Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/167/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovov právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: R. O., narodený XX. X.. XXXX, bytom T. O. XXXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1615,61 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1068 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1068 eur od 15. 6. 2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Zmluvná podmienka, že pre prípad porušenia povinnosti poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške je veriteľ tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka, je neprijateľná.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným dňa 31. 8. 2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1615,61 eur, úrok z omeškania vo výške 62,77 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1248,79 eur od 15. 10. 2010 do zaplatenia. Uviedol že základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 medzi postupcom GE Money, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy o úvere č. 1018727632 zo dňa 20. 9. 2008 poskytol predchodca postupcu žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1659,70 eur, žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v splátkach po 1901 Sk (63,10 eur) mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 10. 2008, počet splátok 36. Žalobca vyhotovil vyčíslenie pohľadávky v ktorom žalovanému vyčíslil svoj finančný nárok ku dňu 14. 6. 2010 a vykonal rozpis jednotlivých položiek. Žalovaná suma 1615,61 eur pozostáva z istiny 1248,79 eur, sumy 293,36 eur / rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), zo zmluvnej pokuty a z poplatkov 73,46 eur (sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber hotovosti a iné poplatky spolu). Žalobca si v konaní uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania vo výške 62,77 eur vyčíslenej ako 9 % zo sumy 1398,79 eur od 15. 12. 2009 do 14. 6. 2010. Ďalej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1248,79 eur od 15. 6. 2010 do zaplatenia.

K návrhu priložil žalobca zmluvu o predaji podniku zo dňa 29. 3. 2006, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 4. 2009, Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 20. 9. 2008, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, platobnú históriu, pokus o zmier zo dňa 19. 7. 2012.

Dňa 12. 9. 2012 vydal súd platobný rozkaz č. k. -13, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Dňa 14. 9. 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 vstup do konania na strane žalovaného.

Dňa 1. 10. 2012 podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo veci odpor, v ktorom uviedlo, že predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 27. 7. 2009 podľa položky Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu v zmysle platobnej histórie, preto vznáša námietku premlčania celej pohľadávky, keď žalobca podal žalobu dňa 31. 8. 2012 po uplynutí premlčacej doby. Poukázal na to, že zmluvná pokuta a sankčné úroky boli vyhlásené na neprijateľné už v konaní Okresného súdu Prešov č. k. -7 zo dňa 24. 3. 2011, čím sa platobný rozkaz zrušil.

Žalobca podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručeným súdu dňa 28. 1. 2013 špecifikoval žalovanú sumu. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 50 000 Sk (1659,70 eur), žalovaný dňa 29. 9. 2008 uhradil sumu 63,10 eur - v zmysle bodu 5.8. Obchodných podmienok bola z uhradenej sumy na úrok započítaná suma 26,59 eur, na istinu 31,77 eur, na poistenie suma 2,42 eur a na poplatky suma 2,32 eur (70 Sk). Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná celkom suma 260,90 eur, po postúpení uhradil žalobcovi sumu 150 eur, na istine zostal rozdiel 1248,79 eur (37 621 Sk). Úrok vo výške 293,36 eur predstavuje rozdiel medzi celkovou cenou úveru a celkovou výškou úveru (68 436 Sk

- 50 000 Sk - poplatky za vedenie účtu 2520 Sk - poplatok za poistenie 2628 Sk = 13 280 Sk). V zmysle bodu 5.8. Obchodných podmienok bola z úhrad žalovaného na úrok započítaná suma 147,56 eur (4445 Sk), na úroku zostal neuhradený rozdiel 293,36 eur (8843 Sk). Suma 73,46 eur pozostáva zo sumy 37,86 eur ako zmluvná pokuta v zmysle bodu 6.1. Obchodných podmienok 20 % z každej omeškanej splátky, ako 20 % zo sumy 1901 Sk je 381 Sk, ku dňu 27. 6. 2009 predstavuje zmluvná pokuta sumu 25,24 eur (za omeškané neuhradené splátky zo dňa 20. 5. 2009 a zo dňa 20. 6. 2009), ku dňu 27. 7. 2009 predstavuje zmluvnú pokutu 12,62 eur (neuhradenú splátku zo dňa 20. 7. 2009), zo sumy 9,41 eur ako poplatky za vedenie účtu (účtované vo výške 2250 Sk ako 70 Sk po dobu 36 mesiacov. Z úhrad žalovaného boli započítané platby vo výške 16,24 eur, odpustených 58 eur.), zo sumy 16,60 eur ako poplatky za upomienky (250 Sk za 2 splátky), zo sumy 9,59 eur (288,91 Sk) ako poistné (vo výške 2628 Sk, úhrad žalovaného boli započítané 16,89 eur, stornované 60,75 eur /830 Sk/).

