Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/251/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: W. W., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, M. K., právne zastúpená JUDr. Jurajom Durajdom, advokátom, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti odporcovi: R.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, M. K., právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, v konaní o určenie príspevku rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 246,81 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.9.2013 domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,-Eur mesačne, ktorú sumu je povinný jej zasielať vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania žalobného návrhu.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 37P XXX/XXXX-XXX zo dňa 3.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4. 2013. Maloletá W. W., nar. XX.X.XXXX a mal. F. W., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, účastníkov, a to v intervale dvoch týždňov. Zároveň uvedeným rozsudkom otec maloletých detí sa zaviazal prispievať na mal. W. 120,- Eur mesačne a na mal. F. 80,-Eur mesačne titulom výživného. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 650,- Eur. Odporca má pracovný príjem zo spoločnosti T+T, a.s. vo výške cca 1.660 Eur mesačne. Ďalej má príjem zo spoločnosti Technické služby Ružomberok, a.s. priemerne 300,- Eur mesačne. Navrhovateľka má trvalé bydlisko a býva v rodinnom dome účastníkov, M.. Odporca fyzicky býva v byte nachádzajúcom sa v Z. v byte č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý nadobudol počas trvania manželstva účastníkov do svojho výlučného vlastníctva. Obaja účastníci majú obdobné výdaje v súvislosti so svojim bývaním. Považuje za nesporné, že odporca má značne väčší príjem ako navrhovateľka a s poukazom na súčasné osobné a najmä majetkové pomery navrhovateľky, keď jej súčasná životná úroveň nie je taká ako počas trvania manželstva, sú dané zákonné podmienky podľa § 72 Zákona o rodine, keď životná úroveň oboch manželov po rozvode má byť v zásade primerane rovnaká.

Odporca uviedol, že považuje podaný návrh v celom rozsahu za účelový, zavádzajúci a nedôvodný, pretože podľa ust. . o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Nárok na takýto príspevok môže byť priznaný len takému rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je podľa výkladov zákona a judikatúry súdov spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť, alebo ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uvedenú zákonnú podmienku súdy považujú za splnenú aj v tých prípadoch, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka, vzhľadom na vek alebo zdravotný stav, nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie si zaobstarať primerané zamestnanie. Ak zákon o rodine pre vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi použil názov „príspevok na výživu rozvedeného manžela", tak sa to stalo preto, aby táto vyživovacia povinnosť bola odlíšená od povinnosti manželov poskytovať si vzájomné výživné za trvania manželstva. Ide o inú kategóriu vyživovacej povinnosti s inými zákonnými podmienkami a najmä s iným rozsahom tejto povinnosti, pričom navrhovateľka v podanom návrhu sama uviedla, že je zamestnaná a že jej mesačný príjem z tohto zamestnania je 650,-EUR. Navrhovateľka sa nenachádza ani v jednej z vyššie uvedených životných situácií a tiež odporca nemá vedomosť a navrhovateľka ani netvrdila a nepreukázala žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili alebo ktoré by ju obmedzovali v jej možnosti a schopnosti sama sa živiť. Preto všetky skutočnosti nepochybne svedčia o tom, že navrhovateľka je v plnom rozsahu schopná sama sa živiť a preto súčasne nie je naplnený základný predpoklad pre priznanie uplatňovaného nároku zakotvený v citovanom zákonnom ustanovení (t.j. neschopnosť manžela sám sa živiť). Poukázal aj na to, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. XXPXXX/XXXX-XXX zo dňa 3.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2013 okrem rozvodu bolo rozhodnuté, že obe deti budú na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, účastníkov konania, a to v intervale dvoch týždňov, odporca bol zaviazaný aj na platenie výživného pre deti. Dňom 1.4.2013 odporca prestal poberať prídavky na deti vo výške 46,20,-Eur mesačne. Tieto prídavky ku dňu podania žalobného návrhu poberá navrhovateľka. Odporca odo dňa 01.03.2013 rovnako nepoberá žiadny daňový bonus na maloleté deti. Tento si uplatňuje navrhovateľka vo výške 42,06,- Eur/mesačne. Navrhovateľka sa zdržiava počas starostlivosti o maloleté deti vždy v prvom až pätnástom dni v mesiaci, v rodinnom dome na adrese M. XX, M. - K., pritom náklady spojené s prevádzkou tohto domu, s výnimkou nákladov na elektrinu a plyn, uhrádza odporca. Počas starostlivosti odporcu o deti - vždy v šestnástom až tridsiatom (tridsiatom prvom) dni v mesiaci žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti s partnerom V. O. a jeho dospelou dcérou W., na adrese Z., mestská časť W. č. XX. Všetci členovia spoločnej domácnosti sú dospelí, ekonomicky aktívny a všetci majú svoj vlastný príjem. Taktiež vyjadril názor, že mesačný príjem navrhovateľky je minimálne vo výške 938,26,-Eur (mzda + výživné na maloleté deti + prídavky na maloleté deti), čo v žiadnom prípade nemožno považovať za príjem nedostačujúci na jej výživu ako aj výživu maloletých detí počas osobnej starostlivosti navrhovateľky. Teda navrhovateľka je v plnom rozsahu schopná sama sa živiť, súčasne sa nenachádza v stave sociálnej alebo hmotnej núdze, v ktorej by bola závislá na príspevku na výživu rozvedenej manželky. Jej príjem a dávky, ktorými navrhovateľka mesačne disponuje plne postačujú ako na jej výživu, tak aj na výživu a starostlivosť o maloleté dcéry počas vykonávania striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľkou.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní trvala na odročení pojednávania z dôvodu, že navrhovateľka nebola osobne predvolaná a hoci právnemu zástupcovi telefonicky prisľúbila účasť a mala zabezpečiť dôkazy na svoje tvrdenia, nedostavila sa. Namietal aj skutočnosť, že súd je povinný obstarať si dôkazy aktuálne ku dňu rozhodovania, pretože odporca predkladal dôkazy za september 2013 a 4 mesiace by boli nezohľadnené.

