Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-54-2011.pdf
PDF · 147.09 KB
No categories available
17C/54/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, Ž. X, I., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Belicom, Konventná 9, Bratislava, proti odporcovi: J. W., nar. XX.XX.XXXX, ul. D. P. XX, X., Maďarská republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. A. W. nar. XX.XX. XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 4/A, Bratislava takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania A.. A. W., rodenej D., nar. XX. X. XXXX a J. W., nar. X. X. XXXX, uzavreté dňa X. X. XXXX pred Obvodným úradom v A., zapísané v knihe manželstiev matriky v I. Z. I. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Maloletá A. W., nar. XX. X. XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia budú maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok.
Styk matky s maloletou A. sa neupravuje.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. A. sumou 150 euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvod manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14. 3. 2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že v roku 1997 došlo k narušeniu manželských vzťahov dôsledkom agresívneho správania odporcu, ktorý mal navrhovateľku viackrát fyzicky napadnúť, psychicky ju týral. Navrhovateľka mala v záujme svojich dcér záujem udržať
2
manželstvo avšak s podmienkou že odporca sa voči nej nebude správať agresívne. Odporca svoje správanie nezmenil, navrhovateľku naďalej psychicky a fyzicky týral, v rodine vládla stresová situácia, čo vplývalo negatívne aj na zdravý vývoj detí. Z týchto dôvodov žiadala navrhovateľka manželstvo rozviesť, obe dcéry a to maloletú E., nar. XX.XX.XXXX a maloletú A., nar. XX.XX.XXXX žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej starostlivosti a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu oboch dcér spolu v sume 400 euro mesačne s tým, že odporca sa môže s deťmi stýkať bez obmedzenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, obsahom lekárskych správ, trestných oznámení, šetrení vykonaných kolíznym opatrovníkom, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX, spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXC XXX/XXXX, znaleckým posudkom vypracovaným pre účely trestného konania PhDr. K. a MUDr. U., znaleckým posudkom MUDr. A. G., ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo po trojročnej známosti, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili 2 dcéry - E., dňa X. X. XXXX a A., dňa XX. X. XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že manželstvo nebolo ani v začiatkoch harmonické pretože odporca ju bil, väčšinou pod vplyvom alkoholu. Od uzavretia manželstva nebol nikde zamestnaný, celé dni trávil doma. K fyzickému napadnutiu došlo viackrát, niekedy bola na lekárskom ošetrení, inokedy sa jej to nepodarilo, pretože po fyzickej inzultácii ju odporca doma strážil, aby nikam neodišla alebo ju v byte zamkol a zobral jej od bytu kľúče. O takomto správaní odporcu vedela celá rodina navrhovateľky aj jej rodičia a sestry. Rodina jej vždy povedala, aby to vydržala kvôli deťom. Prvýkrát navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť po inzultácii v roku 2004, kedy aj s dcérami odišla bývať k sestre. Dcéry vtedy plakali, že chcú byť aj s otcom, báli sa rozvodu. Odporca vtedy sľuboval nápravu, z ktorého dôvodu sa navrhovateľka aj s deťmi vrátila späť do spoločnej domácnosti. Následne ju asi rok nezbil, potom sa všetko začalo opakovať. Navrhovateľka začala pracovať až od roku 2004, dovtedy ju navrhovateľ do práce pustiť nechcel, pretože na ňu žiarlil. Po inzultácii v roku 2004 sa rozhodla, že sa zamestná. V januári 2010 ju opätovne napadol, v takom rozsahu, že mala zlomenú ruku. V auguste 2010 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odišla bývať k sestre. Následne si prenajala garsónku, kde aj s dcérami bývala asi pol roka. Byt bol malý, preto si vo februári 2011 prenajala 3-izbový byt na Ž. Q.. Obe deti bývali s ňou až do februára 2011, vtedy bola navrhovateľka chorá a kým boli deti počas jej choroby u otca, ten ich zmanipuloval tak, že deti sa k nej už vrátiť nechceli. Staršia dcéra si počas pobytu u otca dala urobiť 3 tetovania, pirsingy a keď to navrhovateľka zbadala, dcére vynadala a tá odišla späť k otcovi. A. D. navrhovateľke chodila, bola by u nej aj zostala, ale otec ju zastrašil tým, že v prípade, ak sa rozhodne zostať u navrhovateľky má u otca dvere zatvorené. Staršia dcéra E. sa pred navrhovateľkou zatajovala, nedvíhala jej telefón, preto navštívila jej triednu učiteľku, ktorá jej povedala, že dcéra sa zhoršila v prospechu, nechodí do školy a je veľmi chudá. Napokon sa E. s navrhovateľkou skontaktovala, prišla za svojou matkou, bola veľmi schudnutá. Navrhovateľka s ňou navštívila lekára, kde bola
3
hospitalizovaná. Ošetrujúci personál navrhovateľke odmietal oznámiť diagnózu jej dcéry. Natália po týždni nemocnicu opustila, išla k otcovi a s matkou odmietala komunikovať.
Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože má navrhovateľku stále rád. Tak ako v súčasnosti sa navrhovateľka správala aj pred 7 rokmi, kedy nadviazala známosť s iným mužom a zo spoločnej domácnosti odišla aj s deťmi na 11 mesiacov. Následne odporcu prosila, aby sa mohla vrátiť. Teraz opätovne nadviazala známosť s iným mužom a preto opustila spoločnú domácnosť. Potvrdil, že od roku 2010, kedy navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila, manželské spolužitie neobnovili. O deti sa stará odporca. V období od apríla 2010 do januára 2011 boli deti u navrhovateľky, pretože odporcovi bol odobratý vodičský preukaz a do X. nepremávala MHD. Následne sa k odporcovi deti vrátili. E. odmietala bývať s matkou, pretože medzi nimi dochádzalo neustále ku konfliktom. E. bola liečená u psychológa pre podozrenie na anorexiu, neskôr sa zistilo, že nešlo o anorexiu ale nechutenstvo bolo spôsobené stresom v rodine.
Navrhovateľka poprela, že by nadväzovala počas manželstva známosti s inými mužmi. Jedinú známosť s iným mužom nadviazala v marci 2011 a tento vzťah pretrváva doposiaľ. Poukázala na agresívne správanie odporcu, ktorý v nadmernom množstve požíva alkohol, o dcéru A. sa riadne nestará, dovolí jej chodiť do noci na diskotéky, dievča pije, fajčí. U otca má veľkú voľnosť, čo tiež mohlo prispieť k rozhodnutiu bývať u otca, pretože jej takýto voľný režim vyhovuje.
Dňa 20.04.2011 kolízny opatrovník vykonal pohovor s oboma dcérami, ktoré sa vyjadrili tak, že chcú bývať s otcom.
Navrhovateľka podala dňa 15.06.2011 trestné oznámenie na odporcu, ktorý ju mal dňa 15.06.2011 fyzicky napadnúť, keď čakala pred Spojenou školou na Tokajíckej ul. č. 24 v Bratislave na svoju dcéru E. (F.-Z.-XXX/II-X.-XXXX). Dňa 30.09.2011 bol spisový materiál predložený na prejednanie priestupku Obvodnému úradu Bratislava, S. X, Bratislava.
Dňa 31.01.2012 podala navrhovateľka trestné oznámenie na odporcu, ktorý mal predať spoločný majetok, ktorý nadobudli počas trvania manželstva bez súhlasu navrhovateľky.
Z obsahu uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II, č.k. X Z. XX/XXXX zo dňa 24.04.2012 súd zistil, že bolo zrušené uznesenie OO PZ Ružinov - východ, ktorým bolo odmietnutá vec podozrenia zo spáchania úmyselného prečinu, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že dňa 15.6.2011 na J. Q.. v I. sa svojej manželke vyhrážal tým že ju zabije, vybije jej zuby a dokaličí jej tvár, čím v nej vzbudil strach o život a zdravie.
Dňa 26.03.2012 podal odporca trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 6.03.2012 v čase o 14.00 hod v priestoroch Základnej školy na Š. Q. v I. navrhovateľka spolu s B. D. (priateľ navrhovateľky) napadli jeho dcéru A. W. s vyhrážkami, že jej doláme ruky. Uznesením zo dňa 24.05.2012 bola táto vec odovzdaná Obvodnému úradu - odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. Obvodný úrad Bratislava v konaní o priestupkoch vec odložil pretože nebolo preukázané, že došlo k spáchaniu priestupku.
