Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/52/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom v 1.rade: Q. X., nar.XX.X.XXXX, bytom I. ulica XXXX/XX, X. N. - I. N., v 2.rade: O. X., nar.XX.X.XXXX, bytom I. ulica XXXX/XX, X. N. - I. N., obidvaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J.Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J.Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 1.310,21 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcom v 1. a v 2. rade sa priznáva náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 258,62 eur, ktoré im je navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom na trovy konania sú odporca v 1. a odporca v 2. rade oprávnení spoločne a nerozdielne.

Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade sa priznáva náhrada trov konania vo výške 524,3 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.3.2013 doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2013 si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči odporcom v 1.a v 2.rade právo na zaplatenie sumy vo výške 1.310,21 eur, úroku z omeškania vo výške 547,03 eur a 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.265,02 eur od 31.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.2.2008 medzi postupcom Volksbank Slovensko a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 7.7.2005 zmluvu č. 325707, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy spoločnosť Volksbank Slovensko a.s. poskytla odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pre neplnenie zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.639,79 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.594,60 eur a úroku z omeškania vo výške 45,19 eur v súlade

s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a s výstupom z bankového systému ku dňu postúpenia. Odporkyňa v 2.rade uznala uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si ďalej uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcom po dni postúpenia pohľadávky. Odporcovia ku dňu podania návrhu uhradili sumu 30,- eur dňa 13.5.2010, 40,- eur dňa 2.7.2010, 40,- eur dňa 31.8.2010, 40,- eur dňa 5.9.2011, 40,- eur dňa 30.12.2011 a 40,- eur dňa 30.8.2012. Dlžná suma ku dňu podania návrhu je 1.310,21 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.265,02 eur a z úroku z omeškania vo výške 45,19 eur. Na základe uvedených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania návrhu, a to nasledovne: 8,5% zo sumy 1.594,60 eur od 1.3.2008 do 14.3.2008 vo výške 5,20 eur, 8,5% zo sumy 1.495,02 eur od 15.3.2008 do 13.5.2010 vo výške 275,04 eur, 8,5% zo sumy 1.465,02 eur od 14.5.2010 do 2.7.2010 vo výške 17,06 eur, 8,5% zo sumy 1.425,02 eur od 3.7.2010 do 31.8.2010 vo výške 19,91 eur, 8,5% zo sumy 1.385,02 eur od 1.9.2010 do 5.9.2011 vo výške 119,34 eur, 8,5% zo sumy 1.345,02 eur od 6.9.2012 do 30.12.2011 vo výške 36,33 eur, 8,5% zo sumy 1.305,02 eur od 31.12.2011 do 30.8.2012 vo výške 74,15 eur a 8,5% zo sumy 1.265,02 eur od 31.8.2012 do zaplatenia.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778 prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, na základe ktorej Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. zo dňa 2.8.2013 nepripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov v 1.a v 2.rade vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Proti uvedenému uzneseniu podal vedľajší účastník konania cestou svojho právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 31.10.2013 zmenil uznesenie Okresného súdu Ružomberok tak, že pripustil, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane odporcov v 1.a v 2.rade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Odporcovia v 1.a v 2.rade sa k podanému návrhu písomne nevyjadrili.

Vedľajší účastník konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že v uvedenej veci ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia a nasledujúce . Z podaného návrhu nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená suma 1.310,21 eur a kedy sa stala tá ktorá splátka úveru splatnou. Súčasne je potrebné aj presne špecifikovať, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná istina a kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo obsahujú jednotlivé splatné splátky. Z dôvodu procesnej ekonómie vedľajší účastník konania vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 21.1.2010 absolútne neplatné. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách vedľajší účastník konania dal súdu do pozornosti niekoľko rozsudkov iných súdov. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčacieho záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a v je rozpore s dobrými mravmi. K tejto problematike takisto poukázali na viacero súdnych rozhodnutí. Pre prípad, že by súd neakceptoval ich právnu argumentáciu ohľadom posudzovania dohody a právnych účinkov, navrhli postup v zmysle , a to prerušiť konanie a požiadať súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke ohľadom ustanovenia smernice rady, konkrétne článok 2 písm. a/ v spojení s článkom 3 ods. 1,2 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Na záver svojho vyjadrenia vedľajší účastník uviedol, že podľa podaného návrhu právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 7.7.2005 s odporcami v 1.a v 2.rade ako spotrebiteľmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa prílohy k

zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.2.2008 bol dátum ukončenia zmluvy o spotrebnom úvere dňa 15.2.2008. Všetko teda nasvedčuje tomu, pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, že jeho návrh je v celom rozsahu premlčaný. Z tohto dôvodu preto navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 8.1.2014 zotrvala v plnom rozsahu na podanom návrhu. Uviedla, že bolo preukázané, že odporcom v 1.a v 2.rade bol poskytnutý úver v celkovej výške 80.000,- Sk, zmluva bola uzatvorená platne, obsahuje všetky podstatné náležitosti, tak ako vyžaduje zákon. Nestotožnila sa s námietkou premlčania, ktorú vzniesol cestou svojho právneho zástupcu vedľajší účastník konania, nakoľko predložila súdu dohodu o uznaní dlhu zo strany odporcu, ktorá bola uzatvorená dňa 21.1.2010, pričom návrh bol podaný na súd až 20.3.2013, teda dohoda bola uzatvorená skôr, ako došlo k premlčaniu záväzku, a preto navrhla návrhu v celom rozsahu vyhovieť, pričom na podporu svojich tvrdení predložila aj rozhodnutia iných súdov k obdobnej problematike.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1.a v 2.rade sa v celom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia k podanému návrhu a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 21.1.2010, na ktorú poukázala právna zástupkyňa navrhovateľa, považoval za neplatnú, nakoľko odporca v 1.rade takúto dohodu vôbec nepodpísal, pokiaľ sa týka odporkyne v 2.rade, táto podpísala túto dohodu ako osoba, ktorá pristúpila k dlhu, avšak dohoda mala byť uzatvorená s odporkyňou v 2.rade ako osobou - dlžníkom, nakoľko takýto postup považuje za neštandardný a v rozpore s právom, nakoľko platný právny poriadok nepozná, aby niekto pristúpil k svojmu vlastnému záväzku. V dohode ďalej nie je uvedené, že by odporca v 1.rade pristupoval k dohode ako dlžník. V samotnej dohode o uznaní dlhu chýba aj právny dôvod uzavretia takejto dohody, je tam iba odkaz na číslo zmluvy bez toho, aby tam bolo špecifikované, kedy vznikol záväzok, z akej zmluvy, a teda odporkyňa v 2.rade ani nevedela, čo uznáva. Dohodu o uznaní dlhu považujú za právny úkon, ktorý je v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva, dobrými mravmi, a preto je dohoda neplatná. Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že v uzatvorenej zmluve bol dohodnutý dátum ukončenia, resp. poslednej splátky 15.2.2008, pričom je zrejmé, že právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť zmluvy dňa 15.2.2008, a teda ak zmluva bola vyhlásená za predčasne splatnú dňa 15.2.2008 a návrh bol podaný na súd až 20.3.2013, bol podaný po lehote, a teda v plnom rozsahu zotrvali na vznesenej námietke premlčania a navrhli návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014 právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že s touto nesúhlasí, nakoľko krátkou cestou predložil súdu kópiu dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade dňa 19.5.2008, pričom poukázal aj na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2010, ktorú uzatvorila odporkyňa v 2.rade ako osoba pristupujúca k záväzku. Poukázal na to, že uvedené úkony sú platnými právnymi úkonmi, a preto navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Právny zástupca odporcov v 1.a v 2.rade a zároveň aj právny zástupca vedľajšieho účastníka konania zotrval na ústnych a písomných vyjadreniach. Pokiaľ sa týka uznania záväzku zo dňa 21.1.2010, uviedol, že toto predstavuje nulitný právny akt, nakoľko nemôže osoba pristupujúca k záväzku pristupovať k svojmu vlastnému záväzku. Poukázal na článok dohody, kde sú uvedené osoby, ktoré mali uznať dlh, medzi nimi je aj odporkyňa v 2.rade, ktorá bola označená ako osoba, ktorá pristupuje k záväzku, hoci bola samostatná dlžníčka, pričom pokiaľ aj došlo k omylu, takéto konštatovanie zo strany právneho zástupcu navrhovateľa neobstojí. Chýba tam aj prejav vôle, vlastne čoho sa týka, prejav je neurčitý, chýba tam dátum zmluvy ako aj právny dôvod uznania dlhu. Argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na neobstojí, nakoľko uznanie dlhu v takejto výške manželom nie je bežný úkon a takýto úkon potreboval súhlas aj druhého manžela, ktorý nebol daný. K dohode o uznaní dlhu zo strany odporcu v 1.rade uviedol, že z predloženej dohody vyplýva, že tam chýba právny titul uznania dlhu, teda na základe čoho vzniklo, sú tam uvedené iba sumy, tieto takisto považoval za neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný.