Ďalej uviedla, že v zmysle § 72 Zák. o rodine si uplatnila príspevok na výživu na rozvedeného manžela. Je zrejmé, že navrhovateľka si neuplatňovala nárok na manželské výživné. V súčasnosti je navrhovateľka zamestnaná v inej spoločnosti a nemohla si vyžiadať správu o zárobku. Jej príjem predstavuje 550 eur mesačne. Poukázala aj na to, že do jej príjmov nemožno zahrnúť prídavky pre deti a nároky detí.

Odporca uviedol, že nie je v tomto prípade splnená základná podmienka pre priznanie takéhoto nároku príspevku na rozvedeného manžela, nakoľko prvou a základnou podmienkou je to, aby navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť. Pokiaľ navrhovateľka odôvodňuje svoj údajný nárok tým, že po rozvode sa

znížila jej životná úroveň a súčasne poukazuje na to, že odporca má vyššie príjmy ako ona sama, podľa judikatúry ani v prípadoch, kedy jeden z rozvedených manželov dosahuje nepomerne vyššie príjmy a má nepomerne vyššie a lepšie majetkové pomery, druhý z manželov má príjmy, ktoré sú tvorené z časti aj dávkami zo soc. zabezpečenia, ani toto samotné nie je dôvodom na priznanie takéhoto nároku. Pokiaľ ide o samotný príspevok, zdôraznil, že nejde o vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov, ale ide o príspevok na výživu rozvedeného manžela a teda v tomto prípade neexistuje zákonný nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň tak, ako je to v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

Podľa ust. , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z , a a násl..

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Rozsudkom OS Žilina č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 3.4.2013, bolo rozvedené manželstvo účastníkov s právoplatnosťou 26.4.2013 a bolo rozhodnuté o schválení rodičovskej dohody o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom W. W. a F. W. sp schválením striedavej starostlivosti.

Podľa rozhodnutia ÚPSVaR Žilina pracovisko Bytča z 20.6.2013 č. ZA4/PBY/SOC/2013/10997, bol odporcovi odňatý prídavok na dieťa.

Podľa potvrdenia spoločnosti T+T, a.s. daňový bonus na deti W. a F. bol odporcovi vyplatený naposledy vo výške 42,06 eur dňa 28.2.2013.

Súd z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca odporcu v spoločnosti T+T a.s. zistil, že netto mzda odporcu bola 1/13 1308,90 eur, 2/13 966,24, 3/13 1.257,36 eur, 4/13 1.262,69 eur, 5/13 1.271,08 eur, 6/13 1.253,62 eur, 7/13 1.268,88 eur, 8/13 1.264,37 eur a 9/13 1.255,26 eur, pričom čistá priemerná mzda za dané obdobie je 1.234,27 eur a čistý mesačný príjem 1.499,92 eur. Podľa potvrdenia TS Ružomberok a.s. o výške príjmu odporcu, odporcovi vyplácaný príjem bol vo výške 252,38 eur s výraznejším rozdielom 4/13 vo výške 1.752,52 eur, pričom čistá priemerná mzda bola vo výške 419,03 eur. Podľa potvrdenia o príjme odporcu v spoločnosti Technické služby Žiar nad Hronom a.s. v zmysle mandátnej zmluvy a

rozhodnutia valného zhromaždenia je vyplácaná odporcovi za výkon funkcie v roku 2013 odmena vo výške 182,75 eur za mesiac netto.

Súd oboznámil aj výpis z účtu odporcu v banke netto, z ktorého súd zistil platby uvádzané Nájom Lúčna vo výške mínus 193,18 eur, elektrina- Y. mínus 16 eur, vyúčtovanie vody obce Súľov 30 eur.

