Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoPr-5-2013.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/5/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., D. XXX/XX, zast. JUDr. Danielou Komorovou - advokátkou, so sídlom AK Banská Bystrica, Kukučínova 20, proti odporcovi Železnice Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3Cpr/1/2012 - 76, zo dňa 09. 01. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odporca je zodpovedný za pracovný úraz navrhovateľa zo dňa 28. 07. 2011 v rozsahu 60%, zároveň uložil povinnosť odporcovi zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok za návrh v sume 41,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 250,37 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ, ako zamestnanec odporcu utrpel dňa 28. 07. 2011 pracovný úraz na Železničnej stanici v Polomke, ku ktorému došlo v prítomnosti spolupracovníkov pána Z., D. a G., pri prekrytí otvorenej šachty betónovým poklopom takým spôsobom, že pri prihŕňaní okraju šachty štrkom, navrhovateľ skúšal pevnosť osadenia poklopu pravou nohou, následkom čoho sa betónový pokop posunul, navrhovateľ sa prepadol do šachty pravou nohou a zadržal sa rukami na okraji šachty, pričom mu bolo spôsobené zranenie. Odporca ako zamestnávateľ uznal svoju zodpovednosť za pracovný úraz v rozsahu 33,5% a mieru zavinenia navrhovateľa v rozsahu 66,5% s čím navrhovateľ nesúhlasil a preto sa domáhal určenia zodpovednosti u odporcu v rozsahu 100%. Súd sa s názorom odporcu nestotožnil. Považoval za preukázané, že odporca prostredníctvom svojich zamestnancov postupoval pred zadaním pracovnej úlohy navrhovateľovi ako aj ostatným zamestnancom v súvislosti s prekrytím otvorených šácht - jám na Železničnej stanici Polomka veľmi nezodpovedne, keď nevenoval pozornosť tak nebezpečnému nedostatku akou sú nezakryté jamy - šachty, veľkosť ich rozmerov vopred neoveril hodnoverným spôsobom, a taktiež si nezistil ani veľkosť betónových poklopov, ktoré sa na zakrytie mali použiť, preto rozsah zodpovednosti odporcu súd určil 60%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce a § 196 ods. 2 písm. a), c) Zákonníka práce a § 196 ods. 3 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. s poukazom na pomer úspechu navrhovateľa.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že výsluch svedka U.. O. Hraška - zamestnanca Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý vypracoval protokol o pracovnom úraze zo dňa 09. 11. 2011 bol nezákonný, nakoľko navrhovateľom navrhnutý svedok nebol osobou, ktorá by mohla vypovedať o skutočnostiach, ktoré poznala svojimi zmyslami. Zároveň namietol, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím neúplne zistil skutkový stav veci. Išlo o listinné dôkazy: výkaz o skúškach z BOZP, ktorý obsahuje osvedčenia o dosiahnutej odbornej spôsobilosti, ako
aj spôsobilosti BOZP; zápisnica o poučení z miestnych bezpečnostných podmienok; potvrdenie o školení z BOZP z overením vedomostí o spôsobilosti v rozsahu B/T + B/N. Ďalej odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že do svojho odôvodnenia rozhodnutia prevzal nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že dostal príkaz na prekrytie šachty v deň 28. 07. 2011, čo mal byť posledný deň na odstránenie tohto nedostatku. Odvolateľ upozornil, že povinnosť premerať si rozmery poklopov a rozmer šachty bola povinnosťou navrhovateľa, ktorá vyplývala z jeho funkčného zaradenia, ako povereného riadením čaty. Navrhovateľ bol zodpovedný za organizovanie a výkon konkrétnej pracovnej činnosti, ako aj bezpečnosť svoju a ostatných, ktorých pri výkone tejto činnosti riadil. Uviedol tiež, že prvostupňový súd akoby účelovo vykladal výpovede svedkov pána Z. a pána D., keď z výpovede svedkov vyplývalo, že navrhovatelia po založení betónového poklopu upozorňovali na to, že poklop málo prekrýva, a napriek upozorneniam svojich podriadených rozhodol, že poklop je dostatočný na prekrytie, a osadenie poklopu vyskúšal tak, že na ňom párkrát poskočil. Aj týmto nezodpovedným a ľahostajným konaním si navrhovateľ privodil pracovný úraz. Odporca rozhodnutiu prvostupňového súdu vyčíta aj to, že okresný súd v odôvodnení vymenúva ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom úraze bez toho, aby sa riadne vysporiadal s namietaným porušením povinnosti navrhovateľa podľa zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci, ako aj podľa základného bezpečnostného predpisu Železníc BZ1. Na záver upriamil pozornosť aj na to, že z celého priebehu konania na súde prvého stupňa nevyplynula dôvodnosť a potrebnosť podania žaloby o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Podaná žaloba je určovacou žalobou, ktorou sa navrhovateľ bezdôvodne a bezúčelne domáha určenia zodpovednosti zamestnávateľa. Nie je zrejmé, akému účelu má takáto určovacia žaloba slúžiť, aká skutočnosť sa má na základe tejto žaloby preukázať. V prípade, že na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia o tejto určovacej žalobe sa má poskytnúť neskoršie plnenie, ktorého sa navrhovateľ bude domáhať, súdu by bol povinný žalobu zamietnuť, nakoľko žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie. Odporca zároveň namietol svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že pasívna legitimácia by mala patriť subjektu (orgánu štátnej správy), ktorý o rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz rozhoduje v riadnom konaní, ktorého výsledkom je konečné potvrdenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz, ktoré má reálne účinky pre prípadné nároky z pracovného úrazu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.