Odporca v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržal prednesu svojho právneho zástupcu, pričom nevedel uviesť okolnosti ohľadom podpísania dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.5.2008.

Odporkyňa v 2.rade sa takisto pripojila k prednesu svojho právneho zástupcu. K okolnostiam podpísania dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2010 uviedla, že prišiel za ňou zástupca spoločnosti, aby podpísala uznanie záväzku, ona to podpísala niekde na ulici, nečítala to, on jej ukázal miesto, kde to má podpísať, a to bolo všetko. O tomto potom informovala aj svojho manžela, teda odporcu v 1.rade. Na otázky samosudcu uviedla, že pred podpisom nečítala dohodu z toho dôvodu, že mali s manželom viac podlžností a chceli to vyrovnať splátkami, a preto to podpísala. Zástupca spoločnosti ju o ničom nepoučil, neinformoval, len jej to kázal podpísať.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to so zmluvou o spotrebnom úvere č. 325707 uzatvorenou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami v 1.a v 2.rade dňa 7.7.2005, s dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.7.2005, so všeobecnými obchodnými podmienkami Ľudovej banky a.s., s dodatkom č. 1 k všeobecným obchodným podmienkam Ľudovej banky a.s., ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.10.2004, s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2010, so zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom dňa 29.2.2008, s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, s oznámením postupcu (spoločnosti Volksbank Slovensko a.s.) o postúpení pohľadávky zo dňa 28.3.2008, s pokusom o zmier zo dňa 7.12.2012, zo dňa 18.1.2011, s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.3.2013, s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 30.4.2013, s dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.5.2008, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa (Ľudová banka a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava) a odporcovia v 1.a v 2.rade ako dlžníci uzatvorili dňa 7.7.2005 zmluvu o spotrebnom úvere č. 325707, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcom v 1.a v 2.rade ako dlžníkom spotrebný úver vo výške 70.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 11,25% ročne a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 13,02% ročne. Úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy. Splatnosť úveru bola 60 mesiacov, t.j. do 20.5.2010, spôsob splácania úveru bol anuitný, výška mesačnej splátky úveru bola stanovená na 1.549,- Sk, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 20.deň každého kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.7.2005. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa uvedenou zmluvou zo dňa 29.2.2008 pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom medzi uvedenými pohľadávkami bola aj pohľadávka voči odporcom v 1.a v 2.rade. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že zmluva bola ukončená dňa 15.2.2008 z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Právny predchodca navrhovateľa oznámil postúpenie pohľadávky odporcom v 1.a v 2.rade listom zo dňa 28.3.2008 a zároveň ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca v 1.rade a navrhovateľ uzatvorili dňa 19.5.2008 dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej odporca v 1.rade uznal čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 51.844,88 Sk, ktorý pozostával z istiny vo výške 45.038,95 Sk, úroku z omeškania vo výške 2.305,93 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 4.500,- Sk a zaviazal sa na jeho zaplatenie za dohodnutých podmienok v pravidelných mesačných splátkach najneskôr do termínu splatnosti každý mesiac minimálne vo výške uvedenej v predloženom splátkovom kalendári. Odporkyňa v 2.rade a navrhovateľ uzatvorili dňa 21.1.2010 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej odporkyňa v 2.rade pristúpila k záväzku podľa a nasledujúcich a uznala záväzok, ktorý vznikol zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Volksbank a.s. vo výške 1.495,02 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa () právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa () premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa splnením dlh zanikne.

Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k nasledovným záverom.

Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia v 1.a v 2.rade uzatvorili dňa 7.7.2005 zmluvu o spotrebnom úvere č. 325707, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom v 1.a v 2.rade ako dlžníkom spotrebný úver vo výške 70.000,- Sk. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle a nasledujúcich . Zmluva o úvere je v zmysle tzv. absolútnym obchodom, pre ktorý je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov konania. V čase uzatvorenia zmluvy o spotrebnom úvere (7.7.2005) už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv s tým, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere by bolo možné teda izolovaným výkladom dospieť k záveru, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa spotrebiteľskou zmluvou nie je. Je však potrebné poukázať na ďalšie zákony, ktoré v tom čase platili, a to najmä na o ochrane spotrebiteľa (ktorý bol platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle ktorého a najmä z vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy v podstate podstatným spôsobom neovplyvní. Pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa bol teda rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami je napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, a teda zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto teda vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa , , ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, ktorá vyhovuje vyššie uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je potrebné používať v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania má spravovať , pričom charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa .

Vedľajší účastník konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol vo svojom vyjadrení k návrhu námietku premlčania, nakoľko podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.2.2008 bol dátum ukončenia zmluvy o spotrebnom úvere dňa 15.2.2008, pričom návrh bol podaný na súd až 20.3.2013, a teda nárok sa stal splatným 15.2.2008 v čase pred týmto dátumom, a preto je celý záväzok premlčaný. Oproti tomu navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola uzatvorená s odporkyňou v 2.rade ako osobou pristupujúcou k záväzku dňa 21.1.2010, ako aj dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá bola uzatvorená s odporcom v 1.rade dňa 19.5.2008. Na základe týchto právnych úkonov teda nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, nakoľko uvedené právne úkony, na základe ktorých došlo k uznaniu záväzku, boli uzatvorené pred uplynutím premlčacej doby, a teda považoval túto námietku za nedôvodnú. Súd teda skôr, ako sa začal zaoberať vecnou stránkou podaného návrhu najskôr skúmal, či je vznesená námietka zo strany vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov v 1. a v 2.rade dôvodná alebo nie. Skôr, ako sa zaoberal touto skutočnosťou, musel posúdiť platnosť alebo neplatnosť uzatvorených dohôd o uznaní záväzkov, ktorých platnosť namietal vedľajší účastník konania na strane odporcov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné dohody boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa v 2.rade ohľadom uzatvorenia dohody uviedla, že prišiel za ňou zástupca navrhovateľa, nič jej nevysvetlil, uviedol jej len, že má podpísať dohodu o splátkach, ukázal miesto, kde to má podpísať, a preto uvedenú dohodu podpísala. V obidvoch prípadoch sa jedná o formulárové dohody, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Uvedené dohody obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu, pričom takéto zmluvné podmienky sú neprijateľné a sú absolútne neplatné. Je predsa nelogické, aby spotrebiteľ, ktorý by mal vedomosť o premlčaní záväzku, mal záujem uznať svoj záväzok a predĺžiť si premlčaciu lehotu. Nakoľko si teda spotrebiteľ svojim podpisom zhoršil zmluvné postavenie, podpísanie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením . Iniciatíva uzatvorenia týchto zmlúv vyšla zo strany navrhovateľa, ktorý navštívil odporcov v 1.a v 2.rade s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Nakoľko uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, nemožno z nepráva vytvoriť právo, ktorému by bolo možné poskytnúť ochranu.

