Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sp-13-2013.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sp/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru so sídlom Kalinčiakova 878, Vranov nad Topľou, za účasti O. T., bytom Z. M. XXXX/XX, S. D. H., o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 13. februára 2013, Č.k.: V 1924/2012/Vs takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 13. februára 2013, Č.k.: V 1924/2012/Vs.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.02.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej odporca) ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 05.12.2012, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č.169/2012-RAČ, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom O. T., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. S. D. H. na LV č. XXXX byt č. X na X. poschodí , vchod N. v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele C KN 3044, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1209 m2 v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 7864/519588, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že predloženie návrhov dohôd o splnomocnení budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch (uzavretie záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník (zároveň splnomocniteľ), ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol porušený jeho základný prejav slobody vôle pri uzatváraní právneho úkonu. Je otázne, čie záujmy bude viac splnomocnenec pri konaní obhajovať, či záložcu alebo záložného veriteľa. Podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je predložené splnomocnenie absolútne neplatné. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola budúcemu dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Takáto podmienka je podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka podmienkou neprijateľnou a podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je neplatná, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.
Pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci odporca v súlade s § 32 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutím zo dňa 10.01.2013 č.k. V 1924/2012/ Vs konanie o povolení vkladu prerušila a vyzvala účastníčku konania, aby sa k veci vyjadrila. Dňa 13.02.2013 do zápisnice o výsluchu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že úverovú zmluvu so splátkovým harmonogramom podpisovala iba pred zamestnankyňou navrhovateľky. Ak nebude úver splácať, navrhovateľka si mala u jej zamestnávateľa uplatniť zrážky zo mzdy. Vôbec nebola upovedomená o tom, že navrhovateľka si môže svoju pohľadávku zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej vlastníctve. Nevedela, že pri zriaďovaní záložného práva ju bude zastupovať združenie občianskoprávnej pomoci ProHelp. Dohodu o splnomocnení podpísala v rýchlosti, bez možnosti oboznámenia sa s jej obsahom. Ak by vedela, že sa bude zriaďovať záložné právo k nehnuteľnostiam, úver by odmietla.
Odporca po preskúmaní listín predložených účastníkmi konania dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná ako súčasť úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá s podmienkou, čo je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je neplatná.
Preto odporca podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.
Rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka. Žiadala, aby na základe odvolania v rámci autoremedúry odporca napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.11.2012, č. 169/2012-RAČ, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Návrh odôvodnila tým, že citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/ a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Poukázala, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Navrhovateľka zdôraznila, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Navrhovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom odporkyne, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa ani na ňu nevťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré poukazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľke riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Účastníčka konania sa písomne k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadrila a rovnako tak neurobil ani splnomocnenec účastníčky konania.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníčku konania, podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom O. T. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je neplatná podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 05.12.2012 navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva, č. 169/2012-RAČ do katastra nehnuteľností.
Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom O. T., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802101016 zo dňa 08.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 1000 Eur, ďalej poplatku v sume 968 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá medzi splnomocniteľom O. T. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným A. O. - predsedom združenia vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 802101016 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, v záujme ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 4 písm. g/ Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o splnomocnenie, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť overený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada Správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené Správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov, evidovaných v súbore popisných informácií, druhom pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkov k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.
Účastníčka konania do zápisnice o výsluchu zo dňa 12.12.2013 na súde uviedla, že poukazuje na obsah svojej výpovede vykonanej u odporcu dňa 13.02.2013, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou preskúmavaného rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť výber tohto záujmu, nie je ani v jeho záujme uzatvorenie záložnej zmluvy, navrhovateľ bol v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o splnomocnení nebola urobená slobodne a vážne, je teda neplatná a záložnú zmluvu za záložcu uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu a pre dohodu o splnomocnení.
To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli nové veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva a v každom prípade je záložca (pri uzatváraní úverovej zmluvy dlžník) zastúpený združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom v Bratislave.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.