Súd ďalej zistil, že účastníkom bola poskytnutá podpora v zmysle ust. zák. 124/96 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške 600.000 Sk so splátkou 2.728 Sk pri počte splátok 359.

Podľa výpisu z účtu odporcu v Zuno, je splácaný úver zo ŠFRB vo výške úhrady 90,56 eur.

Súd ďalej zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver spoločnosťou UniCreditBank a.s. vo výške 50.000 eur pri úrokovej sadzbe fix 3,99 % so splatnosťou 228 splátok s potvrdením o výške splátky 313,31 eur. Ďalší úver bol poskytnutý odporcovi zmluvou o pôžičke veriteľom Zuno bank AG o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 8.000 eur pri úrokovej sadzbe 8,9 % ročne so 72 splátkami pri výške splátky 143,81 eur a podľa výpisu z účtu Zuno bank AG, spláca úver odporca.

Súd oboznámil aj rozhodnutie mesta Bytča o vyrubení odporcovi dane z nehnuteľnosti vo výške 16,50 eur, rozhodnutie obce SP. o vyrúbení dane z nehnuteľnosti za rok 2012 vo výške 25,06 eur, výpis z účtu Zuno bank AG o úhrade 18,59 eur rodinná poistka vrátane fotokópie poistky o zodpovednosti z domácnosti pri ročnom poistnom 213 eur, kópiu daňového dokladu o úhrade 167,10 eur na poistnú zmluvu UNIQA a.s. zo dňa 12.11.2012, poštový poukaz na účet o úhrade sumy 167,10 eur na účet Uniqa poisťovňa a.s., výpis z účtu stavebného sporenia za rok 2012 pre W. W. pri vkladoch 50 eur mesačne bez výberu, výpis z účtu stavebného sporenia za rok 2012 pre F. W. s vkladmi 50 eur mesačne bez vyznačených výberov, faktúry Orange a.s. na adresu odporcu na sumu 29,96 eur za úhradu pre t.č. XXXXXXXXXX. a XXXXXXXXXX., faktúru Orange o úhrade 16,98 eur ako poplatok za internet Doma DSL a výpis z účtu Zuno o úhrade 29,96 eur na účet Tatrabanka a.s., výpis z účtu Zuno o úhrade 200 eur výživné na deti, výpis LV č. XXXX k. ú. M. K., na ktorom je vedený rodinný dom a výpis LV č. XXX k. ú. M. K. na ktorom sú vedené pozemky, výpis LV XXXX k. ú. O. Z. na ktorom je vedené vlastníctvo bytu č. XX, výpis LV č. XXXX k. ú. O. Z., na ktorom je vedené podielové spoluvlastníctvo odporcu k pozemku všetko vo vlastníctve odporcu ako aj fotokópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla Audi A4.

Navrhovateľka k návrhu nepriložila žiadne listiny napriek tomu, že ust. ukladá navrhovateľovi povinnosť k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Navrhovateľka sa v návrhu odvolávala na správy o príjme zamestnávateľov s odkazom na vyžiadanie si ich súdom. Súd výzvou zo dňa 22.10.2013 vyzval navrhovateľku a odporcu na predloženie potvrdenia o príjmoch, pričom túto povinnosť si splnil len odporca, navrhovateľka výzvu súdu odignorovala.

Pokiaľ sa právny zástupca odvolával na neprítomnosť navrhovateľky, návrh na výsluch navrhovateľky nebol daný a súd ju nepovažoval za potrebné predvolať. Zároveň súd nepovažoval za dôvodné odročovať pojednávanie pre poskytnutie lehoty navrhovateľke na predloženie dokladov o príjme, pretože príjmy účastníkov vzhľadom k tvrdeniam účastníkov o výške ich príjmov, vzhľadom na nepreukázanie dôvodu vzniku nároku, nepovažoval za potrebné dokazovať. Zároveň odročenie pojednávania je výslovne výnimočná možnosť, ktorá neprichádza do úvahy vtedy, ak sa účastník nedostaví na pojednávanie, pretože ho zastupuje zvolený zástupca.

Súd však k podstate nároku uvádza, že súd nezistil základné podmienky pre priznanie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. V žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s opakovanými tvrdeniami o tom, že podľa Zákona o rodine, keď životná úroveň oboch manželov po rozvode má byť v zásade primerane rovnaká. Takéto tvrdenie je v úplnom rozpore s ust. v platnom znení, pretože podľa cit. ustanovenia zákona rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku

na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu.

