Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/662/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: D.. P. V., B. O. XXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, AK Okružná 789, Poprad, proti žalovanému: A. O., B. E. Č.. XXX, zastúpený: JUDr. Róbert Šimko, advokát, AK Vrútocká 12, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 4. júla 2013 č. k. -149, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.9.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 199,- eur (titulom súdneho poplatku) a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.168,49 eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli ústne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100.000,- SK, vkladom na bankový účet žalovaného dňa XX. X. XXXX.. K uvedenému skutkovému záveru dospel potom, čo sa v konaní oboznámil s dokladmi o vkladoch uskutočnených v rokoch 2005 a 2006, spisom Okresného súdu v Poprade sp. zn. ako aj výsluchom svedka F. Q., s, ktorými obaja účastníci do roku 2010 podnikali spoločne spoločnosti TOP-LUX s.r.o. Uzavretie zmluvy o pôžičke v ústnej forme mal súd za preukázané jednak z potvrdenia o vklade tejto sumy na osobný účet žalovaného, a rovnako túto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný v konaní na Okresnom súde v Poprade sp. zn. . Na druhej strane žalovaný podľa súdu prvého stupňa nepreukázal svoje tvrdenie, že vklad 100.000,- SK zo strany žalobcu predstavoval vrátenie peňazí, ktoré za žalobcu uhradil v roku XXXX ako dohodnutý vklad do spoločnosti TOP-LUX s.r.o. V tomto smere súd vychádzal z výpovede svedka F. Q., ktorý uviedol, že žalovaný za žalobcu neuhradil žiadny vklad. Rovnaká skutočnosť vyplývala aj z výpisov bankových obratov spoločnosti TOP-LUX s.r.o. Z obsahu spisu Okresného súdu v Poprade sp. zn. vyplynulo, že žalovaný dňa 29. 5. 2006 požiadal žalobcu o 100.000,- SK, ktorému mal žalobca uhradiť vkladom na jeho osobný účet dňa XX. 5. XXXX. Zo spisu ďalej vyplynulo, že žalobca nikdy netvrdil, že túto sumu poskytol žalovanému na úhradu faktúry znejúcej na sumu 83.538,- SK, ktorú si žalovaný cez svoju spoločnosť L. Q. Q..J..H.. uplatnil v tomto konaní voči žalobcovi ako živnostníkovi. V tomto konaní žalobca len navrhoval žalovanému započítať sumu 100.000,- SK, ktorú mu vložil na účet, na úhradu tejto faktúry. V ďalšom sa súd 1. stupňa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto nebola uplatnená dôvodne. Splatnosť pôžičky nebola medzi účastníkmi dohodnutá, preto bolo potrebné na vec aplikovať ustanovenie . Žalobca si výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 30. 8. XXXX riadne uplatnil svoje právo požiadať o plnenie a to do XX. 9. XXXX, čím stanovil lehotu splatnosti predmetnej pôžičky. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 1. XX. XXXX k uplynutiu všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty nedošlo. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.319,39 eur (100.000,- Sk) z

titulu vrátenia pôžičky. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa Obč. zák. v spojení s nar. vlády SR č.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd 1. stupňa sa nevysporiadal s argumentami žalovaného o tom, že to bol žalovaný, ktorý poskytol pôžičku žalobcovi, a tento vkladom sumy 100.000,- SK na jeho účet mu ju len vrátil. Z dôkazov, z ktorých vychádzal súd 1. stupňa, nebolo možné prijať záver o poskytnutí pôžičky žalobcom žalovanému. Nesprávne skutkové závery vyvodil súd aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Poprade sp. zn. . V konaní sp. zn. totiž žalobca sám uvádzal, že tento vklad poskytol za účelom úhrady faktúr vystavených spoločnosťou L. Q. Q..J..H.. za dodaný tovar (overaly). V ďalšom žalovaný namietal nesprávne posúdenie splatnosti žalovanej pohľadávky ako aj posúdenie jej premlčania. Mal za to, že pri pôžičke, ktorej splatnosť nebola dohodnutá, začína plynúť premlčacia doba deň po vzniku právneho vzťahu. Z tohto pohľadu je žalovaná pohľadávka premlčaná. Súd 1. stupňa nesprávne posúdil aj okamih omeškania, a teda aj žalované príslušenstvo nebolo správne určené.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému pôžičku 100.000,- Sk, pričom jej splatnosť nebola účastníkmi konania dohodnutá. Ako je to uvedené vyššie, žalovaný popieral, že by išlo o pôžičku a namietol premlčanie nároku. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neposúdil otázku premlčania nároku správne.

Pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák., vychádza sa zásadne z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu, ale v prípade, že splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená ( § 563 Obč. zák. ), začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď vznikol dlh ( R 28/1984 ). Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo i vykonať. Preto rozhodujúcim dňom pre počiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného právneho vzťahu, a nie deň, keď nastala splatnosť dlhu ( prvý deň po požiadaní veriteľa ). Opačný názor prezentovaný súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, že premlčacia doba v týchto prípadoch začína plynúť až po tom, ako veriteľ požiadal dlžníka o plnenie, by vo svojich dôsledkoch viedol k tomu, že by sa nárok prakticky nikdy nemohol premlčať, pretože by bolo na vôli veriteľa, kedy spôsobí splatnosť dlhu a teda kedy začne plynúť premlčacia doba. Inými slovami, ak by napr. veriteľ požiadal dlžníka o splnenie dlhu po desiatich rokoch, dlh by sa premlčal po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby, teda spolu po 13 rokoch od vzniku dlhu. Takýto záver nie je podľa názoru odvolacieho súdu prípustný. Naviac, názor súdu prvého stupňa je v rozpore s dlhoročnou súdnou praxou vyjadrenou v rozhodnutí R 28/1984. Na toto rozhodnutie odkazuje na str. 481 aj , I. diel, Komentár, IV. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív, Eurounion, marec XXXX.

Žalobca tvrdil, že pôžičku 100.000,- Sk poskytol žalovanému dňa XX. 5. XXXX, kedy túto sumu vložil na bankový účet žalovaného. 3 - ročná premlčacia doba, v ktorej sa predmetný nárok premlčuje, začala plynúť dňa XX. 5. XXXX a uplynula dňom XX. 5. XXXX. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 1. XX. XXXX, teda oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať ( § 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák. ).

Z toho je zrejmé, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke neposúdil správne. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.