Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-2-2013.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. A., U.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: G.. C. A., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, D. a D. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D., E. XXXX/XX, F..Č.. R. R., D. Š. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Vaľom, Seberíniho 21, Bratislava o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého K. A., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. A., narodeného XX.XX.XXXX od 01.06.2013 sumou 150 eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.06.2013 do 31.01.2014 v sume 800 eur je otec povinný zaplatiť matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. A., narodeným XX.XX.XXXX každú nedeľu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. a od 15,00 hod. do 18,00 hod.
Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť, v čase, ktorý nariadil súd maloletého otcovi odovzdať v mieste jej bydliska, otec je povinný v čase, ktorý nariadil súd maloletého matke odovzdať v mieste jej bydliska.
Matka je povinná každú nedeľu informovať otca o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa miesta pobytu a zdravotného stavu maloletého K. A., narodeného XX.XX.XXXX
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným na súd dňa 04.01.2013 domáhala, by súd zveril maloletého K. A., U.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jeho výživu od 01.01.2013 sumou 150 eur mesačne, upravil stretávanie sa otca s maloletým tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každú nedeľu v čase od 14,00 hod. do 18,00 hod. a aby súd upravil informačnú povinnosť matky voči otcovi spôsobom uvedeným v petite návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom nadviazala známosť v roku 2009 a od novembra 2009 spolu partnersky žili v Bratislave. Od mája 2011 spolu bývali a žili v jej byte v D. na E. ulici. Pre vzájomné nezhody s otcom maloletého dňa 28.11.2012 zrušila jeho trvalý pobyt na adrese jej bytu v Pezinku, otec maloletého sa so spoločnej domácnosti odsťahoval. Do budúcnosti nie je
predpoklad obnovenia partnerského spolužitia. Ďalej uviedla, že otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieva. Na základe návrhu matky súd nariadil predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 28P 2/2013 zo dňa 25.01.2013 a zaviazal prispievať otca na výživu maloletého K. sumou 50 eur mesačne. Toto predbežné opatrenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 374/2013 zo dňa 19.08.2013. Matka v priebehu konania ďalej uviedla, že na návrhu na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti trvá. Súhlasila s tým, aby maloletého zastupovali a jeho majetok spravovali obidvaja rodičia. Žiadala, aby súd zviazal otca na úhradu výživného vo výške 150 eur mesačne od podania návrhu teda od 04.01.2013. Ďalej uviedla, že maloletý má 18 mesiacov, chodí do jaslí, matka platí za jasle 210 eur + 20 eur mesačne na stravu. Na stravovanie maloletého za mesiac minie asi 100 eur. Maloletý už nie je kojený, dáva mu plnotučné mlieko, okrem toho je bežnú stravu. Na ošatenie uplatnila sumu 40 eur mesačne, maloletému treba kúpiť ročne zimnú a jarnú bundu, tepláky, tričká, mikiny. Maloletý ešte používa plienky, ktoré stoja 40 eur mesačne. Plienky nosí celý deň, matka minie zhruba tri balíky, jeden balík stojí okolo 15 eur. Náklady na drogériu a kozmetiku uplatnila vo výške 10 eur mesačne, zahrnula tam šampón, telové mlieko, zásyp. Ďalej uviedla, že s maloletým býva v byte, ktorý jej patrí. Spláca úver o výške 405 eur mesačne, úver si brala na kúpu bytu v roku 2010 vo výške 93.000 eur, za túto sumu kúpila aj byt. Za správu bytu zaplatí 167 eur mesačne, za elektrinu 33 eur mesačne, za plyn 6 eur mesačne, za rozhlas a TV 4,64 eur mesačne. Maloletý je zdravý, nemá zdravotné problémy, ktoré by ju stáli peniaze. Ďalej uviedla, že v byte býva s priateľom asi pol roka, priateľ je zamestnaný, pracuje ako vodič. Mesačne zarobí okolo 650 eur v čistom. Priateľ platí vlastný úver za dom vo výške 300 eur za mesiac. Matka uplatnila na maloletého výdavky na bývanie v sume 205 eur, celkové