Z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade dňa 19.5.2008 nie je zrejmé, aký dlh uznal odporca v 1.rade čo do dôvodu a výšky, z akého právneho titulu vznikol tento dlh, v zmluve teda absentujú základné náležitosti uznania dlhu, ktorý predstavuje jednostranné vyhlásenie zo strany dlžníka. I táto skutočnosť svedčí o tom, že ani samotný odporca v 1.rade ako dlžník nevedel, aký dlh vlastne uznáva čo do dôvodu a výšky. Ak je teda jeho prejav vôle neurčitý, nie je zrejmé, aký dlh uznal, i takáto dohoda o úhrade pohľadávky je okrem vyššie uvedených skutočností aj neplatnou. Podobný záver platí aj pre dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2010, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.rade. Na základe tejto dohody odporkyňa v 2.rade mala pristúpiť k záväzku a uznať záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to spoločnosťou Volksbank a.s., avšak nie je uvedené, kedy bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej mala uznať záväzok, je tam uvedené iba číslo zmluvy. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že ani samotný navrhovateľ nevedel, čo chce vlastne od odporkyne v 2.rade dosiahnuť. Takisto jej predložil typovú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, jednalo sa o predformulovanú zmluvu, do ktorej iba dopĺňal údaje. Navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa v 2.rade bola takisto dlžníčkou z uzatvoreného záväzku, ktorý vznikol medzi ňou a právnym predchodcom navrhovateľa, a teda nemohla pristúpiť k svojmu vlastnému záväzku. Táto skutočnosť len potvrdzuje tvrdenia odporkyne v 2.rade, ktorá uviedla, že zástupca navrhovateľa jej len uvedenú zmluvu dal na podpis s odôvodnením, že sa jedná o splátkový kalendár. Súd teda posúdil uzatvorenú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku za neplatnú zmluvu, nakoľko ani z tejto zmluvy nie je zrejmé, aký záväzok vlastne odporkyňa v 2.rade uznala, pričom nemohla pristúpiť ako dlžníčka k svojmu vlastnému záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd vyhodnotil obidve dohody ako neplatné právne úkony pre ich rozpor s ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ako aj pre porušenie a pre ďalšie právne vady, ktoré boli vyššie popísané.

Pokiaľ sa teda navrhovateľ oproti vznesenej námietke premlčania bránil predložením vyššie uvedených dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré súd uznal za neplatné, súd naďalej skúmal, či je námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade dôvodná alebo nie. Z listinných dôkazov predložených samotným navrhovateľom vyplynulo

(a to najmä z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 17 spisu), že zmluva bola ukončená dňa 15.2.2008, kedy bola zrejme vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Dňom nasledujúcim po tomto dni teda začala plynúť 4-ročná premlčacia doba, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, súd posúdil uvedenú zmluvu o zmluvu o úvere a tzv. absolútny obchod, a preto pre dĺžku a plynutie premlčacej doby platia ustanovenia . Súd sa však nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka konania, že v uvedenej veci je potrebné aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu v zmysle . Ako už bolo označené vyššie, pre zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod je potrebné aplikovať ustanovenie , ktorý ustanovuje 4-ročnú premlčaciu dobu, ak zákon neustanovuje inak. Ak bola teda zmluva ukončená 15.2.2008, 4-ročná premlčacia doba uplynula dňa 15.2.2012. Z prezenčnej pečiatky tunajšieho súdu, ktorou je opatrený návrh na začatie konania, vyplýva, že návrh bol podaný na Okresný súd Ružomberok navrhovateľom až dňa 20.3.2013, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd teda zistil, že námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade bola vznesená dôvodne. Bolo preukázané, že nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že priznal odporcom v 1.a v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcov právo na náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie a bránenie práva, nakoľko návrh navrhovateľa smerujúci voči nim bol v celom rozsahu zamietnutý.

