Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-145-2007.pdf
PDF · 113.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/145/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky v X.rade : C. F., bytom F. č. XXX, L. a navrhovateľa v 2.rade : K. A., bytom J. D. BC, XXX H. Cr., W F., obaja zastúpení JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, so sídlom Kolárska č. 4, Bratislava, proti odporcovi : Z. S., bytom J. ulica č.XX, L., zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská č. 34, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovatelia sú povinní nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 18.7.2007, sa navrhovateľka, S. A., domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vstupu a akejkoľvek dispozície na nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vedenej na liste vlastníctva číslo XXX R. katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území K. a to rodinného domu súp.č. XXXX ako aj parcely č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 303 m2, parcely č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty vo výmere 44 m2, vedenej na LV č. XXX Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Zároveň je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 136 m2, parcely číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6 m2, vedené na LV č. XX. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXXX/X záhrady vo výmere 150 m2, parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2 vedené na LV č.XXXX správy katastra. Nehnuteľnosti navrhovateľka nadobudla na základe dedičského rozhodnutia D XXX/XX a na základe kúpnej zmluvy z roku 1961, od tejto doby ich nerušene a nepretržite užíva ona a jej rodina. V roku 2007 odporca nadobudol vlastnícke právo k susednej nehnuteľnosti, zahájil úpravu svojich parciel, oplotil ich, pričom podľa názoru navrhovateľky narušil vlastníckej hranice jej nehnuteľnosti. Aby predišla nedorozumeniam, vyžiadala si doklady týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti a požiadala geometra o vytýčenie hraníc. Odporca neumožnil geometrovi zamerať nehnuteľnosti a vytýčiť hranice, čím zabránil mimosúdnemu riešeniu otázky správnej hranice nehnuteľnosti.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Navrhovateľka dňa 2.4.2010 zomrela, súd pokračoval v konaní s jej dedičmi.
Uznesením zo dňa 16.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v okrese Bratislava III, obec Bratislava, Mestská časť
Rača, katastrálne územie Rača, zapísané na LV č. XXXX, parc.č. XXXX/X ako záhrady vo výmere 150 m2 a parc.č. XXXX/XX ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2 bola v čase smrti S. A., narodená X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX a tieto patria do dedičstva po nej. Zároveň žiadali, aby súd určil, že odporca je povinný zdržať sa vstupu a akejkoľvek dispozície na nehnuteľnosť v katastrálnom území Rača parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 vedenej na LV č. XXX Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to obsahom LV č.XXX, č. XXXX, LV č. XXXX, č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy, kópiou z mapy určeného operátu, kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.1961, zo dňa 2.3.2007, geometrickým plánom č.XXX/XX zo dňa 5.11.2004, geometrickým plánom č. XXX/ XX zo dňa 10.1.2007, rozhodnutím o dedičstve D 257/91, rozhodnutím o dedičstve D 1907/68, vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov Z. K., E. B., U. F., H. P., Ing. H. F., G. Z., R. L., H. L., G. P., A.. Y. V., H. L. a zistil nasledovný skutkový stav.
Kúpnu zmluvu zo dňa 22.12.1961 uzatvorili C. L. a Y. Z., ako predávajúce a Z. A. s manželkou S. ako kupujúci. Predávajúce odpredali nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX katastrálne územie Rača a to parc.č. XXXX/X, t. j. dom čp.XXX vo výmere 70 m2 a vo vložke č. XXXX parc.č. XXXX/X t. j. dvor F. vo výmere 376 m2, v polovici. Z odhadu nehnuteľností zo dňa 15.12.1961 súd zistil, že aj oceňovaná bola iba polovica parcely č. XXXX/ X, (dvor) t.j. 188 m2, ktorá tvorila predmet kúpnej zmluvy.