výdavky na maloletého uplatnila v sume 625 eur mesačne. Ďalej uviedla, že je zamestnaná ako zdravotná sestra v Hainburgu, mesačne zarobí 1.151 eur. Ako zdravotná sestra pracuje od 01.06.2013. Keď je v Rakúsku tak maloletého dá do jaslí a z jaslí ho vyberie babka. Matka uviedla, že pracuje tak, že má za mesiac 13 služieb + dve víkendové služby. Nočné ani sviatky nerobí. Okrem príjmu, ktorý uviedla poberá dávky z úradu práce vo výške 222 eur. Ďalej uviedla, že otec navrhoval, aby sa maloletý nestretával s jej matkou kvôli tomu, že otcovi zo začiatku vadilo, že má maloletý s babkou od začiatku dobrý vzťah, tvrdil, že sa liečila na psychiatrii a mala problémy s alkoholom. Bola to pravda, ale bolo to 5 až 6 rokov dozadu. V priebehu konania ďalej uviedla, že požaduje výživné vo výške 150 eur mesačne od júna 2013 teda od času, kedy maloletý začal chodiť do jaslí. V priebehu decembra 2013 jej boli pozastavené rodičovské dávky, ktoré poberala vo výške 222 eur, pretože otec maloletého nie je zamestnaný. Úradu práce musí vrátiť 1330 eur, pretože podľa úradu na ne nemala nárok. V priebehu konania došlo u maloletého k takej zmene, že maloletý nemôže piť plnotučné mlieko, musela prejsť na umelé mlieko, ktoré stojí 20 eur mesačne. Spresnila náklady na bývanie, ktoré uplatnila na maloletého na 72 eur. Po tomto upresnení vyčíslila celkové náklady na maloletého vo výške 455 eur mesačne. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletým trvala na tom, aby sa s ním stretávala každú nedeľu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod., stretnutie by mohlo prebehnúť bez jej prítomnosti. Uviedla, že otec za dieťaťom nechodí a nebol ho pozrieť už dva mesiace. Na Vianoce mu nekúpil žiaden darček. V priebehu konania súhlasila s návrhom kolíznej opatrovníčky, aby sa otec stretával s maloletým každú nedeľu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. a potom od 15,00 hod. do 18,00 hod. Poukázala na to, že otec maloletého vlastnil jednoizbový byt, ktorý v roku 2009 predal, potom sa presťahoval do podnájmu, ktorý mu pomáhala platiť, následne si ona kúpila byt, kde ho zobrala so sebou. Poukázala na to, že otec bol v roku 2011 nezamestnaný, nevie kde použil peniaze, ktoré získal z predaja bytu.
Otec maloletého v priebehu konania žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal stretávanie sa maloletého K. s jeho starou matkou Janou Rozborovou staršou (teda matkou matky maloletého). Tento návrh otca súd uznesením č.k. 28P 2/2013 zo dňa 25.01.2013 zamietol, uznesenie Okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 374/2013 zo dňa 19.08.2013. Otec v priebehu konania netrval na tom, aby súd zakázal stretávanie sa maloletého s matkou matky maloletého Janou Rozborovou. S matkou maloletého sa dohodol na tom, že maloletý K. A. bude zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a jeho majetok spravovať obidvaja rodičia. Nemal námietky k výdavkom, ktoré v súvislosti s výchovou maloletého uviedla matka. Uviedol, že je absolventom vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte Univerzity v Trnave. Na ďalšie štúdium bol prijatý ale nenastúpil na neho z dôvodov problémov v rodine. Dňa 01.02.2013 začal pracovať ako opatrovateľ v DSS Bratislava, čistý mesačný príjem bol 380 eur. Otec uviedol, že vo februári ochorel na pankreatitídu a bol PN až do 30.05.2013. Boli mu vyplácané iba dávky so sociálnej poisťovne vo výške 180 eur. Dňa 01.06.2013 začal pracovať vo Viedni, ako zamestnanec reštaurácie, nástup bol 01.06.2013, v júni bol PN kvôli operácii žlčníka, PN bol do 17.09.2013. Jeho PN sa predĺžila kvôli tomu,
