Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-75-2013.pdf
PDF · 105.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Ž. č. XX zastúpenej JUDr. Veronikou Kitovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi Š. G.S. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v Ž. č. XX zastúpenému JUDr. Slavomírou Huszthyovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 41 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.4.2013 č.k. 9P 136/2012-113 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania 67,88 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Slavomíry Huszthyovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 20.4.2012, ktorým sa domáhala od odporcu určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 120 € mesačne a žiadala priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že pracovala ako školníčka - upratovačka s priemerným čistým mesačným príjmom 270 €, na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 26.7.2011 bol jej pracovný pomer ukončený z organizačných dôvodov. Následne bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, od júla 2011 do januára 2012 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca 190 €. Po rozvode bola z dôvodu neustálych útokov zo strany odporcu nútená opustiť spoločnú domácnosť a svoju bytovú otázku riešila nájmom obecného bytu, za ktorý platí nájomné 60 € mesačne a inkaso podľa vyúčtovania. Odporca s návrhom nesúhlasil, vo vyjadrení z 28.5.2012 uviedol, že navrhovateľka je schopná zárobkovej činnosti, vek ani zdravotný stav ju neobmedzujú pri hľadaní práce. Podľa jeho vedomostí mala možnosť zamestnať sa napríklad začiatkom roku 2012 v pekárni v Turni nad Bodvou, pričom túto pracovnú ponuku bezdôvodne odmietla. Poukázal na to, že priznanie príspevku rozvedenej manželky by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko rozvrat ich manželstva spôsobila navrhovateľkina dlhodobá nevera a jej nezáujem o spoločnú domácnosť. Navrhovateľka mala mimomanželskú známosť približne od roku 2006. Spoločnú domácnosť opustila dobrovoľne 5.4.2010 a nasťahovala sa spolu s priateľom do bytu v základnej škole, v ktorom doposiaľ bývajú. Z toho dôvodu podal návrh na rozvod manželstva 8.6.2010. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti až po rozvode manželstva a že to bolo z dôvodu neustálych útokov
z jeho strany. Uviedol, že priateľ navrhovateľky pracuje ako murár a spoločne rekonštruujú jeho rodinný dom. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 16.12.2010 č.k. 14C 126/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.1.2011 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 3.4.2012 zistil, že navrhovateľka poberala dávku v nezamestnanosti od 27.7.2011 do 26.1.2012 vo výške cca 190 € mesačne. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenou medzi Obcou Žarnov ako zamestnávateľom a navrhovateľkou ako zamestnancom zistil, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer 26.7.2011 z organizačných dôvodov. V čl. 3 dohody bolo zakotvené vyplatenie odstupného navrhovateľke vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku v júlovej výplate. Z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R., obec R., okres Košice - okolie zistil, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcely č. 285 o výmere 623 m2 - zastavané plochy, parcely č. 286 o výmere 99 m2 - záhrady a domu so súp. č. 48 na parcele 285. Z výpovede navrhovateľky zistil, že návrh podala preto, že ho musela podať, lebo by nedostala sociálnu dávku. Má veľký problém nájsť si prácu vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav. Navštevuje ortopéda, má astmu, alergiu a problémy so žalúdkom, konkrétne helicobaktera. O invalidný dôchodok nepožiadala, pretože ešte len rok chodí k doktorke. Uviedla, že je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Od januára 2012 poberala preddavkovo dávku v hmotnej núdzi vo výške 118 € mesačne a od 1.10.2012 sa jej táto dávka znížila na 62,50 € mesačne z dôvodu, že počas 7 mesiacov neplatila nájomné za byt vo výške 60 € mesačne, preto jej bol príspevok na bývanie odobratý. Navrhovateľka potvrdila, že dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostávala, použila na splácanie pôžičiek, nie na nájomné. Od 12.3.2013 vykonáva aktivačné práce v obci Žarnov, zatiaľ nedostala odmenu, dohodu má uzatvorenú do konca apríla 2013. Navrhovateľka býva v obecnom byte v R. nachádzajúcom sa v nefungujúcej základnej škole spolu s priateľom a 33 ročnou dcérou, ktorá je zamestnaná ako čašníčka s priemerným príjmom 320 € mesačne. Dcéra s nimi býva asi rok a pol, ale zarobené peniaze musí investovať do stavby rodinného domu v