Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-448-2013.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/448/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu A., X..H..E.., M. XX, W., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - U.. P. W., advokát, Š. XX, F..E..W. XXX, W. proti žalovanému P.. P. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, E.. P., zastúpenému U.. P. U., advokátom, Š. XX, P., v konaní o zaplatenie 694,29 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/200/2011-135 z 27.5.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 347,14 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 1.7.2011 do zaplatenia a na trovách konania a na súdnom poplatku 41,50 € a súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.
Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že citujúc § 2 písm.a/, b/, i/, u/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec,
Citoval § 4 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 9 ods.1 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní, keď z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. A. P., W. mal súd za preukázané, že žalovaný je okrem iných výlučným vlastníkom bytu na ulici F. X na štvrtom poschodí, číslo bytu 10 a že tento byt získal dedením v konaní 31D 2193/2004. S poukazom na § 7a zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dedením prešli na žalovaného aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve a z prehľadu nameraných hodnôt spotreby studenej vody a teplej úžitkovej vody za roky 2004 až 2011 mal súd ďalej za preukázané, že v byte žalovaného bola stále na týchto médiách vykazovaná len niekoľko kubíková spotreba. Zo zoznamu aktuálne platných meračov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že skutočne dňa 9.12.2008 došlo k výmene drvivej časti vodomerov v bytoch v správe žalobcu v zmysle zmluvy o správe, kedy boli vymenené vodomery v 70 - tich bytoch a v 3 - och nebytových priestoroch a následne v náhradnom termíne v decembri 2008 došlo k výmene vodomerov
v ďalších troch bytoch. Oznam o výmene vodomerov bol zverejnený dodávateľom vodomerov L. P., a to na výveske obytného domu na F. J. Č.. X, 10 dní vopred, teda 30.11.2008 a náhradný termín výmeny vodomerov bol urobený 9.12.2008 tak, že jeho oznámenie bolo týkajúcim sa vlastníkom bytov vhodené do ich poštových schránok a v dojednanej dobe došlo k výmene už spomenutých vodomerov v troch ďalších bytoch. Z údajov žalovaného mal ďalej súd za preukázané, že k výmene vodomerov v jeho byte došlo až 20.7.2011, teda z jeho podnetu a tieto vymenil opäť L. P. dojednaný dodávateľ žalobcom. Z protokolov o výmene meračov, ktoré vystavil uvedeného dňa L. P. vyplýva, že všetky štyri vodomery v byte žalovaného boli v čase výmeny, teda 20.7.2011 funkčné, na každom bola zaregistrovaná minimálne spotreba tak, ako je vyššie uvedená a ani jeden z meračov nevykázal poškodenie. Z odpočtov meračov mal súd za preukázané, že aj v roku 2010 bol realizovaný v byte žalovaného odpočet a ku koncu roku 2010 boli zistené minimálne namerané hodnoty i keď z poznámky pri jeho mene je uvedené, že tento má v byte neplatné merače.
Z vyššie uvedeného súd vyvodil ten právny záver, že k oznámeniu termínu výmeny vodomerov v prvom prípade došlo 10 dní pred plánovanou výmenou t. j. 10 dní pred 19.11.2008, a to dodávateľom L. P.. Oznámenie o náhradnom termíne výmeny vodomerov bolo taktiež realizované dodávateľom L. P., a to 9.12.2008. Podľa názoru súdu ani jedno oznámenie sa nemohlo dostať do sféry reálnej dispozície žalovaného, pretože na uvedenej adrese tento nebýva ani sa tam obvykle nezdržiava. Tvrdenie žalobcu, že meradlo po skončení platnosti overenia je nefunkčné nemá oporu v platnom práve, právne predpisy predpokladajú okolnosti za ktorých sa určené meradlo považuje za vyhovujúce alebo nevyhovujúce a nevyhovujúcim by v zmysle § 19 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z. bolo vtedy, ak by pri skúške jeho chyba prekročila dvojnásobok najvyššej dovolenej chyby pri overení. Takýto dôkaz však žalobca v konaní neprodukoval. Naopak vo svojom liste zo dňa 15.6.2011, ktorý označil ako odpoveď na reklamáciu uvádza okrem iného, že merače na studenú vodu v objekte, kde má byt žalovaný sú po lehote overenia. Na základe tohto tvrdenia žalobcu by boli všetky merače spotreby teplej vody v bytovom dome nefunkčné, pretože v čase ich výmeny dňa 9.12.2008 nemal platné overenie ani jeden z nich, keďže predchádzajúca výmena bola realizovaná 22.10.2004.