4
Dňa 04.06.2012 podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie na tom skutkovom základe, že tento mal dňa 21.09.2011 napadnúť ich spoločnú dcéru E..
Uznesením zo dňa15.11.2012, č.k. ČVS:F.-XXXX/X-F.-I.-XXXX bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie voči J. W. pre spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1, písm. a), písm. b), ods. 2, písm. b) Trestného zákona podľa, ktorého mal od apríla 1995 až do júna 2004 v presne nezistených časových intervaloch pravidelne spôsobovať svoje manželke A. W. psychické a fyzické utrpenie urážaním, ponižovaním a násilnou izoláciou, a to tak, že jej neustále nadával, že je "kurva", je "sprostá" pred deťmi jej vynadal, chytil ju pod krk a päsťou pred jej tvárou jej kázal priznať sa k nevere, neustále ju obmedzoval tým, že jej zakázal stýkať sa s kamarátkami, kontroloval jej osobné veci ako kabelku a diár, viackrát ju zamykal v byte po fyzickom ublížení, aby nemohla okolnosti nahlásiť na polícii ani u lekára, vôbec ju nechcel púšťať von, ani do roboty a keď prišla z vonku odstavil vodu a nedovolil jej osprchovať sa až kým ju celú neovoňal a neurobil prehliadku tela, kontroloval jej spodné prádlo, často ju fyzicky napádal, a to tým spôsobom, že ju udieral do chrbta až spadla na zem, udieral ju do tváre päsťou a vyhrážal sa pri tom, že jej dokaličí tvár, vybije zuby, aby sa ňu už nikto ani nepozrel, a že jej zlomí nos tak, že jej ho už nikto nenapraví.
Navrhovateľka žiadala, aby na čas po rozvode manželstva boli obe detí zverené jej do osobnej starostlivosti a odporca bol povinný prispievať na ich výživu každej po 200 € mesačne. V priebehu konania navrhovateľka uviedla (č.l. 56), že obe deti bývajú u otca, staršia dcéra Natália odmieta s matkou komunikovať, z dôvodu zmeny okolností preto navrhovala nariadiť striedavú starostlivosť. Navrhovateľka si takéto správanie detí, ich pobyt u otca a odmietanie matky vysvetľovala tým, že otec deti ovplyvňuje a manipuluje.
Odporca, v prípade ak by súd manželstvo rozviedol, so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky nesúhlasil, nesúhlasil ani so striedavou starostlivosťou. Poukázal na to, že deti bývajú u neho, predovšetkým mal. A., ktorá má v X. koňa a venuje sa parkúrovému jazdeniu, každý deň sa stará o koňa, čo by nebolo možné v prípade, ak by bývala v Bratislave. Okrem toho nemá dobrý vzťah k matkiným priateľom, ktorý s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti. Otec sa o A. riadne stará, podporuje ju v športe, chodí s ňou na preteky, chodí na rodičovské združenia a stará sa o jej prospech v škole. A. vychádza dobre aj s jeho súčasnou partnerkou.
E. W., nar. XX.XX.XXXX nadobudla dňa 5. 2.2013 plnoletosť, z ktorého dôvodu súd v ďalšom rozhodoval už len o úprave práv a povinnosti k mal. A. na čas po rozvode manželstva.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX súd zistil, že na návrh matky bolo začaté konanie o úpravu práv a povinností k mal. A. a vtedy ešte mal. E. na čas do rozvodu manželstva. V konaní doposiaľ rozhodnuté nebolo. Dňa 16.01.2012 boli na pojednávaní vypočuté obe deti účastníkov konania. E. uviedla, že vie, že rodičia sa rozvádzajú. Ona si s mamou jedno obdobie nerozumela. Teraz si veci vysvetlili a dohli sa, že bude u mamy aj spávať. Mama býva s priateľom, s ktorým sa E. nerozpráva. Otec má tiež priateľku, ktorá k nim chodieva každý deň ale nebýva u nich. V čase, keď rodičia bývali spolu, stále sa hádali dokonca sa aj pobili. Keď ona bývala u mamy , sestra bývala u otca. K otcovi chodila raz za dva týždne. Otec jej nikdy nebránil, keď chcela ísť k mame. V čase, keď je u otca, otec im nakúpi aj navarí. A. tiež vedela, že rodičia sa rozvádzajú. Býva u
5
otca. Otec sa o ňu u stará, navarí. Každý deň k nemu chodí jeho priateľka, s ktorou sa A. aj porozpráva. Chodieva aj k mame. Mama býva s priateľom, s ktorým sa A. nerozpráva. Mama jej navrhla, že keď bude u nej bývať, urobí jej tretiu izbu, ktorá bude jej. Otec jej nikdy nebránil, aby išla k mame. A. uviedla, že jazdí na koňoch, chodí na preteky, veľmi ju to baví. Otec jej kúpil koňa má ho ustajneného v X., denne sa oňho musí starať.