Z úradného záznamu zo dňa 8.9.1965 súd zistil, že pred Obvodným národným výborom bol spísaný záznam medzi C. L. a Z. A. a prítomným svedkom za účelom vyporiadania spornej veci, záhradky vo výmere cca 32 m2. Medzi C. L. ako predávajúcou a Z. A. ako kupujúcim bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej záhradka vo výmere 32 m2, bola pričlenená, mimo dohody pri kúpnopredajnej zmluve, s tým, že A. uhradí finančnú čiastku za záhradku vo výške 500 Kčs a týmto vyrovnaním sa stáva vlastníkom spomenutej záhradky.
Zo správy zo dňa 25.4.1975 súd zistil, že znalec z odboru geodézie A.. V. F., oznamoval A.. H. F., že previedol vytýčenie a zameranie parcely č.XXXX/X, XXXX/X a rozdelenie parcely č. XXXX/X, t.j. spoločného dvora so susedom A.. C. Benkovičom.
Správa katastra navrhovateľke dňa 14.12.2006 oznamovala, že šetrením v pozemkovej knihy bolo zistené, že navrhovateľka so zosnulým manželom nadobudli nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X dom o výmere 70 m2, ktorý porovnaním grafickou identifikáciou nie je identický s pozemkom registra C parc.č. XXXX/X, ktorý bol zameraný a zapísaný do operátu o výmere 303 m2, po mapovaní vykonanom v roku 1969. Na základe uvedeného mala byť vynesená do LV č. XXX katastrálne územie Rača, ktorý bol založený zápisom dedičského rozhodnutia D XXXX/XX po zosnulom Ladislavovi A. na pozemok evidencie nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X o výmere 303 m2 v prospech manželky S. A. v celosti, poznámka o nesúlade stavu právneho so stavom užívania ktorú správa katastra na základe uvedeného na list vlastníctva vyznačí, následne po predložení a zápise do geometrického plánu, ktorým bude obnovená zvyšná časť pozemku registra E parc.č. XXXX/X bude táto poznámka odstránená.
C. Z. podpísala dňa 29.5.2008 čestné prehlásenie, ktorým vyhlásila, že navrhovateľka užíva po dobu 45 rokov rodinný dom so záhradou tak, ako boli ohradené plotom a v užívaní nebola nikým rušená. Ako susedia videli, že užíva, hospodári na svojom pozemku ktorý zakúpila začiatkom šesťdesiatych rokoch minulého storočia so svojím nebohým manželom a tento oplotili ešte v roku 1965. Aj H. X. dňa 28.5.2008 prehlásila, že navrhovateľka užívala rodinný dom so záhradou, ktorá bola ohradená plotom od roku 1965. Takéto prehlásenie podpísal dňa 29.5.2008 a aj Z. K., Y. A. H. P..
Kúpnu zmluvu zo dňa 2.3.2007 uzatvorili predávajúci, ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov registra E, parc.č. XXXX/X. vinica vo výmere 1766 m2, parc.č. XXXX/X. vinica o výmere 1208 m2, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Rača a H. N. a odporca, ako kupujúci. Geometrickým plánom boli z pozemku registra E parc.č. XXXX/X vytvorené pozemky registra C parc.č. XXXX/XX . vinica vo výmere 629 m2, parc.č. XXXX/XX vinica o výmere 1032 m2, parc.č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 69 m2 a parc.č. číslo XXXX/XX. ostatné plochy o výmere 36 m2, čím pozemok registra E parcelné č. XXXX/X zanikol. Z pozemku registra E parcelné číslo XXXX/X vinice o výmere 1208 m2 boli vytvorené pozemky registra C parc.č. XXXX/XX. vinica o výmere 576 m2, parc.č. XXXX/
X záhrada o výmere 150 m2, a parc.č. XXXX/XX vinica o výmere 370 m2. Z pozemku registra E parc.č. XXXX/X ostala výmera 112 m2. Geometrickým plánom číslo 505/07 na obnovu hraníc bola obnovená zvyšná časť pozemku registra E vinice o výmere 112 m2 zapísaná ako pozemok registra C parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 112 m2. Odporca nadobudol do svojho vlastníctva pozemky parcela č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vytvorené geometrickým plánom číslo XXX/XX . a geometrickým plánom č.XXX/XX z pozemku registra E parc.č. XXXX/X vinica o výmere 1208 m2, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie Rača.