M., ktorý stavia so svojím priateľom, t.j. neprispieva na bývanie ani na stravu. Priateľ navrhovateľky je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, sem - tam robí murára. Väčšinou mu nezaplatenia, namiesto výplaty mu dali 20 m3 dreva. Priateľ poberá dávku v hmotnej núdzi 118 € mesačne, ani on na bývanie neprispieva, občas dá navrhovateľke 10 až 20 €. Priateľ navrhovateľky pritom poberá príspevok na bývanie, ale nie na byt, v ktorom spolu bývajú, ale na rodinný dom v R., ktorý má po svojej mame a v ktorom nebývajú údajne preto, že je starý. Navrhovateľka svoje mesačné výdavky vyčíslila na sumu 454,88 € pozostávajúce z nájomného 60 €, výdavkov na ošatenie 8,30 € mesačne, obuv 8,30 € mesačne, hygienu 30 € mesačne, stravu 100 € mesačne, zubára 0,84 € mesačne a ako aj z výdavkov na splácanie pôžičiek od Home Credit v mesačných splátkach 37,16 €, Quatro v mesačných splátkach po 38,82 €, karty „Žolík“ v mesačných splátkach po 138,40 €. Sumu 50 € mesačne za telefón platí navrhovateľke dcéra. Navrhovateľka poukázala na to, že uvedené pôžičky si vzala po odchode zo spoločnej domácnosti v apríli 2010 do júna 2010, t.j. kým bola zamestnaná. Uviedla, že na príspevku na výživu rozvedenej manželky s odporcom pred podaním návrhu na súd sa nesnažila dohodnúť. Predložila potvrdenia o hľadaní zamestnania za obdobie od apríla 2012 do februára 2013 u rôznych zamestnávateľov s prevádzkami predovšetkým v Moldave nad Bodvou a v Turni nad Bodvou, napríklad u Gabriela Kötelesa, v kaderníctve v Moldave nad Bodvou, v spoločnosti Ornament s.r.o., v nábytku Karina v Moldave nad Bodvou, v spoločnosti Marax s.r.o., Milk - Agro s.r.o., uvedení zamestnávatelia nemali záujem o prijatie navrhovateľky. Z výpovede odporcu konajúci súd zistil, že navrhovateľka ho nikdy nežiadala, aby jej prispieval na výživu rozvedenej manželky. Je zamestnaný ako opravár - vodič v spoločnosti Agro - Mold s priemerným čistým mesačným príjmom 480 €. Býva spolu so svojou priateľkou, upratovačkou s príjmom cca 300 € mesačne v rodinnom dome v R., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a navrhovateľky. Medzi svojimi mesačnými výdavkami uviedol 75 € na elektrinu, 100 € na plyn, 24 € na vodu, odvoz smetia a daň z nehnuteľnosti 4,50 € mesačne, na stravu, oblečenie, hygienické potreby cca 150 € mesačne, 15 € za telefón, 6 € za lieky, 70 € mesačne za drevo na kúrenie, 20 € mesačne za životné poistenie, 1,67 € mesačne za zubára, 14 € mesačne za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla. Poukázal na to, že má zdravotné problémy so žilami a chrbticou, jeho stav je vážny, čaká ho operácia platničky. Z toho dôvodu si musel vziať pôžičku na nákup matracov, ktorú spláca po 63,11 € mesačne. Potvrdil, že vykonáva činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, z tejto činnosti však nemá žiaden zisk, za rok 2011 ani 2012 nepodával ani daňové priznanie. Poukázal na to, že potvrdenia o hľadaní zamestnania predložené navrhovateľkou nepreukazujú jej skutočný záujem o prácu, slúžia len úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako formálna podmienka na výplatu dávok, pričom vypláva z nich, že navrhovateľka sa uchádzala o prácu iba jedenkrát v mesiaci. Trovy konania na súde prvého stupňa si neuplatnil. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 72 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine a konštatoval, že
z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že jednou zo zákonných podmienok na rozhodovanie súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Zákon formu dohody neustanovuje, môže byť písomná, ústna alebo môže ísť o konkludentný súhlas. V konaní bolo preukázané a to výpoveďami navrhovateľky aj odporcu, že navrhovateľka sa pred podaním návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nesnažila s odporcom dohodnúť, nepožiadala odporcu o príspevok, resp. z jeho strany nedošlo k pokusu o dohodu s bývalým manželom, preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je podaný predčasne a bez splnenia hmotnoprávnej podmienky uvedenej v ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine, preto musel rozhodnúť tak, že návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. Namietala, že súd rozhodol na základe rozsiahleho dokazovania, na základe nesprávneho právneho záveru. Z dokazovania vyplýva, že vinou odporcu sa dostala do úplnej finančnej tiesne a nemá prostriedky ani na základné životné potreby. Zároveň žiadala, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov celého konania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 67,88 € za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - vo výške 60,07 € + jedenkrát režijný paušál vo výške 7,81 €. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a odôvodnený. Z odvolania navrhovateľky nie je zrejmé, v čom má byť právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nesprávne. Obaja účastníci v konaní potvrdili, že navrhovateľka od neho nikdy nežiadala poskytnutie príspevku na výživu rozvedeného manžela a nepokúsila sa s ním dohodnúť. Súhlasí preto so záverom súdu, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne, bez splnenia hmotnoprávnej podmienky uvedenej v ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej uviedol, že u navrhovateľky nie sú splnené ani ďalšie predpoklady na priznanie požadovaného príspevku. V konaní navrhovateľka dostatočne nepreukázala, že nie je schopná samostatne sa živiť. Z obsahu ním predložených listín vyplýva, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery ani nepostačujú na to, aby mohol prispievať na výživu navrhovateľke. Poukázal na to, že k rozvratu manželstva medzi účastníkmi došlo z dôvodu na strane navrhovateľky, ktorá dlhodobo udržiavala mimomanželskú známosť a až po jej odsťahovaní zo spoločnej domácnosti k priateľovi podal návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka sa mýli, ak zo svojej nepriaznivej finančnej situácii viní jeho, pričom takýto záver nevyplynul ani z výsledkov vykonaného dokazovania. Nebol daný dôvod, aby súd pre účely rozhodovania o vyživovacej povinnosti skúmal jeho zodpovednosť za súčasné pomery navrhovateľky, pričom zodpovednostný vzťah nie je podmienkou na priznanie požadovaného príspevku. Domnieva sa, že navrhovateľkin súčasný stav je skôr dôsledkom jej nezáujmu o získanie práce a ľahkovážneho správania. Ako prejav ústretovosti a s prihliadnutím na pomery navrhovateľky si voči nej neuplatňoval ani náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa. Pre prípad úspechu v odvolacom konaní žiada, aby súd zaviazal navrhovateľku na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní. Nedisponuje voľnými peňažnými prostriedkami na nadbytočnú úhradu odmeny advokáta, najmä ak svojím správaním nedal navrhovateľke príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Vyjadril názor, že náhrada trov odvolacieho konania nebude pre navrhovateľku likvidačná. Zaplatenie trov môže mať do budúcna vplyv na jej rozhodovanie, či bude v súdnom konaní uplatňovať zjavne neopodstatnené nároky a finančne ho tak zaťažovať, pričom je nútený ťažko fyzicky pracovať napriek zlému zdravotnému stavu, aby mohol uspokojiť svoje nevyhnutné životné potreby.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia príspevok na výživu
rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia právneho predpisu, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav, i keď v konečnom dôsledku správne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine, keď neexistenciu pokusu navrhovateľky o dohodu s odporcom o poskytovaní príspevku považoval za nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Hmotnoprávne podmienky priznania nároku na príspevok rozvedeného manžela sú obsiahnuté v ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine je potrebné vykladať tak, že dohoda rozvedených manželov o výške príspevku má prednosť pred rozhodnutím súdu, pričom zákon nepredpisuje formu tejto dohody a pre svoju vykonateľnosť nepotrebuje schválenie súdom. Ak sa rozvedení manželia nedokážu dohodnúť, potom vo veci rozhoduje súd na základe návrhu niektorého z nich. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine nevyplýva, že navrhovateľ musí preukázať, že k dohode medzi bývalými manželmi nedošlo, pričom nie je ani zrejmé, akým spôsobom by to preukázať mohol. Naopak, odporca by mohol dosiahnuť zamietnutie návrhu navrhovateľa v prípade, ak preukáže, že došlo k uzavretiu dohody o vzniku povinnosti a výške príspevku. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že dohoda znamená konsenzus vôle osôb, ktoré dohodu uzatvárajú. V tomto preskúmavanom prípade je zrejmé, že k dohode medzi bývalými manželmi nedošlo práve s prihliadnutím na absolútne odmietavý postoj odporcu k návrhu navrhovateľky, čím sa v podstate konvalidoval namietaný nedostatok údajnej hmotnoprávnej podmienky, ktorou má byť pokus o dohodu.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela je súd povinný prihliadnuť i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Súd však nemusí právo na príspevok priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine) a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, že by osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou práva poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi súd nemá inú možnosť, ako nárok nepriznať.
Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľke je v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žije v spoločnej domácnosti s druhom a 33-ročnou dcérou, ktorí na domácnosť navrhovateľke žiadnym spôsobom neprispievajú i napriek tomu, že navrhovateľkin druh poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie vo výške 118 € mesačne a dcéra je zamestnaná s priemerným príjmom 320 € mesačne, ale zarobené peniaze investuje do stavby rodinného domu, ktorý stavia so svojím priateľom. Družobný pomer navrhovateľky vznikol ešte v období pred rozvodom manželstva účastníkov konania a bol jedným z dôvodov rozvratu ich manželstva. Za daného stavu by príspevok od odporcu neslúžil na zabezpečenie primeranej výživy navrhovateľky, ale osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti, ku ktorým odporca vyživovaciu povinnosť nemá. Navyše, pomery odporcu vzhľadom na jeho príjem, nevyhnutné životné náklady a zhoršený zdravotný stav vyžadujúci si dokonca operáciu chrbtice, ktorý mu zároveň neumožňuje zjavne vykonávať doterajšiu činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka mu neumožňujú prispievať na primeranú výživu navrhovateľky bez ohrozenia vlastných nevyhnutných životných nákladov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani v prípade, ak by boli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela u navrhovateľky, nie je možné spravodlivo od odporcu žiadať, aby si plnil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke na úkor zabezpečenia svojich vlastných potrieb. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že účastníci konania majú doposiaľ nevysporiadané BSM, ktorého súčasťou je aj rodinný dom momentálne užívaný odporcom, pričom navrhovateľka doposiaľ nevyvinula žiadnu iniciatívu na vysporiadanie nárokov zo spoločného majetku s odporcom, pričom alimentačná povinnosť po zániku manželstva by mala byť skôr výnimkou a v prvom rade je potrebné uprednostňovať uspokojovanie potrieb bývalých manželov spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku. Navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že by to bol práve odporca, ktorý by sa bránil vyporiadania ich BSM. V uvedenom kontexte je preto obrana navrhovateľky o jej zlej finančnej situácii údajne spôsobenej odporcom, v dôsledku čoho bola nútená splácať rôzne úvery na zabezpečenie terajšej domácnosti, nehodnoverná. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka je nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola navyše znížená o príspevok na bývanie z dôvodu, že ho nevyužívala na úhradu nákladov na bývanie, ale splácanie pôžičiek, nemôže byť sama o sebe dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, keďže s prihliadnutím na vyššie uvedené je potrebné neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť posudzovať komplexne podľa jeho skutočných i potencionálnych zárobkových možností, ale aj jeho majetkových pomerov. Uvedená neschopnosť musí byť objektívna a založená na závažných okolnostiach spočívajúcich predovšetkým vo vážne zhoršenom zdravotnom stave, ktorý vylučuje akúkoľvek možnosť zamestnania a dosiahnutia príjmu na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, prípadne dieťa vyžadujúce si nepretržitú opateru v dôsledku napríklad invalidity, nemožnosť uplatnenia akýchkoľvek majetkových nárokov od povinného, prípadne neexistencia takéhoto majetku, ale nemôže vyplývať z neuváženého hospodárenia s finančnými prostriedkami ako zaväzovaním sa k úverom, ktoré osoba nie je schopná uhrádzať, prípadne vyživovanie osôb, ku ktorým táto osoba vyživovaciu povinnosť nemá.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil, i keď z odlišných dôvodov.
Odvolací súd priznal odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože mal v odvolacom konaní plný úspech. Trovy odvolacieho konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia, ktorých náhradu priznal v súlade s vyčíslením právnej zástupkyne odporcu. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a odmenu priznal v plnej výške za jeden úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm.b/ citovanej vyhlášky
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky 60,07 € a náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 7,81 €, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 67,88 €, na náhradu ktorých navrhovateľku zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.