Dňa 30. 11. 2012 vykonal kolízny opatrovník šetrenie v mieste bydliska matky, v rodinnom dome na adrese Ž. X I.. Deti v čase pohovoru doma neboli. Matka detí kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že deti sa otca boja, otec deti ovplyvňuje, vyhráža sa im a kupuje si ich, nestará sa o ne tak, ako to deklaroval. Deti nemajú u otca pravidelne zabezpečenú stravu, E. schudla na 44 kilogramov otec to nijako neriešil. Ona bola nútená odviesť dcéru na hospitalizáciu do nemocnice, čo sa však otočilo proti nej. Matka uviedla, že obe deti sa zhodne vyjadrili, že chcú bývať s ňou.
Dňa 8. 3. 2013 vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletou A., ktorá uviedla, že býva u otca a chce u neho aj zostať. U otca má koňa, pravidelne jazdí a chodí na preteky. Hlavne v lete, keď chodí na preteky by bolo dochádzanie z Bratislavy nepraktické, preto sa javí takéto riešenie za oveľa výhodnejšie. Okrem toho sa u mamy v Bratislave necíti dobre, nevychádza s jej partnerom, ktorý s nimi býva v dome. S partnerkou otca si naopak rozumie. Uviedla, že počas víkendu od 15. do 17. 2. 2013 nebola doma, že rodičom nič nepovedala. Keď otec zistil, že sa išla kúpať s kamarátmi na 3 dni do B., prišiel pre ňu a doviezol ju k matke. Kolízny opatrovník navrhol stretnutia na referáte poradensko -psychologických služieb, s čím A. súhlasila.
Navrhovateľka ilustrovala starostlivosť otca na príklade, keď v týždni od 10. do 15. 2. 2013 bola maloletá A. u matky v piatok odišla k otcovi. Navrhovateľka si už neoverovala, či dcéra k otcovi dorazila. Následne zistila, že celý víkend od 15. do 17. 2. 2013 nebola u žiadneho z rodičov, otec to vôbec neriešil. Dcéra jej povedala že už jazdiť nechodí, že na pretekoch bola naposledy v roku 2012. Na otázku súdu, aby navrhovateľka zdôvodnila ako si potom vysvetľuje vyjadrenie mal. A. pred kolíznym opatrovníkom kde uviedla, že naďalej jazdí a bývať chce u otca, matka uviedla, že otec sa dcére vyhráža tým, že v prípade, ak bude chcieť bývať s navrhovateľkou, bude mať u neho dvere zatvorené.
Riaditeľka Základnej školy A. G., ktorú navštevuje A., dňa 17. 6. 2013 podala správu, podľa ktorej bolo v 3. štvrťroku 9. ročníka A. udelené pokarhanie riaditeľkou školy za nevhodné správanie k vyučujúcim a prinesenie cigariet do školy. Za posledný štvrťrok sa jej správanie zlepšilo, nemá ani jednu poznámku a na konci školského roka bude mať pochvalu riaditeľkou školy za pomoc pri zbierke dobrý anjel. Neprítomnosť v škole má riadne ospravedlnenú, do školy chodí čisto upravená, učebné pomôcky má v poriadku, ak treba uhradiť nejaké finančné prostriedky na školské akcie, všetko uhradí načas. Zúčastnila sa aj na školskej exkurzii v Poľsku. Otec sa o A. zaujíma pravidelne, príde buď na rodičovské združenia alebo po ňom, občas aj mimo termínov rodičovského združenia. Matka bola v škole 2 až 3 razy.