Odporcov v 1.a v 2.rade ako aj vedľajšieho účastníka na ich strane zastupoval rovnaký právny zástupca, ich právny zástupca si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

Právny zástupca najskôr zastupoval iba vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1.a v 2.rade, ohľadom tohto účastníka si uplatnil odmenu za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie zo dňa 14.8.2013, vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.12.2013, účasť na pojednávaní konanom na Okresnom súde Ružomberok dňa 8.1.2014), za jeden úkon právnej služby prináleží právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade odmena vo výške 61,41 eur, súd mu priznal odmenu 3x 61,41 eur za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.12.2013 a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8.1.2014, za odvolanie mu priznal iba polovicu odmeny v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , a to 30,71 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov, a to režijný paušál, 3x režijný paušál vo výške 7,81 eur za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013 a 1x vo výške 8,04 eur za právny úkon pomoci vykonaný v roku 2014. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1.a v 2.rade neskôr zastupoval aj samotných odporcov v 1.a v 2.rade, za spoločné zastupovanie si uplatnil odmenu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia ohľadom odporcov v 1.a v 2.rade, účasť na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014 (kde zastupoval aj vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov v 1.a v 2.rade), súd mu teda priznal odmenu, pokiaľ sa týka odporcov v 1.a v 2.rade 2x 30,71 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia odporcov v 1.a v 2.rade a 3x 30,71 eur za zastupovanie vedľajšieho účastníka konania a odporcov v 1.a v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 29.1.2014. Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania ako aj odporcov v 1.a v 2.rade si zároveň uplatnil aj režijný paušál k uvedeným úkonom, ktorý rozdelil, za úkon prevzatie a príprava zastúpenia odporcov v 1.a v 2.rade súd priznal každému z odporcov režijný paušál vo výške 1-ice, teda 4,02 eur x 2 a za zastupovanie na pojednávaní dňa 29.1.2014 za každého účastníka 1/3-inu, teda 2,68 eur pre každého účastníka konania.

Trovy právneho zastúpenia ohľadom vedľajšieho účastníka konania boli teda priznané vo výške 279,80 eur a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie odporcov v 1.a v 2.rade vo výške 129,26 eur oproti uplatnenej sume 129,50 eur za každého z odporcov, nakoľko došlo ku chybe pri počítaní, pričom do uvedenej sumy súd zarátal aj náhradu cestovných výdavkov.

Právny zástupca účastníkov konania ako aj vedľajšieho účastníka konania si uplatnil náhradu cestovných nákladov za cesty vykonané na pojednávanie z Lučenca do Ružomberka a späť dňa 8.1.2014 a 29.1.2014. Vzdialenosť Lučenec - Ružomberok a späť predstavuje 270 km, základná náhrada za 1km je 0,183 eur, cena pohonných hmôt 1,500 eur/liter, spotreba pohonných hmôt podľa

technického preukazu použitého motorového vozidla 7 l/100 km , za jednu cestu teda súd priznal právnemu zástupcovi náhradu cestovných nákladov vo výške 49,41 eur.

Právny zástupca účastníkov konania si ďalej uplatnil aj náhradu za stratu času za čas strávený na ceste na pojednávanie z Lučenca do Ružomberka a späť, uplatnil si 10 polhodín, každá vo výške 13,40 eur, teda spolu náhradu 134,- eur. Za jednu cestu teda predstavovala náhrada cestovného a náhrada za stratu času 183,41 eur, súd priznal túto náhradu v plnej výške ohľadom vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1.a v 2.rade, pokiaľ sa týka náhrady za stravu času a cestovného dňa 29.1.2014, kde už právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval aj odporcov v 1.a v 2.rade, každému priznal 1/3-inu tejto sumy, nakoľko sa týkala dvoch odporcov a jedného vedľajšieho účastníka konania. Súd teda priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 524,35 eur. Celkovo tak bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 782,84 eur.

Trovy právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov v 1.a v 2.rade a vedľajšieho účastníka konania na ich strane vedený v Tatrabanke a.s., pobočka Lučenec, číslo účtu: 2620036847/1100, VS: 8405013 tak, ako to vyplýva z ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.