že bol fyzicky napadnutý priateľom matky maloletého. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Dňa 18.09.2013 odišiel do Spolkovej republiky Nemecko, pracoval tam ako zamestnanec reštaurácie. V novembri sa vrátil na Slovensko chce sa uplatniť tu, dokončiť Vysokoškolské štúdium a stretávať sa so svojím synom. Jeho mesačný príjem bol okolo 300 až 400 eur. Suma 909 eur na účet v Slovenskej sporiteľni mu bola vyplatená zamestnávateľom podľa platnej legislatívy v Rakúsku ako príjem v práceneschopnosti, takisto mu bol vyplatený príjem vo výške 1298 eur. V súčasnosti si hľadá prácu, na internete sleduje každodenne ponuku na Slovensku aj v zahraničí. Ďalej uviedol, že plynule hovorí nemecky, nemá žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo pracovať. Svoje náklady popísal tak, že cca 250 eur ho stojí bývanie, ďalej sú to náklady na stravu vo výške 200 až 250 eur mesačne. Náklady na mestskú hromadnú dopravu a cestovanie sú cca 70 eur mesačne. Spláca úver, ktorý si bral v roku 2012 vo výške 10.000 eur, tento si bral bezúčelovo. Peniaze potreboval na to, aby mohol utiahnuť s matkou maloletého celú domácnosť. Splátku úveru má do 400 eur mesačne, uviedol, že v súčasnosti úver nestíha splácať. Má náklady spojené s telefónom vo výške 60 eur mesačne. Banku požiadal o odklad splátok. Výživné platí vo výške 50 eur mesačne. V súčasnosti nemá žiaden príjem, chodí na brigády. Má vybudovanú sieť klientov, ktorým poskytuje právne poradenstvo, jedná sa o kamarátov a blízkych. Oficiálne príjmy z toho nemá, klient mu napr. zaplatil pobyt v zahraničí, niekedy dostáva hotovosť. Takýmito službami zarobí od 150 eur do 200 eur za mesiac. Z výdavkami mu pomáha jeho sestra z Malinova, ktorá hradí výživné. Sestra mu opakovane viac krát hradila položky napr. s bývaním. Po matke zdedil 450.000,-Sk, bolo to pred troma až štyrmi rokmi. Značná časť peňazí zostala u jeho sestry, pretože mal u nej dlžobu. Uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hodnotnejší majetok. Sumu 10.000 eur, ktorú si z banky požičal v roku 2012 použil na splatenie dlžôb, na dlžoby dal 4.000 eur. V roku 2012 nepracoval, pretože sa pripravoval na štátnice, ktoré úspešne zložil. Domácnosť ho vtedy stála asi 1.000 eur. Úver mu dala Slovenská sporiteľňa, predtým bol asi 4 mesiace zamestnaný v bezpečnostnej službe, ako operatívny pracovník. V tom čase zarábal okolo 1.000 eur. Upresnil, že má dva úvery, jeden v Slovenskej sporiteľni vo výške 5.800 eur a potom úver v nebankovej inštitúcii v takej istej výške. Ďalej uviedol, že byt, ktorý vlastnil predal v roku 2009 za 1,4 milióna Sk. Z celej sumy mu zostalo asi 200.000 ,-Sk, pretože musel vyplatiť hypotéku. Hypotéka bola vo výške 1,2 milióna Sk. Stretávanie sa s maloletým, ktoré navrhla matka chcel rozšíriť na každú nedeľu od rána od 9,00 hod. do 15,00 hod. tak, aby mohol maloletého zobrať k rodine, resp. kamarátom, ktorý majú deti v rovnakom veku. Súhlasil s návrhom kolíznej opatrovníčky, aby sa s maloletým stretával každú nedeľu od 9,00 hod. do 12,00 hod. a potom od 15,00 hod., do 18,00 hod.
Právny zástupca otca v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že otec stíhal platiť výživné vo výške 50 eur, keď bol zamestnaný. Vyššie výživné by v súčasnosti nezvládol. Otec má náklady s hľadaním si zamestnania. Právny zástupca otca navrhol otcovi určiť výživné v minimálnej výške.
Kolízna opatrovníčka doporučila, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, navrhla stretávanie sa otca s maloletým tak, že sa s ním otec bude stretávať každú nedeľu od 9,00 hod. do 12,00 hod. a potom od 15,00 hod. do 18,00 hod. Vzhľadom na výšku výdavkov na maloletého navrhla, aby súd určil výživné v sume 150 eur mesačne od 01.06.2013 tak, ako požadovala matka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého K. A., úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.07.2013, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.10.2013, správou Detského opatrovateľského zariadenia Kamarát zo dňa 25.11.2012, výpisom z účtu otca vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. , potvrdením o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa zo dňa 27.01.2014, zmluvou o poskytovaní starostlivosti o dieťa zo dňa 20.06.2013, potvrdením o splátke úveru matkou maloletého, výpisom z účtu matky maloletého, potvrdením o výške príjmu matky, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpovede účastníkov konania a z rodného listu maloletého K. A. mal súd preukázané, že maloletý K. A., nar. XX.XX.XXXX je synom D. L., nar. XX.XX.XXXX a G.. C. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Z výpovede účastníkov konania mal súd preukázané, že matka a otec maloletého Adama nežijú v spoločnej domácnosti od 01.12.2012.
Z výpovede otca a z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.07.2013 mal súd preukázané, že otec maloletého požiadal o pohovor z dôvodu, že matka mu mala brániť v stretávaní sa s maloletým. V úradnom zázname je opísaný incident medzi otcom maloletého a priateľom matky. Z výpovede otca mal súd preukázané, že otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný, podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 16.12.2013 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 29.11.2013.
Z výpovede otca a z prehľadu transakcií na účte otca, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. mal súd preukázané, že otec od 01.02.2013 dostal na účet bezhotovostné platby v rôznych výškach, jednalo sa o nemocenské dávky (napr. vo výške 1.298,70 eur zo dňa 04.10.2013, 909,06 eur zo dňa 08.07.2013, resp. o drobné platby v prospech otca definované ako mzda za február (platba zo dňa 06.03.2013). Z výpovede otca mal súd ďalej preukázané, že otec bol práceneschopný až do 30.05.2013 - táto skutočnosť je doložená lekárskymi správami, ktoré sa nachádzajú v spise a následne bol práceneschopný do 17.09.2013 kvôli operácii žlčníka. Od 08.09.2013 bol zamestnaný v Nemecku ako čašník. Z výpovede otca mal súd ďalej preukázané, že otec maloletého nemá zníženú pracovnú schopnosť, plynule hovorí po nemecky.
Z výpovede otca a matky mal súd ďalej preukázané, že otec si v roku 2012 zobral úver vo výške 10.000 eur, úver si bral bezúčelovo. Ďalej mal súd preukázané, že otec maloletého pred troma až štyrmi rokmi zdedil po svojej matke sumu 450.000 ,-Sk - túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede otca a matky.
Z výpovede otca a matky mal súd ďalej preukázané, že otec v roku 2009 predal byt, ktorý mal v osobnom vlastníctve za 1,4 milióna Sk.
Súd mal ďalej preukázané, že otec bol v roku 2012 zamestnaný asi 4 mesiace v bezpečnostnej službe, ako operatívny pracovník a zarábal okolo 1.000 eur. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede otca.
Z výpovede otca mal súd ďalej preukázané, že otec momentálne býva na ubytovni, bývanie ho stojí 250 eur mesačne, chodí na brigády a za mesiac zarobí od 150 do 200 eur.
Z výpovede matky mal súd preukázané, že matka býva s maloletým v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, asi pol roka tam spolu s nimi býva aj jej priateľ. Z výpovede matky, z potvrdenia Sberbank zo dňa 29.05.2013 a z výpisu z účtu matky vedeného v spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. mal súd preukázané, že matka spláca hypotekárny úver vo výške 405,77 eur mesačne. Z výpisu z účtu matky mal súd preukázané, že matka platí nájom vo výške 167,71 eur a má náklady na jasle, ktoré navštevuje maloletý vo výške 210 eur mesačne.
Z platobného dokladu SIPO, faktúru za elektrinu, predpisu zálohovej úhrady za byt mal súd preukázané, že matka má v súvislosti s bývaním náklady tak, ako ich uviedla v priebehu pojednávania.
Z výpovede matky a z potvrdenia jej zamestnávateľa mal súd preukázané, že matka pracuje ako zdravotná sestra v Rakúsku, jej čistý mesačný príjem je 1.151,34 eur.
Zo zmluvy uzavretej medzi matkou a Detským opatrovateľským zariadením Kamarát s.r.o. mal súd preukázané, že maloletý K. A. navštevuje uvedené zariadenie, matka platí náklady v súvislosti s návštevou tohto zariadenia cca 230 eur za mesiac.
Zo správy Detského opatrovateľského zariadenia Kamarát s.r.o. zo dňa 25.11.2012 mal súd preukázané, že maloletý K. A. uvedené zariadenie skutočne navštevuje. Otec maloletého sa o neho v zariadení nezaujímal. Matka sa o dieťa zaujíma telefonicky , osobne alebo cez Adamovu babku.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa14.10.2013 mal súd preukázané, že matka spolu s maloletým K. bývajú v trojizbovom byte, ktorý má matka v osobnom vlastníctve. Matka má riadne podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletého. Otec maloletého uviedol, že býva v Malinove u sestry.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 29.10.2013 mal súd preukázané, že úrad práce sa opakovane kontaktoval s otcom maloletého, otec uviedol, že šetrenie pomerov v rodine , kde býva je bezpredmetné, pretože sa zdržiava v zahraničí , kde aj pracuje.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 27.01.2014 mal súd preukázané, že úrad práce sa snažil prešetriť pomery na adrese, ktorú otec udal ako miesto svojho pobytu, teda G., Z. R. XX. Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom, zamestnanci úradu sa do domu nedostali. Otec opätovne uviedol, že šetrenie v rodine jeho sestry považuje za bezpredmetné kvôli tomu, že matka nesúhlasí s tým, aby sa na uvedenej adrese stretával s maloletým. Napriek upozorneniu otca, že šetrenie pomerov bolo opakovane nariadené súdom otec trval na svojom stanovisku.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 94 ods. 1 (prvá veta) O.s.p. v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu sú účastníkmi aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec a matka maloletého K. nežijú od decembra 2012 v spoločnej domácnosti. Matka býva s maloletým v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, v byte má vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletého.
Súd sa musel v prvom rade procesne vysporiadať s návrhom otca, ktorý žiadal, aby súd zakázal stretávanie sa maloletého K. so starou matkou C. A., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu konania otec na tejto časti návrhu netrval - súd teda C. A. nepriberal do konania ako vedľajšieho účastníka konania podľa § 94 ods. 1 O.s.p. a meritórne o tejto časti návrhu otca nerozhodoval. Podľa názoru súdu by bolo za situácie, keď otec netrval na tejto časti návrhu nadbytočné priberať C. A. do konania ako vedľajšieho účastníka a následne konanie v časti zákazu styku maloletého K. s pani A. zastavovať. Rodičia maloletého K. sa dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky a že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja. Súd mal preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará, preto túto dohodu rodičov akceptoval a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 150 eur mesačne od 01.06.2013, teda odvtedy odkedy maloletý začal chodiť do jaslí. Pri určení výšky výživného súd v prvom rade skúmal potreby maloletého dieťaťa. Súd považoval náklady na výchovu maloletého dieťaťa, ktoré uviedla matka na pojednávaní za primerané. Za primerané považoval súd náklady na výživu maloletého, ošatenie, návštevu jaslí a čiastočne aj náklady na bývanie. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že na bývanie musí matke prispievať jej priateľ, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Súd vychádzal pri určení výšky výživného aj zo zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov. súd mal preukázané, že matka maloletého je zamestnaná ako zdravotná sestra s čistým príjmom cca 1.100 eur mesačne. Vlastní trojizbový byt, ktorý je zaťažený hypotékou, splátka hypotéky je cca 400 eur mesačne. Súd mal preukázané, že otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný. Otec maloletého má však vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, aktívne ovláda nemecký jazyk a nemá zníženú pracovnú schopnosť. Podľa názoru súdu má otec dostatok možností a schopností aby sa čím skôr zamestnal a plnil si vyživovaciu povinnosť tak, ako ju súd určil. Tento názor súdu možno podporiť aj skutočnosťou, že otec doteraz pracoval na viacerých miestach (ako zamestnanec bezpečnostnej služby, ako čašník, ako opatrovateľ). Súd mal navyše ďalej preukázané, že otec aj keď je nezamestnaný vykonáva brigádnickú činnosť, poradenskú činnosť, za ktorú má sporadický príjem. Je teda v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať riadne a plniť si vyživovaciu povinnosť. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že otec maloletého si v roku 2012 zobral úver v celkovej výške 10.000 eur, súdu nepreukázal riadne použitie týchto prostriedkov. Otec mal príjem aj z dedičstva po matke (v roku 2009 vo výške 450.000 ,-Sk) a príjem z predaja bytu (v roku 2009 vo výške 1,4 milióna Sk). Pri hospodárnom nakladaní s týmito finančnými prostriedkami mohol mať otec dostatočné finančné rezervy, ktoré mohol v súčasnej situácii použiť na plnenie si vyživovacej povinnosti. Pri výpočte zročného výživného súd započítal platby otca na výživné vo výške 50 eur mesačne podľa nariadeného predbežného opatrenia. Súd otcovi povolil splátky zročného výživného kvôli tomu, že je v súčasnosti nezamestnaný a kvôli tomu, že matka má dostatočne vysoký príjem na to, aby mohla starostlivosť o maloletého zvládnuť aj bez toho, aby bolo zročné výživné vyplatené naraz. Rodičia maloletého K. sa dohodli na spôsobe stretávania sa otca s maloletým. Vzhľadom na vek maloletého a doterajšie problémy v stretávaní sa otca s maloletým súd považuje dohodnutú úpravu stretávania sa otca s maloletým za takú, ktorá je v prospech maloletého dieťaťa, preto dohodu rodičov v tejto časti schválil. Kvôli nie celkom dobrej komunikácii otca a matky maloletého K. súd upravil aj informačnú povinnosť matky voči otcovi ohľadne dôležitých záležitostí týkajúcich sa maloletého K..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, štvormo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.