Súd pri rozhodovaní však prihliadal aj na tú skutočnosť, že všetky vyššie citované normy sú zákonné normy vo forme zákonov, resp. vyhlášok a že tieto boli zverejnené v zbierke zákonov, teda boli všeobecne platné a že žalovaný mal vedieť o tom, že má na takúto výmenu sprístupniť byt, že sa aj sám má zaujímať o to, či jeho meradlá sú užívané po dobe platnosti overenia alebo nie. Žalovaný ako vlastník má aj povinnosti, ktoré sú uvedené v § 123 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, teda má aj povinnosť sa o svoje vlastnícke právo starať a podľa názoru súdu bol žalovaný dlhší čas pasívnym a neoveril si, či jeho meradlá sú funkčné, alebo nie, resp. či tieto sú po dobe overenia alebo nie a z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade je žaloba žalobcu dôvodná do polovice uplatneného nároku s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutkové skutočnosti ako aj s prihliadnutím na všetky vyššie citované právne normy. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 347,14 € spolu s požadovaným 9,25 % úrokom z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z.. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobcovi len čo sa týka zaplateného súdneho poplatku, účastníci boli v konaní zastúpení advokátmi a preto keďže aj jeden aj druhý bol úspešný v polovici uplatneného nároku súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ďalšiu požadovanú náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, nepriznal aj trovy konania z toho istého dôvodu aj žalovanému.
V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal, že v konkrétnom prípade bol oznam o výmene meračov TÚV a SV vyvesený na vchode bytového domu desať dní pred termínom ich výmeny, technici zabezpečujúci výmenu meračov tým vlastníkom, ktorí neboli v čase výmeny meračov prítomní, vhodili oznámenie o výmene do poštovej schránky. Žalovaný sa dlhodobo v byte nezdržiaval. Žalobca ako správca bytového domu nie je povinný s každým vlastníkom bytu a nebytového priestoru osobitne dohodnúť termín sprístupnenia bytu za účelom výmeny meračov TÚV a SV. Meradlo v čase, kedy bol v byte žalovaného vykonaný odpočet TÚV a SV, t.j. dňa 30.12.2010 už nespĺňalo podmienky určeného meradla, s poukazom na ust. § 9 ods.7 vyhl. č. ÚRSO č. 630/2005 Z.z., preto mu bol určený náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel. Nesplnil si svoje povinnosti žalovaný podľa § 17 ods.5 písm.a/
zák.č. 657/2004 Z.z. Ak súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa o svoje vlastnícke právo náležite nestará, nie je zrejmé, prečo uznal dôvodnosť žaloby len do výšky polovice uplatneného nároku, a preto jeho odvolací návrh zmenil, čo do neúspešnej časti, teda čo do zamietajúcej časti výroku rozsudku.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, a nepriznať náhradu trov konania. Súd náležitým spôsobom v odôvodnení uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že z jeho strany došlo k čiastočnému zanedbaniu povinnosti, lebo včas neumožnil výmenu vodomerov. Žalobca pri podaní žaloby využil tvrdosť zákona, keď požadoval od neho 300% výšku, pričom skutočné náklady zďaleka neboli také vysoké, čo sa týka spotreby vody, čo bola len zanedbateľná suma v porovnaní s uplatneným nárokom (aj podľa Ústavy SR), ale aj iných zákonov nemôže správa jeho vlastníctva požívať väčšiu ochranu ako samotné jeho vlastnícke právo, žalovaný nesprístupnil tento byt, čo je fakt, nakoľko len žalovaný tvrdí, že nebol náležitým spôsobom upovedomený o tom, kedy má dôjsť k výmene vodomerov, resp. náhradnej výmene vodomerov, a preto nemôže žalobca tvrdiť, že mu nikto neumožnil vykonať odpočet vody, resp. výmenu vodomerov. Tvrdenie žalobcu, že niečo bolo vyvesené na výveske alebo oznámené o novom termíne výmeny vložené do poštovej schránky, nemôže žalovaný považovať za termín dohodnutý s odberateľom na základe súhlasu. Nárok žalobcu je podľa žalovaného sporný, požadovanú 300% prirážku považoval za zneužitie zákona a žiadal, aby súd pri rozhodovaní vo veci samej tieto okolnosti bral do úvahy. O tom, že vodomer bol aj naďalej funkčný aj vyjadrenie L. P., ktorý vodomer menil, že tento bol stále funkčný a toto vyjadrenie sa nachádza v spise. Žalobca sa len chcel bezdôvodne obohatiť.
