodnotenie veci vloženými investíciami, bolo predmetom znaleckého dokazovania a súd o ňom rozhodol samostatným výrokom rozhodol vo veci samej.
Je síce pravdou, že v predmetnom písomnom vyjadrení sa navrhovatelia zmieňujú aj o tej skutočnosti, že od decembra 2006, t.j. od smrti matky navrhovateľky v 1. rade a odporcu, náklady na údržbu domu znášajú iba navrhovatelia, avšak vo vzťahu k uvedenej skutočnosti len žiadajú, aby súd v rámci rozhodovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadol aj na uvedenú skutočnosť ako na jedno z kritérií pre prikázanie veci do výlučného vlastníctva navrhovateľov. O tomto svedčí napokon aj fakt, že navrhovatelia až na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 učinili riadny procesný úkon, ktorým si uplatnili aj nárok na zaplatenie nákladov na bežnú údržbu veci, o ktorom následne súd rozhodol pripustením návrhu. Ak by si boli tento nárok uplatnili už skôr, nebolo by potrebné žiadať o pripustenie zmeny návrhu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle zásady úspechu v konaní by odporcovi patrilo právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľom. Odporca sa však výslovne práva na náhradu trov konania vzdal, preto súd vyslovil, že odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného