Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/5/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej : mal. H. I., nar. XX.X.XXXX, zast. zákonným zástupcom matkou X. I., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom L. N. XXXX/XX, K. proti povinnému: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, K., o vymoženie dlžného a bežného výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 5.9.2013 č. k. -20 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 9.7.2013 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že da 4.7.2013 uhradil celú sumu dlžného výživného a aj trovy exekúcie., k čomu priložil aj pokladničný doklad. Zároveň priložil doklad o vklade na účet oprávnenej, ktorým bolo zaplatené dlžné výživné i bežné výživné vrátane za júl 2013. Týmto považoval povinný pohľadávku vrátane trov exekúcie v celom rozsahu za splatenú.

K uvedenému návrhu sa 16.8.213 vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnenej a uviedla, že nepovažuje zastavenie exekúcie za vhodné, nakoľko návrh na vymáhanie výživného podávala už tretíkrát a povinný začne plniť vždy až pod tlakom exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil najmä tým, že na tamojšom súde boli vedené už dve exekúcie a to pod sp. zn. a sp. zn. , ktoré už boli právoplatne skončené. Vzhľadom na to, že povinný v rámci aktuálnej exekúcie vykonal platby po začatí exekučného konania, znamená to, že aj táto exekúcia bola začatá dôvodne. Uvedené nevylučuje oprávnenému možnosť opäť v budúcnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, avšak v čase vydania napadnutého rozhodnutia uplynul príliš krátky čas na to, aby mohol byť vyvodený záver, že možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť naďalej dobrovoľne.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že existencia predchádzajúcich exekúcií neodôvodňuje záver, že si nebude dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázal, že na ich ešte stále spoločný byt s manželkou v rámci BSM je zriadené exekučné záložné právo, čo mu znemožňuje s touto nehnuteľnosťou nakladať a je to v rozpore so zásadou primeranosti exekučného konania. Mesačne musí hradiť poplatky spojené s týmto bytom vo výške vyše 150 eur. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa jeho návrhu vyhovie.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 101 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Odvolací súd konštatuje, že vedenie exekúcie je voči povinnému dôvodné aj s ohľadom na princíp proporcionality. Odvolací súd vyhodnocoval plnenie si vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k oprávnenej počas celého obdobia, v ktorom bola vedená exekúcia, preto argument povinného, že v súčasnosti platí výživné v predpísanej výške sa javí ako irelevantný. Navyše, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, voči povinnému už bola vo vzťahu k výživnému dvakrát exekúcia vedená..

Výživné v svojej podstate predstavuje praktické vyjadrenie ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že vyživovacia povinnosť sa predpokladá u oboch rodičov a v danom prípade v dôsledku jej neplnenia si bolo nutné toto výživné vymáhať prostredníctvom exekučného konania. Samotné exekučné konanie by vôbec nebolo iniciované, ak by povinný pristupoval zodpovedne k plneniu si svojich rodičovských povinností.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade povinný síce uhradil dlžné výživné a predložil potvrdenie o aktuálne zaplatenom bežnom výživnom, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Z vyššie citovaných právnych ustanovení je zrejmé, že súd rozhoduje podľa okolností prípadu, na základe predpokladov o platení výživného ako aj vlastnej úvahy o tom, či na návrh povinného zastaví, resp. nezastaví exekúciu. Súd prvého stupňa s ohľadom na doterajší postoj povinného k plateniu určeného výživného správne vyhodnotil začatie tejto exekúcie ako dôvodné s tým, že zo strany menovaného zatiaľ nemožno predpokladať dobrovoľné plnenie tejto povinnosti.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.