K tomuto vyjadreniu už žalobca nepodal žiadne stanovisko vo veci 5Co/448/2013 a na súde prvého stupňa vec sp.zn. 5C/200/2011 OS Michalovce.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O. s. p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania a zistil, že odvolanie je neopodstatnené, odvolací súd sa zhoduje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa a so zreteľom na odvolacie námietky, ktoré boli viackrát tvrdené v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, považuje rozsudok súdu prvého stupňa za náležite odôvodnený podľa § 157 O.s.p., rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia súdu, dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní a odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, v ktorého dôvodoch sú zodpovedané už námietky v odvolaní (§ 219 ods.1,2 O.s.p.).
Žalobca aj keď nepomenoval odvolací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie vo veci podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.
Bolo by nezákonné a neprimerane tvrdé, ak by žalobca požadoval 300% prirážku pri úhrade za dodávku vody a teplej úžitkovej vody, pričom sa mal určiť náhradný indikovaný údaj, lebo by bolo zneužitím práva, aby takúto tvrdú sankciu uhradil žalovaný. Súd prvého stupňa vysvetlil, že pri postupe podľa § 9 ods.7 vyhl.č. 630/2005 Z.z. citované ustanovenie má najvyšší sankčný charakter práve pre prípady úmyselného konania alebo nekonania konečného spotrebiteľa, čo vyplýva z dikcie ustanovenia vyhlášky, lebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý neumožní odpočet určeného meradla na meranie množstva teplej úžitkovej vody, sa určí náhradný indikovaný údaj vo výške 1,5 násobku priemernej hodnoty indikovaných údajov na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítania.
Preto je nezákonné od vlastníka bytu vymáhať sankčné plnenie za stav, za ktorý nesie zodpovednosť správca - žalobca. Nečinnosti sa dopustil aj žalovaný, lebo nepožiadal v zmysle § 19 ods.5 zák.č. 142/2000 Z.z. o vykonanie skúšky meradla, a preto súd ani nekonštatoval, či meradlá boli plne funkčné v čase odpočtu v roku 2010, resp. pri výmene p. L. P.. Pri odpočte v roku 2010 vykazoval minimálnu spotrebu aj pri výmene vodomerov v roku 2011, tieto vykazovali minimálnu spotrebu a sám p. P. ako dodávateľ na výmenných listoch potvrdil, že tieto sú funkčné a nevykazujú známku žiadneho poškodenia, žalovaný musí teda zaplatiť reálne nameranú spotrebu i keď na starých meračoch po dobe
overenia uhradil zálohovými platbami túto a rozhodne svojim konaním nespôsobil úmyselne žiadnu škodu ostatným vlastníkom bytov v predmetom objekte - bytovom dome.
S poukazom na § 206 ods.1, 3 O.s.p. výrok vo vyhovujúcej časti aj s príslušenstvom nebol napadnutý odvolaním, a preto ani nebol preskúmavaný odvolacím súdom (nadobudol právoplatnosť).
Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. a náhradu nepriznal, lebo neúspešný žalobca nemá na ich náhradu právo.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.