Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-5-2014.pdf
PDF · 69.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/5/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej : mal. H. I., nar. XX.X.XXXX, zast. zákonným zástupcom matkou X. I., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom L. N. XXXX/XX, K. proti povinnému: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, K., o vymoženie dlžného a bežného výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 5.9.2013 č. k. 14 Er 87/2013-20 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 9.7.2013 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že da 4.7.2013 uhradil celú sumu dlžného výživného a aj trovy exekúcie., k čomu priložil aj pokladničný doklad. Zároveň priložil doklad o vklade na účet oprávnenej, ktorým bolo zaplatené dlžné výživné i bežné výživné vrátane za júl 2013. Týmto považoval povinný pohľadávku vrátane trov exekúcie v celom rozsahu za splatenú.
K uvedenému návrhu sa 16.8.213 vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnenej a uviedla, že nepovažuje zastavenie exekúcie za vhodné, nakoľko návrh na vymáhanie výživného podávala už tretíkrát a povinný začne plniť vždy až pod tlakom exekúcie.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil najmä tým, že na tamojšom súde boli vedené už dve exekúcie a to pod sp. zn. 17 Er 127/2009 a sp. zn. 7 Er 602/2011, ktoré už boli právoplatne skončené. Vzhľadom na to, že povinný v rámci aktuálnej exekúcie vykonal platby po začatí exekučného konania, znamená to, že aj táto exekúcia bola začatá dôvodne. Uvedené nevylučuje oprávnenému možnosť opäť v budúcnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, avšak v čase vydania napadnutého rozhodnutia uplynul príliš krátky čas na to, aby mohol byť vyvodený záver, že možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť naďalej dobrovoľne.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že existencia predchádzajúcich exekúcií neodôvodňuje záver, že si nebude dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázal, že na ich ešte stále spoločný byt s manželkou v rámci BSM je zriadené exekučné záložné právo, čo mu znemožňuje s touto nehnuteľnosťou nakladať a je to v rozpore so zásadou primeranosti exekučného konania. Mesačne musí hradiť poplatky spojené s týmto bytom vo výške vyše 150 eur. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa jeho návrhu vyhovie.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa § 101 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Odvolací súd konštatuje, že vedenie exekúcie je voči povinnému dôvodné aj s ohľadom na princíp proporcionality. Odvolací súd vyhodnocoval plnenie si vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k oprávnenej počas celého obdobia, v ktorom bola vedená exekúcia, preto argument povinného, že v súčasnosti platí výživné v predpísanej výške sa javí ako irelevantný. Navyše, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, voči povinnému už bola vo vzťahu k výživnému dvakrát exekúcia vedená..
Výživné v svojej podstate predstavuje praktické vyjadrenie ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že vyživovacia povinnosť sa predpokladá u oboch rodičov a v danom prípade v dôsledku jej neplnenia si bolo nutné toto výživné vymáhať prostredníctvom exekučného konania. Samotné exekučné konanie by vôbec nebolo iniciované, ak by povinný pristupoval zodpovedne k plneniu si svojich rodičovských povinností.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade povinný síce uhradil dlžné výživné a predložil potvrdenie o aktuálne zaplatenom bežnom výživnom, avšak odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Z vyššie citovaných právnych ustanovení je zrejmé, že súd rozhoduje podľa okolností prípadu, na základe predpokladov o platení výživného ako aj vlastnej úvahy o tom, či na návrh povinného zastaví, resp. nezastaví exekúciu. Súd prvého stupňa s ohľadom na doterajší postoj povinného k plateniu určeného výživného správne vyhodnotil začatie tejto exekúcie ako dôvodné s tým, že zo strany menovaného zatiaľ nemožno predpokladať dobrovoľné plnenie tejto povinnosti.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.