Vo veci bol ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, ktorého úlohou bolo vymedziť hranice susediacich nehnuteľnosti účastníkov konania. V znaleckom posudku č. 4/2012 zo dňa 10.9.2012 znalec uviedol, že po preštudovaní spisu a zaobstaraní príslušných podkladov zo správy katastra, z ústredného archívy geodézie a kartografie, vykonal kartometrické merania, výpočty a analýzy a porovnávania, pričom zistil, že na pôvodnej mape pozemkového katastra z roku 1896 existovala na spornej ploche len jedna veľká parcela č. XXXX, v ktorej boli zahrnuté všetky dnešné parcely číslo XXXX/X, X, X, X, X, X, XX, XX, XX, XX a XX, okrem časti garáží parc.č. XXXX/X a X., ktoré vtedy boli zahrnuté do parc.č. XXXX. . Na novelizovanej mape pozemkového katastra z roku 1904 boli už od tejto parc.č.XXXX odčlenené okrem iného parcely č. XXXX/X, X a X, teda pozemky tvoriace zastavanú plochu s dvoma domami a spoločným dvorom pri ceste. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.1961 odkúpili Z. a S. od dovtedajších vlastníkov C.. a Y. pozemok parc.č. XXXX/X s domom na nej postavenom vo výmere 70 m2 a polovicu pozemku parc.č. XXXX/ X . dvor vo výmere 376 m2. K domu prikúpili od rovnakých vlastníkov záhradu vo výmere 32 m2., čo spolu tvorila z výmeru cca 290 m2. Z parcely č. XXXX/X. neodkúpili žiadnu časť. Pri novom mapovaní v roku 1969 bol pozemok navrhovateľov zameraný tak, že zaberal aj časť pozemku parc.č. XXXX/ X, ktorá patrila právnym predchodcom odporcu a to v rozsahu 112 m2. Po zistení tejto skutočnosti vyhotovil A. dňa 10.1.2007 geometrický plán, ktorým obnovil hranice parcely č. XXXX/X, čím sa dala do súladu hranica medzi pozemkami strany navrhovateľov a pozemkami odporcu. Po technickej stránke sa odčlenila časť dovtedajšej parcely č.XXXX/X v rozsahu 112 m2 do novovytvorenej parcely číslo XXXX/XX, ktorej vlastníkmi boli právni predchodcovia odporcu. Správa katastra túto navrhovanú zmenu realizovala pod položkou zmien číslo XXX/XX.. V súčasnosti je stav v katastrálnom operáte taký, že strana navrhovateľov má vo výlučnom vlastníctve pozemky parc.č. XXXX/X,X,XX a XXXX/X o celkovej výmere 306 m2 a táto výmera korešponduje s celkovou výmerou kúpených pozemkov v roku 1961 a v roku 1965. Rozdiel 5 m2 je v rámci dovolených odchýlok po novom mapovaní. Hranica medzi pozemkami č.XXXX/XX a č.XXXX/XX je v teréne označená kovovým pletivovým plotom, ktorý postavil odporca pri vyhotovení geometrického plánu z roku 2007. V skutočnosti je však toho času oplotenie posunuté oproti meraniam na uvedenom geometrickom pláne v priemere o 44 centimetrov smerom do pozemku strany navrhovateľov. Znalec dňa 10.9.2012 v teréne vytýčil a označil správny priebeh hranice medzi pozemkami strany navrhovateľov a pozemkami odporcu a priebeh tejto hranice v teréne oboznámil. O vytýčení hranice bol vykonaný protokol, ktorý je súčasťou znaleckého posudku.
Navrhovateľka tvrdila, že nehnuteľnosti parc.č.XXXX/X6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 150 m2 užívala dobromyseľne na základe kúpených zmluvou z roku 1961 a 1965 nepretržite až do roku 2007. Predchádzajúca vlastníčky C. a Y. a následne aj navrhovateľka s manželom užívali parcely č.XXXX/XX a parc.č. XXXX/X v domnení, že sa jedná o súčasť parcely č. XXXX/X a č.XXXX/X vo výmere, ktorá bola vyznačená kolíkmi v zemi. Nehnuteľnosti užívala spolu s manželom, oplotila v roku 1965 a až do roku 2007 nebola v užívaní nikým rušená, keď odporca premiestnil časť oplotenia vybudovaného v roku 1965 a upozornil navrhovateľku, že predmetné nehnuteľnosti sú v katastri evidované na neho ako vlastníka. Navrhovateľka nemala nikdy žiadne pochybnosti o tom, že užíva tie pozemky, ktoré sú jej vlastníctvom a nebola jej známe, že časť ňou užívanej nehnuteľnosti by mala byť vlastníctvom inej osoby.
Odporca sa vyjadril, že pozemok nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2007 od predchádzajúcich vlastníkov, pričom geodet vyznačil výmeru priamo na mieste, vykolíkoval rozlohu. Bol osobne pri tom, ako predávajúci hovoril S. A. že bude musieť uvoľniť tú spornú časť vinohradu, pretože to predávajúci zdedili. Keď vznikol súdny spor, oplotil si časť pozemku, podľa kúpnej zmluvy.
Svedok Z. uviedol, že chodil robiť údržby a opravy do domu jeho tety, k domu patrila aj záhradka, ktorú teta S. obrábala. Za oploteným územím je ešte záchod a šopa a niekedy tam bol aj krmník. Svedok ďalej uviedol, že záchod a kurník, ktoré sú teraz za plotom, užívala aj pani L. aj S.
Svedok E. sused vo vinohrade, uviedol, že záhradu za domom obrábala pani A.. Nevedel sa vyjadriť k pozemku v časti vinohradov, uviedol, že keď družstevníci obrábali vinohrady, pobrali všetko.
Svedkyňa U., vnučka S., uviedla, že od detstva trávili prázdniny u babky, ktorá mala domček a k nemu záhradu. Bol tam drevený záchod, bolo to oplotené. Neskôr odporca posunul plot pred záchod, ktorý je momentálne na spornej časti pozemku.
Svedkyňa H. uviedla, že vyrastala u C., ktorá bola majiteľkou pôvodného domu a pozemku. Na pozemku vo dvore boli stavby a to toaleta, chliev a kozáreň, boli súčasťou dvora tohto domu. Neskôr dom predala aj s dvorom a so stavbami. Ďalej uviedla, že si pamätá, že pán A. robil plot a zaberal dva metre pozemku, potom urobili dohodu bola riešená na miestnom úrade a A. zaplatil pani L. dodatočne.
Svedok A. uviedol, že S. bola jeho babka, predmetný pozemok užívali nepretržite až pokiaľ si tam odporca nedal plot. Pozemok užívali jeho rodičia až do momentu, keby odporca nepostavil plot. Jedného dňa prišiel k babke za záchodom bol plot, po nejakom čase sa ten plot posunul o 2 metre smerom na babkin pozemok. Svedok uviedol, že spornú časť pozemku užívala babka, záchod bol umiestnený na oplotenej časti pozemku. Pôvodný plot je v súčasnosti už zvalený.
Svedok G. uviedol, že jeho matka i babka mu potvrdili, že broskyne, o ktoré sa starala pani A. nie sú jej. Bolo to po revolúcii. Babka povedala, že im to dala k dispozícii a umožnila im vysadiť si poľnohospodárske plodiny, do užívania im to dala bez zmluvy. Pozemok užívalo poľnohospodárske družstva a vrátili im ho asi dva roky po revolúcii. Nehnuteľnosť spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi predal. Ďalej uviedol, že na záchod chodil aj on, a jeho mama. Ďalej potvrdil, že pani A. mala oplotenú časť pozemku, ktorú im dala do užívania mama s babkou. Na predmetnom pozemku bol postavený kurník, WC a stavba, ktorej hovorili kozáreň. Keď družstvo zobralo pozemky, zabrali aj tú časť kde bolo umiestnené WC.
Svedkyne R., H.U., G. P. sa vyjadrovali iba ku kúpnej zmluve s odporcom.
Svedkyňa A. V. uviedla, že má vedomosť o tom, že sa predáva dom, ostatné sa nedalo, lebo to bolo v družstve. Keď bola malá nepamätá si, že by bolo niečo oplotené.
Svedok H. L. uviedol, že keď družstevníci robili terasy, vznikol tam priestor asi 4 áre, ktoré používali teta s bratrancom. Túto časť mohli užívať, alebo nebola prístupná družstvu (nemal tam prístup traktor). Svedok potvrdil, že časť pozemku bola ohradená, na ohradenej časti stáli záchod, šopy, krmník a kozáreň. Časť pozemku, o ktorom hovoril vznikol až v roku 1970, keď družstvo urobilo terasu, túto časť pozemku mohli užívať až potom, keď vznikla táto terasa.
V zmysle ustanovenia § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Podľa ustanovenia § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom po 1.1.1992 (ďalej len „Občiansky zákonník“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523125'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). (3) Do doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Občiansky zákonník držbu a vydržanie neupravoval a to až do novelizácie zákonom č. 131/1982, podľa tejto úpravy mohol občan za splnenia určitých podmienok nadobudnúť vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve (§ 135a). U pozemkov bolo vydržanie upravené inak. Novelou zákona z roku 1991, bola držba upravená v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení určitých podmienok. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej, zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba.
Návrhom na začatie konania sa navrhovatelia domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po S. že pôvodná navrhovateľka bola v čase smrti vlastníčka sporných nehnuteľností.
Zároveň žiadali, aby súd určil, že odporca je povinný zdržať sa vstupu a akejkoľvek dispozície s pozemkom parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, zapísaných na LV č. XXX. Tento návrh súd zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané žiadne ohrozenie, nebol dôvod, aby súd rozhodoval o zákaze vstupu odporcu na pozemok parc.č. XXXX/X., nakoľko sporná časť pozemku, ktorá sa nachádza na hraniciach susediacich pozemkov sa týka pozemkov parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX. Aj ustanovený znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že oplotenie medzi susednými pozemkami je posunuté oproti mieram uvedenom v geometrickom pláne v priemere o 44 cm smerom do pozemku navrhovateľov parc.č. XXXX/XX. V zmysle ustanovenia § 154 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže v konaní nebolo preukázané, že odporca akýmkoľvek spôsobom disponuje s pozemkom parc.č. 2XXX/X, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Navyše podľa výpisu z katastra nehnuteľností sú navrhovatelia podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX zapísanej ako parc.č. XXXX/X vo výmere 142 m2, nie 303 m2, ako to uvádzajú v návrhu.
V ďalšej časti rozsudku sa súd zaoberal návrhom navrhovateľov na určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X záhrady vo výmere 150 m2 a parc.č. XXXX/XX . zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2 bola v čase smrti Otília Ivaničová a tieto patria do dedičstva po nej.
Navrhovatelia nadobudnutie vlastníctva odvodzujú z titulu vydržania a tvrdili, že pôvodná navrhovateľka, S., mala sporné pozemky v oprávnenej držbe a tieto nadobudla do vlastníctva najneskôr dňa 1.1.1992.
K spornému momentu a to, či je možné započítať do doby potrebnej k vydržaniu aj dobu, kedy bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992, v čase ak došlo k vydržaniu pozemku pre štát, súd uvádza, že k tejto otázke už existuje judikatúra, pričom sa súdy sa priklonili k záveru, že do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre účely vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal pre 1.1.1992 a to aj v prípade, že išlo o vec vo vlastníctve štátu.
Ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, ustanovuje požadované predpoklady, ktorými sú oprávnená držba, uplynutie stanoveného času, počas ktorého má mať oprávnený držiteľ vec nepretržite v držbe a spôsobilý predmet.
V prejednávanom prípade nebolo sporné, že časť nehnuteľnosti, ktorá je toho času vo vlastníctve odporcu užívala právna predchodkyňa navrhovateľov. V konaní navrhovatelia nepreukázali kedy sa ich právna predchodkyňa stala držiteľkou, kedy fakticky začala užívať túto časť nehnuteľnosti a nepreukázali ani titul, na základe ktorého sa mohli domnievať, že sú dobromyseľní držitelia v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd považoval za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.1961 právni predchodcovia navrhovateľov (manželia Z.) nadobudli do vlastníctva parc.č. 2819/3, vo výmere 70 m2 a polovicu parcely číslo XXXX/X. Jednak to vyplýva priamo z kúpnej zmluvy a aj oceňovanie nehnuteľnosti sa týkalo iba prevádzanej k jednej polovice. Táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia súdu, ktorým bol povolený zápis v pozemkovej knihe s tým, že vo vložke XXXX,. pozemok parc.č. XXXX/X sa vkladá vlastnícke právo Z. a S. každému vo výške 1.
Na základe sporu, ktorý vznikol medzi susedmi k tejto nehnuteľnosti so spoločným dvorom, právni predchodca navrhovateľov prikúpil ešte záhradku vo výmere cca 32 m2.
Aj z výpovedí svedkov, predovšetkým z výpovede Ladislava Režného vyplynulo a súd to považoval za preukázané, že spoločný dvor využívali obe rodiny, používali spoločnú toaletu, kurník. Svedok uviedol, že po smrti pani Benkovičovej to užívala iba pani A.
Znalec uvádzal, že pravdepodobne v roku 1969 sa realizovalo oplotenie pozemku. Táto skutočnosť v konaní nebola ničím preukázaná. Žiadny dôkaz nebol v konaní predložený, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, kedy bol vybudovaný pôvodný plot, ktorý už v čase rozhodovania súdu je zbúraný. Navyše navrhovatelia predtlačenými svedeckými prehláseniami chceli preukázať, že plot bol vybudovaný už v roku 1965. Naopak v konaní bolo preukázané, že na požiadanie rodinného príslušníka navrhovateľov znalec z odboru geodézie vytýčil a zameral ich parcely č. XXXX/X, XXXX/X a rozdelil parcelu č. XXXX/X, t.j. spoločný dvor.
Svedok H. uviedol, že spočiatku všetku pôdu za domom užívali družstevníci, pričom neskôr družstvo budovalo terasy a touto úpravou vznikol pás pôdy vo veľkosti asi 4 áre, ktorá nebola prístupná pre družstevné mechanizmy a preto ju mohli využívať. Takáto časť pozemku, ktorá dovtedy neexistovala, vznikla v roku 1970, po terénnych úpravách, ktoré previedlo družstvo, ako jediný hospodár na pozemkoch vinice. Novovzniknutú časť pôdy obrábala aj pôvodná navrhovateľka.
Z dedičského rozhodnutia D 257/91mal súd za preukázané, že po poručiteľke Agneši Benkovičovej, ktorá zomrela 29.1.1990 bola riadne prejednaná parcela číslo XXXX/X záhrada vo výmere 150 m2, aj časť parcely XXXX/X a časť parcely XXXX/X.
Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 23.6.2006 je zrejmé, že výmera parcely č.. je zmenená na 191 m2 a pod položkou zmien XXX/XX je záznam, že táto parcela nie je v súlade v stave právnom, so stavom užívania.
Podľa ustálenej judikatúry dobrá viera držiteľa je daná so zreteľom na všetky okolnosti a musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že taký titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je a posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere je treba hodnotiť objektívne.