Navrhovateľkina definícia o v zásade primeranej životnej úrovni rozvedených manželov vychádza z ustanovenia zásad vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorú jednoznačne však nemožno aplikovať na prejednávanú vec, kedy boli účastníci už pred podaním návrhu a obdobia uplatnených nárokov rozvedení. Dokonca takáto zásada nie je formulovaná ani v predchádzajúcich zneniach predpisu alebo v ktorý predchádzal a nikdy podľa poznatkov súdu nebola takýmto spôsobom formulovaná ani v judikatúre súdov či komentároch k predpisom rodinného práva, dokonca takéto tvrdenie je v úplnom rozpore s právnou úpravou.

Navrhovateľka si musí uvedomiť, že rozvodom prestali byť účastníci manželia, nejestvuje medzi nimi príbuzenská, právna či iná väzba, teda fakticky sa z nich stali vzájomne nezávislí ľudia spojení len existenciou spoločných detí a existenciou povinností voči nim. Preto vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi je stanovená len výnimočne a to v prípadoch, kedy jeden z manželov nie je schopný objektívne si sám zabezpečiť výživu. Nejedná sa len o prípady zo staršej judikatúry, ktoré viažu povinnosť na výchovu dieťaťa počas rodičovskej dovolenky, nevyhnutnú starostlivosť o postihnuté dieťa, chorobu manžela, neschopnosť pracovať pre dôchodkový vek a pod., ale napríklad aj v prípade, ak oprávnený z manželov stratil pracovné schopnosti a návyky počas manželstva starostlivosťou o domácnosť a nie je sa v primeranej dobe schopný umiestniť na trhu práce, zabezpečiť si prostriedky na živobytie z iných príjmov. Všeobecne vyživovacia povinnosť nie je limitovaná určitou výškou, ako napr. výškou životného minima, násobkom nákladov a pod., a predstavuje príspevok na súhrn primeraných potrieb oprávneného rozvedeného manžela zodpovedajúci príjmom a majetkovým pomerom povinného manžela. Limit je zákonom nastavený vo vzťahu k dĺžke trvania vyživovacej povinnosti, ktorá mimo osobitných výnimočných dôvodov nesmie presiahnuť dĺžku piatich rokov od rozvodu manželstva.

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). Nárok rozvedeného manžela na výživu súvisí aj so záväzkom zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb pri rozvode. Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom, nakoľko

manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky.

V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Vyživovacia povinnosť rozvedeného manžela predchádza nároku na dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi. Teda ak bola preddavkovo priznaná dávka v hmotnej núdzi, vznikom povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu odkázanému rozvedenému manželov (rozhodnutím súdu), vzniká povinnosť odkázaného manžela vrátiť štátu poskytnuté plnenie.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Predmetné hľadisko naznačuje prvok sankčnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti. Teda osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu u druhého z rozvedených manželov za predpokladu odkázanosti na výživu.

Nakoľko súd mal už len zo samotného tvrdenia navrhovateľky preukázané, že je zamestnaná, dosahuje príjem, minimálne vo výške 550 eur tak, ako to tvrdil jej právny zástupca na pojednávaní, je zrejmé, že je schopná sa sama živiť a právo na plnenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi teda vôbec nemohlo vzniknúť.

Súd preto nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie zisťovaním aktuálnych príjmov účastníkov, ktoré by nemohli viac v konaní objasniť, nemožno z nich zistiť také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre priznanie nároku podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, teda že by odporkyňa nebola schopná sa sama živiť a návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá , podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby a to podľa vyhl. č. prípravu a prevzatie veci 7.11.2013, podľa vyhl. č. písomné vyjadrenie k návrhu z 12.11.2013 a podľa vyhl. č. účasť na pojednávaní. Súd zistil, že všetky tri úkony boli vykonané a riadne uplatnené.

Súd priznal odporcovi náhradu za úkon vo výške 60,07 eur + 7,81 eur paušálne náhrady podľa vyhl. č. za úkony prípravy a prevzatia veci a písomné vyjadrenie k návrhu a vo výške 61,87 eur + 8,04 eur paušálna náhrada podľa vyhl. č. za úkon účasti na pojednávaní, nakoľko súd je aj pri náhrade trov konania viazaný návrhom a nemôže prekročiť uplatnenú výšku nárokov. Nárok na tarifnú odmenu pri určení vyživovacej povinnosti je upravený v ust. a ods. 1 vyhl .č. , pričom tarifná hodnota by sa určovala vo výške 55 násobku (počet mesiacov do ukončenia piatich rokov od rozvodu a zániku možného nároku) sumy 300,- eur, čo predstavuje výpočtový základ 16.500,- eur s tarifnou odmenou 320,34 eur + paušálne náhrady. Preto ak si uplatnil odporca nároky na náhradu trov právneho zastúpenia v nižšom rozsahu, súd je týmto stropom viazaný.

Súd zároveň priznal odporcovi aj náhradu DPH vo výške 20% zo sumy 182,01 eur, vo výške 41,14 eur a podľa ust. uložil navrhovateľovi, aby náhradu trov konania zaplatil na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).