To, že A. sa naďalej venuje jazdeckému športu bolo v konaní preukázané čestným prehlásením športového klubu G. - O. W.P. I. XXX, podľa ktorého sa A. pravidelne zúčastňuje jazdeckých pretekov už 3. rokom za tento
6
jazdecký oddiel. V roku 2013 absolvovala 18 súťaží. Na všetkých pretekoch ju sprevádza jej otec, ktorý je súčasne aj jej trénerom.
Právny zástupca odporcu poukázal na obsah zápisnice zo dňa 20. 9. 2011, kde navrhovateľka sama uviedla, že dcéry až do februára 2011 bývali s ňou a následne ich poprosila, aby išli k otcovi, kým sa nepresťahuje do nového bytu a odvtedy deti zostali u otca. V zápisnici zo dňa 1. 12. 2011 navrhovateľka uviedla, že naďalej bývajú obidve dcéry u otca, staršia dcéra odmieta komunikáciu. Na pojednávaní konanom dňa 21. 3. 2013 navrhovateľka uviedla že deti s ňou bývajú od januára 2010.
Účastníci nielen, že sa nevedia dohodnúť v časti o rozvod manželstva, keď navrhovateľka nepripúšťa možnosť obnoviť manželské spolužitie a odporca trvá na tom, že ho navrhovateľka má rada, čo prejavuje tým, že mu chce zničiť jeho terajší vzťah aby sa mohla k nemu vrátiť. Takýto postoj odporcu súd považuje za iracionálny. Účastníci sa nevedia dohodnúť ani len na tom, kedy u ktorého z nich boli deti v starostlivosti. Ich vyjadrenia sú diametrálne odlišné a protirečivé.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 07.11.2013 (254) uviedla, že od marca 2013 strávila s A. iba niekoľko hodín, keď za ňou prišla do školy, dcéra odmieta s ňou tráviť dlhší čas. Pár krát boli spolu vonku, ale dcéra chcela ísť naspäť k otcovi. Navrhovateľka je presvedčená, že toto jej rozhodnutie žiť s otcom je spôsobené tým, že otec sa jej vyhráža, rozpráva jej veci, ktoré sa A. nepáčia, napríklad, že navrhovateľka strieda mužov.... Dcére sa páči viacej bývať u otca, pretože jej všetko dovolí. Sám odporca však vo zvýšenej miere požíva alkohol. Dcére takéto prostredie vyhovuje a keď bude mať 18. povedala matke, že bude bývať sama, pretože si nerozumie s otcovou priateľkou. Staršia dcéra rovnako nebýva s navrhovateľkou, prenajala si byt.
Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného v poručenskom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXP XXX/XXXX znalkyňou MUDr. Z.. A. G. T.. súd zistil, že A. má k otcovi pozitívny citový vzťah s pocitom spolupatričnosti a sympatie. Otec podporuje jej záujem o kone, otca posudzuje ako dôsledného vychovávateľa, zároveň trpezlivého, láskavého a zhovievavého. Otcova priateľka je jej dôverníčkou, môže sa jej zveriť, čo u matky nefunguje. Matku má svojim spôsobom rada, ale má pocit, že matka má svojho partnera radšej ako ju. Partnera matky odmieta, neznáša ho, cíti k nemu odpor. V X. sa cíti dobre, má tam kamarátky, ktoré sa tiež zaujímajú o kone, matka jej nechýba, netúži po nej a nemá záujem sa s ňou stretávať. Cíti, že medzi matkou a ňou je akási bariéra. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že pre A. by bola najvhodnejšia striedava osobná starostlivosť oboch rodičov avšak za predpokladu korektného, seriózneho vzájomného správania rodičov.
Odporca popísal aktuálnu situáciu tak, že A. býva od februára 2013 u neho. Do konca augusta 2013 sa venovala jazdectvu, potom koňa predali, pretože už nevyhovoval ich požiadavkám. S jeho partnerkou, ktorá sa medzičasom k nim nasťahovala, má A. dobrý vzťah. Odporca nepracuje, uviedol, že žije z úspor, ktoré získal z predaja nehnuteľností získaných z dedičstva po svojom otcovi ako aj z predaja rodinného domu v X.. Následne uzavrel nájomnú zmluvu k inému rodinnému domu, ktorý sa tiež nachádza v X., za nájom platí 450 € mesačne. Nesúhlasil so striedavou starostlivosťou, pretože dcéra sa jasne vyjadrila, že chce bývať s ním. Ani po uplynutí väčšieho časového obdobia od podania návrhu, odporca svoj postoj nezmenil, s rozvodom manželstva nesúhlasil čo
7
zdôvodnil, že z jeho strany je stále vôľa manželské spolužitie s navrhovateľkou obnoviť, pretože ju má stále rád.
Kolízna opatrovníčka maloletej A. uviedla, že každý mesiac mali pohovor s dieťaťom na žiadosť otca, ktorý ich tiež informoval o nových okolnostiach. Dieťa pri pohovoroch zotrvalo na svojom rozhodnutí žiť s otcom. S matkou bola naposledy v máji 2013 a so sestrou sa stretla raz v meste, okrem toho má so sestrou kontakt cez internet. Kolízna opatrovníčka ponúkala rodičom spoluprácu prostredníctvom mediátora, ktorú však navrhovateľka odmietla. Vzhľadom na stanovisko mal. A. a znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. XXP XXX/XXXX znalkyňou MUDr. PhDr. A. G. T.., navrhovala dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje zákonné funkcie, manželia nežijú vo vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti manželské spolužitie obnovili, keďže tento stav pretrváva minimálne od roku 2010, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Už v predchádzajúcom období, konkrétne dňa 16.07.2004 (XXC XXX/XXXX) podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva z rovnakých dôvodov, ktoré uvádza v tomto konaní. Návrh vzala napokon späť a konanie bolo zastavené. Manželia na seba vzájomne podávajú trestné oznámenia, odporca bol obvinený zo spáchania zločinu týrania navrhovateľky. Ich správanie voči sebe je nevraživé, nevedia spolu komunikovať ani len v záujme svojich detí, čo sa prejavilo na zdravotnom stave E., ktorá z dôvodov citlivého prežívania stresov v rodine trpela nechutenstvom . Maloletá A. z dôvodu viaznucej komunikácie medzi rodičmi bola tri dni na výlete, o ktorom žiaden z rodičov nevedel. Obaja účastníci majú okrem toho viacročné vzťahy s novými partnermi, s ktorými žijú v spoločných domácnostiach. Postoj odporcu k rozvodu manželstva súd považuje za provokujúci vo vzťahu k navrhovateľke a iracionálny. Medzi manželmi došlo jednoznačne k rozvratu ich manželstva, príčinou podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine bolo podľa názoru súdu citové ochladenie, ku ktorému došlo následkom nedostatočnej úcty, dôvery, rozdielnosti povahových názorov, uprednostňovania svojich záujmov pred záujmami a potrebami druhého partnera. Manželstvo sa tak dostalo do stavu, z ktorého súd nevidí východisko, napokon účastníci od roku 2010 nežijú ako manželia a každý z nich má iného partnera. Za takéhoto stavu je viac než isté, že obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy.
8
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Z manželstva účastníkov sa narodili dve dcéry, E. B. XX.XX.XXXX a A. dňa XX.XX.XXXX. E. nadobudla počas konania plnoletosť, preto súd upravil práva a povinnosti rodičov iba vo vzťahu k mal. A.. Tak ako z konania vyplynulo, mal. A. prevažnú dobu od podania návrhu na súd trávila čas so svojim otcom. Ak aj čas s matkou trávila, bolo to kratšie obdobie a vždy sa vrátila k otcovi, ktorý žije v mieste jej doterajšieho bydliska v X., ktoré prostredie je pre A. známe. V X. mala doposiaľ A. aj koňa, o ktorého sa starala a s ktorým súťažne jazdila parkúr. A. má v čase rozhodovania súdu 15 rokov, ide o dieťa vo veku, kedy nie je odkázané na osobnú starostlivosť matky ako deti útleho veku, naopak je vo veku, kedy je schopná posúdiť rodinnú situáciu a následky, ktoré z nej pre ňu plynú, vyjadriť sa, u ktorého z rodičov sa cíti lepšie, u ktorého chce bývať. Jej záujmy sú prvoradé a je neprípustné, aby sa nad ne stavali záujmy rodičov. A. sa niekoľko krát - jednak pred súdom v konaní XXP XXX/XXXX, pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred znalkyňou - vyjadrila, že chce bývať s otcom. Jej rozhodnutie je akceptovateľné a prirodzené, keďže chce zostať v prostredí, kde žila doposiaľ, kde má kamarátov, záľuby. Pri rozhodovaní, ktorému z rodičov súd zverí dieťa nie je merítkom, to čo si želá ten-ktorý rodič, ale prioritné sú záujmy dieťaťa. Napriek tomu, že navrhovateľka počas celého konania vykresľovala odporcu ako agresora a tyrana, nebolo takéto jeho správanie preukázané vo vzťahu k mal. A.. Ak má navrhovateľka negatívne skúsenosti s jeho agresívnym správaním musí si to sama vyriešiť v rámci trestného konania a nie cez spoločné deti. Napokon ani psychologický posudok, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania PhDr. D. K. T.. a MUDr. Ľ. U. Z.., znalkyňami zapísanými v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR nebolo zistené, že by agresivita bola dominantnou osobnostnou črtou odporcu. Bolo potvrdené, že jeho schopnosť ovládať svoje reakcie a reagovať aj v emočne náročných situáciách sociálne
9
primeraným spôsobom je zachovaná. Rovnako aj stanovisko riaditeľky základnej školy, ktorú A. navštevuje svedčí v prospech otca, ktorý sa o dieťa riadne stará, chodí sa informovať na jej prospech nielen účasťou na rodičovských združení ale aj individuálne, dieťa chodí do školy riadne pripravené. Otec dcéru podporuje v jej mimoškolskej športovej aktivite, trénuje je ju v parkúrnej jazde na koni, chodí s ňou na preteky. Za tejto situácie, pri zohľadnení znaleckého posudku znalkyne MUDr. Z.. A. G. T.. ako aj vyjadrenia samotnej maloletej A. a ostatného podporného dôkazného materiálu súd rozhodol tak, že mal. A. zveril do osobnej starostlivosti otcovi.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, ktoré zdokladovali nasledovnými dôkazmi:
Z obsahu potvrdenia o zárobku Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby, Antolská 11, Bratislava, súd zistil že pracovný pomer navrhovateľky trval od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX. S plnením pracovných úloh bol jej zamestnávateľ spokojný, k jej pracovným výkonom nemal žiadne výhrady. V období od 1. 10. 2011 bola navrhovateľka zamestnaná na polovičný úväzok. K zmene pracovného úväzku na polovičný pristúpil zamestnávateľ na základe žiadosti navrhovateľky z rodinných dôvodov. Pracovný pomer skončil na základe dohody predloženej navrhovateľkou podľa § 60 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu ku dňu 31.08.2012. Od tohto obdobia je navrhovateľka v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa jej vyjadrenia má problémy s chrbticou, z ktorého dôvodu má ťažkosti nájsť si vhodnú prácu. Na výzvu súdu založila do spisu lekársku správu vystavenú MUDr. Ľ. T., všeobecným lekárom pre dospelých, podľa ktorej mala navrhovateľka v máji 2012 bolesti chrbtice, nebola jej predpísaná žiadna adekvátna liečba, nebola odoslaná ani na odborné neurologické resp. ortopedické vyšetrenie, RTG chrbtice. Dňa 15.06.2012 ošetrujúca lekárka konštatovala, že stav navrhovateľky sa upravil.
Dňa 30. 9. 2010 uzavrela navrhovateľka ako nájomca s prenajímateľom zmluvu o nájme bytu nachádzajúceho sa na Š. Q. Č. XX v Bratislave s dohodnutou výškou nájomného 400 euro. Následne dňa 15.02.2011 uzavrela navrhovateľka ako nájomca s prenajímateľom zmluvu o nájme 2,5- izbového bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na Ž. Q. Č. X s dohodnutou výškou nájomného 500 euro mesačne.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky súd prihliadol na schopnosti a možnosti povinného rodiča, berúc zreteľ na výdavky. Navrhovateľka je v produktívnom
10
veku, s vysokoškolským vzdelaním ( Fakulta zdravotníctva, odbor ošetrovateľstvo, Trnavskej univerzity). Do XX.XX.XXXX pracovala vo vyštudovanom odbore v Záchrannej a dopravnej zdravotníckej službe. Zamestnávateľ bol s jej pracovnými výkonmi spokojný. Jej priemerný mesačný zárobok netto predstavoval 708 €. Od XX.XX.XXXX pracovala na vlastnú žiadosť na polovičný úväzok, kedy jej priemerná mesačná mzda predstavovala netto 360 €. Následne ukončila pracovný pomer dohodou. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že jej zdravotný stav je tak vážny, že jej nedovoľuje zamestnať sa. Súdu sa podľa predložených dôkazov javí, že navrhovateľka sa bez akéhokoľvek dôvodu vzdala zamestnania. Podľa názoru súdu je v jej možnostiach a schopnostiach zamestnať sa a dosahovať zárobok ako u posledného zamestnávateľa. Ak je schopná splácať nájomné vo výške 500 € mesačne za 2,5 izbový byt, je v jej možnostiach platiť výživné na dcéru vo výške 130 €. Túto sumu považoval súd za primeranú vzhľadom na zárobok, ktorý navrhovateľka dosahovala u posledného zamestnávateľa, a ktorú by mohla dosahovať, ak by sa zamestnala naďalej a zodpovedá aj potrebám 15- ročného dievčaťa, ktoré má finančne náročného koníčka.
Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto súd skúmal aj možnosti a schopnosti odporcu, t.j. akou mierou je schopný podieľať sa na výživnom svojej dcéry. Napriek tomu, že odporca nepracuje, uviedol, že finančné prostriedky má z predaja nehnuteľností, ktoré získal z dedičstva ako aj rodinného domu v X., ktorý patril do jeho výlučného vlastníctva, ktoré finančné prostriedky nemá uložené na účte v peňažnom ústave. Na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy:
Posledným zamestnávateľom odporcu bola súkromná bezpečnostná služba M. &. S..X..F.., kde pracovný pomer skončil dohodu ku dňu 31.01.2009. Od 01.07.2011 mal nastúpiť do pracovného pomeru so zamestnávateľom A. S..X..F.. ako manažér. K vzniku pracovného pomeru napokon nedošlo z dôvodu, že obchodná spoločnosť za rozhodla odporcu neprijať pre prebiehajúce trestného stíhania (318).
Z obsahu potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd zistil, že odporca bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný v období od 1. 2. 2009 do 13. 8. 2009. Z evidencie bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na termín.
Z obsahu osvedčenia o dedičstva, sp. zn. XXD XXX/XXXX, B. XXX/XXXX súd zistil, že odporca zdedil po svojom nebohom otcovi P. W., zomrelom dňa X. X. XXXX spoluvlastnícky podiel 1/9 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. P., LV č. XXX - parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 470 m2 a na nej nachádzajúci sa dom so súpisným číslom XXX, parcela číslo XXX/X - Záhrady o výmere 1 202 m2, spoluvlastnícky podiel 2/6 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej na LV číslo XX, parcela číslo XXX - orná pôda o výmere 3 097 m2, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 286 m2, a na nej sa nachádzajúci rodinný dom so súpisným číslom XXX, parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a na dvoria o výmere 78 m2 a na nej sa nachádza garáž so súpisným číslom XXX. Kúpnou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX odporca predal P. W. A.. nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území I. za kúpnu cenu 25 480 euro. Rodinný dom v X., ul. I.-Y. XXX/X predal dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 60 000 €. Odporca užíva v súčasnosti rodinný dom na ul . D. P. XX K. X. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2013 s dohodnutou výškou nájomného 450 € mesačne. Dňa 07.10.2013 predal navrhovateľ koňa za cenu 300 €.
11
Majetkové pomery odporcu mu umožňujú zabezpečiť starostlivosť o dcéru nielen osobne ale aj finančne minimálne v rovnakej výške ako navrhovateľka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
12
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).