Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-136-2013.pdf
PDF · 128.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky: O. F., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. D. č. XXX, zast. Nagy & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 924 01 Galanta, Športová 470/11, proti odporcovi: U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. D. č. XXX, prechodne XXX XX D. N. S. č. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom F. a to O., nar. X.X.XXXX a K., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky O. F., rod. K., nar. XX.X.XXXX a odporcu U. F., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Z., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Z., vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd zveruje na čas po rozvode maloleté deti F. a to O., nar. X.X.XXXX a K., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec detí je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumou 120,- EUR na každé maloleté dieťa, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 25.6.2013 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádzajú dve mal. deti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo zo začiatku harmonické, len s menšími hádkami a nedorozumeniami. Manželstvo účastníci konania uzavreli po šesťmesačnej známosti z citovej náklonnosti. Približne po dvoch rokoch sa manželia odsťahovali do Z.. Väčšie manželské nezhody začali vznikať medzi účastníkmi konania práve počas spolužitia v Z., nakoľko počas tohto obdobia odporcu 2 krát zatkli z dôvodu páchania trestného činu podvodu. Odporca od tohto času nemá pravidelný príjem a zamestnanie. Odporca celé dni trávil mimo spoločnej domácnosti alebo naopak, celé dni preležal doma pred televízorom a o spoločnú domácnosť sa vôbec nestaral. Odporca prispieval do spoločnej domácnosti iba menšími finančnými čiastkami, avšak tieto peniaze nepostačovali na vedenie domácnosti, ani na pokrytie základných potrieb maloletých detí. Odporcu pravidelne riešili orgány činné v trestnom konaní a aj v čase podania návrhu, od mája 2013, bol v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Postupne sa zhoršovali aj vzťahy manželov so spoločnými kamarátmi, nakoľko odporca si požičiaval od nich peniaze, ktoré však nevracal a postupne sa kvôli pôžičkám stále viac zadlžoval. Podľa vedomia navrhovateľky sú voči odporcovi aj v súčasnosti vedené ďalšie trestné konania. V dôsledku uvedených skutočností došlo zo strany navrhovateľky k úplnému citovému odcudzeniu od odporcu. Navrhovateľka v súčasnosti žije s maloletými dcérami a plnoletým synom v Č. D.. Navrhovateľka vylúčila obnovu manželského spolužitia, uviedla, že manželstvo je absolútne nefunkčné, formálne. V čase podania návrhu maloleté deti navštevovali 9. ročník základnej školy v Galante a od septembra 2013 nastupujú na strednú školu, obchodnú akadémiu. Navrhovateľka navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca bude zaviazaný prispievať na ich výživu po 120,- euro mesačne na každé dieťa a styk detí s otcom zostane neobmedzený.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, pričom žiadal, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v súlade s rozsudkom Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 13P/277/2013. Uvedené rozhodnutie súdu je rozhodnutím o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktorý rozsudok bol vyhlásený dňa 9. decembra 2013. Zároveň odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 30. januára 2014 z dôvodu pracovnej vyťaženosti, nakoľko ako kamionista sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, súhlasil však s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä sobášny list účastníkov a rodné listy mal. detí, a iné, na konanie vzťahujúce sa, listinné dôkazy, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Z., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Z., vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Počas manželstva sa dňa X.X.XXXX účastníkom konania narodili dve, t.č. stále maloleté, dcéry a to O. a K..
Účastníci konania počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v Č. D., t.j. v obvode tunajšieho súdu, ktorý je na konanie miestne príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (pred bodkočiarkou).
Navrhovateľka aj odporca sú národnosti maďarskej, u oboch sa jedná o druhé manželstvo, navrhovateľka má stredné odborné vzdelanie, odporca stredné s maturitou.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd za zistené, že vylučuje obnovu manželského spolužitia, manželstvo neplní svoj účel, manželia sa citovo odcudzili v dôsledku páchania trestnej činnosti odporcu. Manželia dva roky spolu intímne nežijú a od mája 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, niekoľko rokov spolu nehospodária.
Dcéry žijú s matkou v domácnosti v domácnosti u matky navrhovateľky. Deti navštevujú 1. ročník SOŠ obchodu a služieb v Galante, kam denne cestujú autobusom (cca. 29,- eur pre obe deti mesačne). Deti sa stravujú v škole (obedy 27,- eur mesačne na 1 dieťa, t.j. spolu 54,- eur mesačne), vo februári 2014 sa zúčastnia lyžiarskeho výcviku, matka platila za tento výcvik 130,- eur na každé dieťa.
Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, rovnako tak aj mal. detí, mal. O. sa však lieči na atopický ekzém. Na zabezpečovanie vlastných potrieb a potrieb detí (oblečenie, hygiena, strava) má matka bežné mesačné výdavky.
Navrhovateľka od 8. 11. 2013 pracuje v spoločnosti EDYMAX SE, Bratislava, pričom na základe mzdového dekrétu má dohodnutú hrubú mzdu vo výške 9,82 euro za odpracovanú hodinu, z výplatnej pásky za mesiac november 2013 súd zistil, že mala čistý príjem vo výške 352,93 eura. V čase od 1. 7. 2013 do 25. 7. 2013 pracovala pre spoločnosť Personálny servis EUROTRADE - SK, s.r.o., Galanta, za uvedené obdobie dosiahla čistý príjem vo výške 48,51 eura. Od 29. 7. 2013 pracovala v spoločnosti a Largo SK, s.r.o., Bratislava, ktorý pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, s dohodnutými mzdovými podmienkami 168,85 eura brutto a to za každý odpracovaný mesiac. V období od 30. 4. 2012 do 31. 3. 2013 pracovala v zamestnaneckom pomere v spoločnosti Green Integrated Logistics (Slovakia) s.r.o., tu dosahoval čistý mesačný priemerný príjem vo výške cca. 235,- eur. Navrhovateľka poberá prídavky na dve mal. deti vo výške 23,53 eur mesačne na 1 dieťa, svojej matke prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne.
V čase podania návrhu bol odporca vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a výkone väzby v Leopoldove. Odporca dlhodobo nebol nikde zamestnaný, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Ako sám uviedol, toho času je zamestnaný ako kamionista, svoj príjem však nevydokladoval a to aj napriek tomu, že niekoľkokrát bol na to vyzývaný.
Iné skutočnosti sa o odporcovi nepodarilo zistiť.
Okresný súd Galanta dňa 9. 12. 2013 vydal rozsudok, pod spisovou značkou 13P/277/2013, ktorým upravil v práva a povinnosti rodičov na čas do rozvodu manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na plnenie výživného po 120,- eur mesačne na každé dieťa a to do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 11. 11. 2013. Súd styk otca s deťmi neupravil. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že otec si vyživovať povinnosť od vydania tohto rozsudku riadne plní.
Podľa čl. 1 základných zásad zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.
Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu. Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.
V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom za dôvod rozpadu manželstva súd ľahostajný prístup odporcu k rodičovstvu a manželstvu, navyše páchanie trestnej činnosti odporcom.
Manželia nie sú schopní vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zároveň zabezpečilo riadnu výchovu mal. detí. Už niekoľko rokov manželstvo neplní ani jednu svoju funkciu. Aj keď z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, nie je v rozpore s ich záujmami rozvod manželstva, nakoľko manželia nevytvárali zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali svoje deti. Bude preto v ich záujme vyrastať síce s jedným rodičom, s prihliadnutím na ich citovú väzbu, avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, ktoré je matka schopná samostatne zabezpečiť.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 2 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 1 a 2 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..
Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa § 113 O.s.p. ex lege spája konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým dcéram.
Súd o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol v súlade s rozsudkom Okresného súdu Galanta spisová značka 13P/277/2013 zo dňa 9. decembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 1. 2014. Od právoplatnosti tohto rozsudku uplynuli len necelé 4 týždne, preto nebol dôvod rozhodovať o úprave práv a povinnosti inak, pretože počas tejto doby nemohlo dôjsť k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Navyše obaja rodičia maloletých detí žiadali rozhodnúť totožne s citovaným rozsudkom. Súd poukazuje na to, že matka sa o maloleté deti riadne stará a to sama už niekoľko rokov, ktorej starostlivosti o deti nie je možné nič vytknúť. Naopak, z podaného návrhu vyplýva, že otec sa o deti nikdy riadne nestaral, a to aj z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom otec tieto tvrdenia matky nijako nerozporoval. Toho času sa otec detí zdržiava v zahraničí, pravdepodobne v R., preto ani nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí, ako aj schopností a možností ich rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z.
Po posúdení výdavkov a príjmov rodičov detí, s poukazom na vek detí, súd považoval za spravodlivé určiť výživné na deti tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Táto suma sa javí ako primeraná k výške príjmov rodičov, ich mesačným nákladom a potrebám detí.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Niet dôvodu preto prihliadať ani napr. na pokutu, ktorú je otec detí povinný zaplatiť v prospech dopravného inšpektorátu.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopností rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové povery pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pod tými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.:
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.