Súd vo veci vykonal dokazovanie osobnej účasti zástupcu splnomocnenkyne žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 23. 8. 2012, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2009, zmluvou o predaji podniku zo dňa 29. 3. 2006, zmluvou o úvere zo dňa 20. 9. 2008, Obchodnými podmienkami pre úver, platobnou históriou, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 1. 10. 2012, podaním žalobcu zo dňa 21. 1. 2013, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti vedľajšieho účastníka žalovaného v zmysle ustanovenia .

Zástupca splnomocnenkyne žalobcu uviedol, že so vzneseniu námietkou premlčania nesúhlasí, keď návrh bol podaný dňa 30. 8. 2012. Žalovaný uhradil 7 splátok, poslednú dňa 23. 4. 2009. Položka uvedená v platobnej histórii ako zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu z 29. 8. 2009, ktorá je ukončením zmluvy odstúpením zo strany predchodcu žalobcu. Dňom 29. 8. 2009 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Odstúpenie od úverovej zmluvy nebolo žalovanému doručené.

Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 20. 9. 2008 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver 50 000 Sk (1659,70 eur). Žalovaný sa zaviazal

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky formou 36 splátok po 1901 Sk (63,10 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci, z toho čiastka na poistenie 73 Sk, prvá splátka splatná dňa 20. 10. 2008. Ročná percentuálna miera nákladov na úver 20,52 %, cena úveru 68 436 Sk. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom a nemá k nim výhrady.

Podľa bodu 5.8. Obchodných podmienok platby od zákazníka sa započítavajú voči pohľadávke bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: na úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru , na úrok z omeškania s platením pravidelných mesačných splátok, na úrok z pokút za porušenie povinnosti voči veriteľovi, na zmluvné pokuty. V každej z vyššie uvedených skupín odchádza najskôr k započítaniu na pohľadávku skôr splatnú. Podľa bodu 6.1. porušenie povinnosti zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa na zmluvnú pokutu a tom, kde je to ustanovené, tiež dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti. Podľa bodu 6.2. pre prípad porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa Sadzobníka, pričom je veriteľ tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka. Podľa dobu 7.3. veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade, že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň, uviedol v predložených dokladoch, žiadosti o úver, alebo v oznámení podľa dobu 2.7. nepravdivé údaje. Podľa bodu 7.5. ukončenie platnosti úverovej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením úverovej zmluvy všetky nesplatené splátky za dobu, na ktorú bola zmluva uzatvorená. Zmluvná pokuta za omeškanie so splatením úveru 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100 Sk.

Podľa ustanovenia záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia , ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia , ods. 1 záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2008 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia v znení k 31. 12. 2008 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia v znení k 31. 12. 2008, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; ( ) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci ( o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ustanovenia v znení k 31. 12. 2008, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia v znení k 31. 12. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia v znení k 31. 12. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí ( ) obsahuje najmä e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia posledná veta v znení k 31. 12. 2008, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( ) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti

zmluvy o úvere podľa až . Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Žalobca so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 20. 9. 2008 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 50 000 Sk (1659,70 eur) a žalovaný sa zaviazal úver splácať v splátkach vo výške 1901 Sk (63,10 eur), prvá splátka dňa 20. 10. 2008, a to 36 splátkami. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje o spotrebiteľských úveroch, jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie , v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa , ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, použijú sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia . Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a od 15. 6. 2010 je v omeškaní so sumou 1248,79 eur. Zároveň tvrdil, že jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy, avšak uvedené v konaní nepodložil žiadnou písomnosťou. Súd teda mal za preukázané, napriek uvedenému, že najneskôr dňom 29. 8. 2009 bolo vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a týmto dňom sa stal splatný nesplatný úver. Súd sa však nestotožnil s výškou žalovanej sumy 1615,61 eur (1248,79 eur + 293,36 eur + 37,86 eur + 9,41 eur + 16,60 eur + 9,59 eur), ktorú žiada žalobca v tomto konaní voči žalovanému. Súd má za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 20. 9. 2008 neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom táto skutočnosť s poukazom na ustanovenie spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z platobnej histórie vyplýva a ako ja z vyjadrenia žalobcu, že žalovaný uhradil sumu sedem splátok po 63,10 eur + 150 eur, teda celkom zaplatil sumu 591,70 eur a úver mu bol poskytnutý vo výške 1659,70 eur. Žalovaný dlhuje teda žalobcovi sumu 1068 eur (1659,70 eur - 591,70 eur) a v tejto časti považuje súd za dôvodný. Požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 319,37 eur vyčíslenej zo sumy 293,36 eur (vyčíslený úrok), sumy 16,60 eur (2 x upomienka), 9,41 eur (poplatky za vedenie účtu), 9,59 eur ( poplatky za poistné súd ako nedôvodnú zamietol, keď už vyššie bolo konštatované, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Na základe uvedeného sa súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke a vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Na základe uvedené súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta 20 % je neprimerane vysoká, keď predstavuje až jednu pätinu dlžnej sumy. Nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 37,86 eur a aj v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, sa súd zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený podať odpor, vzniesť námietku premlčania a ďalej dôvodnosťou vznesenej námietky. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Ako vedľajší účastník sa však s poukazom na môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné práve nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR ).

Z dôvodov uvedených vyššie je vedľajší účastník osobou oprávnenou na vznesenie námietky premlčania. Žalovaný nemal námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná nie dňa 27. 7. 2009 tak ako to tvrdí vedľajší účastník ale dňa 29. 8. 2009, keď uvedené vyplýva z platobnej histórie, dňa 29. 8. 2009 je uvedená položka zřeknutí sa budoucího poplatku za vedení účtu“, a nie dňa 27. 7. 2009. Právo sa mohlo najskôr uplatniť nasledujúci deň t.j. 30. 8. 2009. Žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 30. 8. 2012 a to faxovým podaním o 18.49 hod. na uvedenom nič nemení skutočnosť, že predmetný žalobný návrh bol na súde zapísaný až dňa 31. 8. 2012 o 7.00 hod. Súd má za to, že žalobný návrh bol podaný včas a to dňa 30. 8. 2012, t. j. v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Na základe uvedeného sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Podľa ustanovenia , ods. 1, prvá veta a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je , podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 15. 6. 2010, keď žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá bola dňa 29. 8. 2009, t. j. dňom 30. 8. 2009, avšak bol viazaný návrhom a preto priznal úrok z omeškania od 15. 6. 2010. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporcu 15. 6. 2010 bola vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou priznanej sumy 1068 eur. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania 180,79 eur ako rozdiel medzi sumou 1248,79 eur a priznanou sumou 1068 eur, ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania 62,77 eur vyčísleného ako 9 % zo sumy 1398,79 eur od 15. 12. 2009 do 15. 6. 2010 súd sa s touto stotožnil len čiastočne, keď mal za preukázané, že žalobca si sa môže domáhať zaplatenia úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1218 eur (vyčíslená ako rozdiel 1659,70 eur - 7 splátky x á 63,10 eur bez úhrady dňa 14. 6. 2010 150 eur) od 15. 12. 2009 do 13. 6. 2010, keď suma 150 eur bola uhradená dňa 14. 6. 2010 a takto bol súdom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 54,06 eur, ktorý bol žalobcovi priznaná. Rozdiel 8,71 eur (62,77 eur - 54,06 eur) súd ako nedôvodný zamietol. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, alebo z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.