K zrušeniu rozhodnutia okresného súdu došlo z dôvodu, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 196 ods. 2 písm. c) zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP") zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Za ľahkomyseľné konanie podľa ods. 2 písm. c) nemožno považovať konanie pri ktorom išlo len o bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Za ľahkomyseľné konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec vedel, že postupuje spôsobom ktorý mu môže spôsobiť úraz, a to najmä so zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý, pričom sa spoliehal, že k ujme na jeho zdraví nedôjde, ako aj také konanie, pri ktorom si zamestnanec vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Musí ísť o hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie, ktoré je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa zamestnanca.
Zamestnávateľ sa z dôvodu ľahkomyseľného konania pracovníka môže čiastočne zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že konanie zamestnanca možno charakterizovať ako nebezpečné riskovanie alebo hazardérstvo. Pri úvahe o tom, či konanie zamestnanca možno takto označiť, treba prihliadnuť na
kvalifikáciu zamestnanca, na nadobudnuté skúsenosti, dĺžku doby zamestnania a podobne. Vyžaduje sa teda kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, keď zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel vedieť, že si svojim konaním môže privodiť úraz. Musí ísť o spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania iných zamestnancov.
Okresný súd pri hodnotení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom, nedostatočne odôvodnil kvalifikáciu a skúsenosti navrhovateľa v závislosti na jeho spôsob správania sa pri samotnom vzniku úrazu. Je potrebné zvážiť, či navrhovateľ ako zamestnanec si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, keď po prekrytí šachty nevyhovujúcim poklopom (na to, že šachtu poklop málo prekrýva upozornili navrhovateľa vypočutí svedkovia X. Z. a O. D.), ako sám uviedol navrhovateľ, prihrnul okraje poklopu štrkom a skúšal pravou nohou pevnosť osadenia poklopu pristúpením pravej nohy na poklop. Okresný súd bude musieť hodnoverne zistiť a konštatovať, či navrhovateľ mal potrebnú kvalifikáciu na výkon takýchto prác, či mal dostatok skúseností aj vzhľadom na dĺžku praxe, zistiť či zo strany odporcu došlo k poučeniu navrhovateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zvážiť, či počínanie navrhovateľa daným spôsobom nebolo v rozsahu ľahkomyseľného konania, ktoré by mohlo možné charakterizovať ako nebezpečné riskovanie. Zároveň je potrebné zvážiť, či postihnutý zamestnanec neporušil aj iné predpisy, prípadne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s ohľadom na možný vznik škody aj tretím osobám, ak by prekrytie šachty nesprávnym poklopom zostalo v štádiu bez jeho prepadnutia.
Nakoľko rozhodnutie okresného súdu v naznačenom rozsahu je nedostatočné, rozsudok okresného súdu musel byť zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
K námietke odporcu v odvolaní, že výsluch svedka U.. O. G. je nezákonný, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. súd môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za dôkaz môže slúžiť aj výsluch svedka, ktorého súd považuje za dôležitý. Následne súd hodnotí dôkaz podľa svojej úvahy a to nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to vyplýva z § 132 O. s. p. Preto, ak súd považoval za dôležitý výsluch svedka U.. O. G., takýto jeho postup nie je možné považovať za nezákonný. Pre konanie je dôležité, aké závery z výsluchu tohto svedka vyplývajú, a ako tento výsluch vyhodnotil súd. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa ohľadne potreby preukázania naliehavosti právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/65/2006; 40/2007 ZSP). Žaloba o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom nie je žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Netreba preto v priebehu konania naliehavý právny záujem vyslovene tvrdiť, ani preukazovať. V takomto prípade neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu, ako je tomu u určovacích žalôb podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p.
Odporca v odvolaní namietal aj svoju pasívnu legitimáciu s tým, že táto patrí subjektu (orgánu štátnej správy), ktorý o rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz rozhoduje v riadnom konaní. Takýto názor odporcu nie je správny. Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal určenia rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz. V zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce, sa rieši zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Súdy v občianskom súdnom konaní riešia aj spor vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v ktorých sa rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Pokiaľ pracovný úraz sa stal počas výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa, nároky z toho vyplývajúce zamestnanec môže uplatniť len voči zamestnávateľovi. Pokiaľ je zamestnávateľom navrhovateľa odporca, teda Železnice Slovenskej republiky Bratislava, tento subjekt je pasívne legitimovaný v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz navrhovateľa, ktorý vznikol počas výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.
Rozsudok okresného súdu bol zrušený v celom rozsahu, preto o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.