V prejednávanom prípade navrhovatelia nepreukázali žiadny titul, na základe ktorého by sa dala konštatovať dobromyseľnosť držby. Samotné zameranie pozemku a jeho oplotenie vo väčšej rozlohe nie je titulom, na základe ktorého by sa právni predchodcovia navrhovateľov mohli domnievať, že nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, prípadne, že sú dobromyseľní držitelia. Právni predchodcovia navrhovateľov disponujú titulom k nadobudnutiu pozemku o veľkosti cca 290 m2 (70 m2- pozemok dom, 1 pozemku vo veľkosti 376 m2, čo predstavoval spoločný dvor a cca 32 m2 odkúpených v roku 1965). Tak ako to uvádza aj znalec v posudku, reálne teraz disponujú nehnuteľnosťou, pozemkom vo veľkosti 306 m2 (prikúpená záhradka mala reálnu výmeru 43 m2). Navrhovatelia sa však domnievajú, že ich právna predchodkyňa nadobudla vydržaním ďalšie parcely vo veľkosti 262 m2 (150 m2 a 112 m2), pričom v konaní neuviedli žiadny titul, na základe ktorého by sa mohli domnievať, že sú vlastníkmi, respektíve dobromyseľnými držiteľmi ďalších nehnuteľností v celkovej výmere porovnateľnej s výmerou pozemkov, ktoré boli reálne zakúpené. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ (manželia Z. a S.) pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu mali, alebo mohli mať pochybnosti, že plocha, výmera, držaných pozemkov zodpovedá ploche uvedenej v kúpnej zmluve, prípadne posudku, ktorým sa oceňovali prevádzané nehnuteľnosti. V prejednávanom prípade bolo v kúpnej zmluve zo dňa 22.12.1961presne uvedené, že nadobúdajú pozemok vo výmere 70 m2 a polovicu spoločného dvoru vo výmere 376 m2. Ani po zakúpení časti záhrady vo veľkosti cca 32 m2 nenastala žiadna okolnosť, ktorá by ich oprávňovala sa domnievať, že právni predchodcovia nadobudli ďalšiu výmeru pôdy. Žiadna iná zmluva, ani iný moment, od ktorého by mohli navrhovatelia odvíjať presvedčenie, že ich právni predchodcovia boli dobromyseľní nadobúdatelia práva, v konaní nebol preukázaný. Napriek skutočnosti, že geodet zameral väčšiu výmeru pozemku parc.č. XXXX/X a táto bola oplotená a až do roku 2006 vyznačená aj v katastri s výmerou 303 m2, žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu, že právni predchodcovia navrhovateľov začali užívať väčšiu nehnuteľnosť v dobrej viere. Jedným z hľadísk posúdenia dobromyseľnosti je aj posúdenie plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Kúpený pozemok predstavuje 290 m2, pozemok reálne zapísaný vo vlastníctve navrhovateľov
predstavuje 306 m2 a pozemok, ku ktorému sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníctva, predstavuje rozlohu 262 m2. Aj z tohto pomeru je zjavné, že právni predchodcovia navrhovateľov nemohli byť v dobrej viere, aj keď časť sporného pozemku ohradili a pri zachovaní náležitej opatrnosti si museli byť vedomí, že užívajú podstatne väčšiu časť, ako kúpili. Svedčí o tom aj skutočnosť, že spočiatku bol spor vedený ako spor o hranicu pozemku, pričom nariadeným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že súčasná hranica je posunutá do strany navrhovateľov o 49 cm, čo ustanovený znalec vytýčil v teréne a odporca sa vyjadril, že hranicu medzi pozemkami posunie tak, ako ju vytýčil znalec.
Súd dospel k záveru, že S. nebola oprávnenou držiteľkou predmetných nehnuteľnosti, preto súd návrh navrhovateľov, aby určil, že bola v čase smrti vlastníčkou parcely č. XXXX/X . o výmere 150 m2 a parc.č. XXXX/XX o výmere 112 m2, zamietol.
Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania ohliadkou, nakoľko v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka reálne užívala väčšiu časť pozemku ako zakúpila a iné okolnosti majúce podstatný vplyv na rozhodnutie by súd ohliadkou nezistil, preto tento návrh z dôvodu hospodárnosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, preto súd rozhodol o povinnosti navrhovateľov nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p., po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.