Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-389-2013.pdf
PDF · 102.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/389/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: K. C., R.. XX. XX. XXXX, T. D. C. Q. K., X.K. XXXX/XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 170,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 10. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 170,57 eur, úrok vo výške 16,90 % ročne z dlžnej sumy od 19. 12. 2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 19. 12. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14. 05. 2007 uzavreli účastníci konania (obchodné meno žalobcu k uvedenému dňu je DEXIA banka Slovensko, a.s.) zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej bola na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienkach (VOP) a podmienkach zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte, žalobca dňa 11. 12. 2008 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 18. 12. 2008 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 170,57 eur. Podľa podmienok sa klient zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi podľa bodu 10. Výška úroku podľa úrokovej sadzby produktov je 16,9 %. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby, výpismi z účtu, odstúpením od zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca (vystupujúci pod obchodným menom DEXIA banka Slovensko, a.s.) a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili dňa 14. 5. 2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe
ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, spôsob poplatkovania Balík Výhoda.
Dňa 03. 12. 2007 navrhol žalovaný ako majiteľ účtu uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte do výšky debetného limitu, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa bodu 2 návrhu, výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky.
Z výpisu z účtu č. 12 zo dňa 18. 12. 2008 (na č. l. 10 spisu) bolo zistené, že predchádzajúci výpis zo dňa 28. 11. 2008 mal zostatok - 7.015,23 Sk (- 232,86 eur). Kreditné položky činili 7.728,87 Sk (256,55 eur) a debetné položky činili - 713,64 Sk ( - 23,69 eur).
Listinou zo dňa 11. 12. 2008 žalobca odstúpil od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dňom doručenia tohto oznámenia, nakoľko bol od 31. 05. 2008 na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška je - 232,86 eur (- 7.015,23 Sk).
Zo sadzobníka poplatkov, platného od 01. 12. 2008 bolo zistené, že obchodná úroková sadzba pri povolenom prečerpaní na osobnom účte pre fyzické osoby predstavuje 16,90 % p. a.
Zo všeobecných obchodných podmienok (VOP) bolo zistené, že banka sa zaväzuje poskytovať klientovi peňažné prostriedky do výšky debetného limitu a klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti podľa článku III VOP. Splácanie peňažných prostriedkov je priebežné, kreditnými obratmi na účte. Úroková sadzba je variabilná a je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetových stránkach banky. Úroky sa vypočítavajú len zo sumy čerpaných peňažných prostriedkov a za dobu ich skutočného čerpania, pokiaľ v tejto časti článku III VOP nie je uvedené inak. Banka inkasuje úroky z účtu, na ktorom bol debetný limit povolený, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, pričom úroky sa stávajú súčasťou sumy čerpaných peňažných prostriedkov. Po povolení debetného limitu je klient povinný dodržiavať nasledovné povinnosti: neprekročiť výšku debetného limitu. Banka má právo okamžite odstúpiť od zmluvy, zrušiť debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III VOP (článok III, časť U, bod 7, 11, 12, 13, 14 písm. a/, 18 písm. a/ VOP).
Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Súd vo veci rozhodol so zreteľom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalujúca strana v dôsledku pretrvávajúcich technických problémov nemohla vygenerovať z informačného systému žalobcu dáta, z ktorých by vyplývala požadovaná špecifikácia žalovanej sumy. V prvom rade súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcom tvrdený dôvod nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania tiež netvrdil, kedy vznikli údajné technické problémy, ktoré bránili špecifikácii žalovanej sumy. Súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu už v žalobe uviesť všetky skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik a rozsah uplatneného nároku. Žalobca si uvedenú povinnosť nesplnil. Žalobcom tvrdený dôvod súd nepovažuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Z iných súdnych konaní je známe, že žalobca napriek výzve súdu nedoplní žalobu o uvedené skutkové tvrdenia v zmysle poučenia súdu. Nemožno tiež prehliadnuť, že žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu elektronicky dňa 29. 1. 2014 o 14.23 hod., t. j. deň pred nariadeným termínom pojednávania dňa 30. 1. 2014 o 9.30 hod., hoci predvolanie na súdne pojednávanie spolu s výzvou na doplnenie žaloby bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17. 1. 2014. Keďže súd neoznámil účastníkom a právnemu zástupcovi, že existuje dôležitý dôvod odročenia pojednávania a s tým spojený nový termín pojednávania (ust. § 119 ods. 4 O.s.p.), logicky možno usudzovať, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Súd pre úplnosť dodáva, že dňa 27. 02. 2014 bolo doručené súdu doplnenie žaloby, na ktoré súd prirodzene neprihliadal.
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Podľa § 101 ods. 1 OSP:
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14. 05. 2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovaného. Nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalobca poskytol žalovanému bankový produkt a to službu povolené prečerpanie na účte. Tiež bolo nesporné, že žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že žalovaný prekročil debetný limit. Žalobca vyčíslil žalovanú pohľadávku sumou 170,57 eur, predstavujúcu debetný zostatok na účte žalovaného, ktorý vznikol z dôvodu prekročenia povoleného prečerpania. Z iných súdnych konaní v obdobných veciach, v ktorých vystupuje žalobca je známe, že výška žalovanej istiny predstavuje rozdiel súčtu kreditných položiek a súčtu debetných položiek.
V žalobe absentuje tvrdenie, aká bola výška debetného limitu v predmetnom zmluvnom vzťahu, v akom konkrétnom období (rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaný začal čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh, ktorého splnenie je predmetom konania. Dôležitosť uvedeného tvrdenia je opodstatnená tým, aby sa predišlo duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu (veriteľ sa môže domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy). Nemožno sa uspokojiť so špecifikáciou žalovanej sumy ani vysvetlením, že predstavuje rozdiel medzi debetným a kreditnými operáciami a vyčíslením len celkových debetných a celkových kreditných položiek. Je preto nepostačujúce uviesť len celkovú sumu debetných položiek, táto taktiež musí byť špecifikovaná uvedením jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva, pričom žalobca musí uviesť skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik uplatneného nároku a jeho rozsah. V tomto smere nejde v žiadnom prípade o formalistický prístup súdu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe. Riadna špecifikácia žalovanej sumy (aj jej jednotlivých častí) je nevyhnutným podkladom, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku. Je nepochybné, že jednotlivé debetné položky (ktoré žalobca účtoval žalovanému) priamo ovplyvňujú výšku dlhu žalovaného. Žalobca pri špecifikácii debetných položiek netvrdil, v ktorom konkrétnom období žalovaný čerpal peňažné prostriedky a v akej výške. Žalobca taktiež netvrdil, v akej výške, v ktorom konkrétnom období a z akej sumy si účtoval úroky (zo sumy čerpaných peňazí) a z akej úrokovej sadzby vypočítal úroky. Súd len pripomína, že podľa VOP (článok III, časť U bod 12) úroková sadzba je variabilná. V prípade, ak si žalobca uplatňuje poplatky, nemožno sa uspokojiť len so všeobecným konštatovaním, že je oprávnený účtovať si poplatky za ďalšie služby s poukazom na konkrétne znenie VOP. Je nevyhnutné uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik a rozsah nároku na zaplatenie poplatku, t. j. o aký druh poplatku a v akej výške, za akú službu a v ktorom mesiaci ide v konkrétnej veci. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé ani riadne vyčíslenie kreditných položiek, t. j. v ktorom období a v akej výške žalovaná splácala žalobcovi peňažné prostriedky. V žalobe absentuje špecifikácia žalovanej sumy uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva. Žalobca preukazoval výšku žalovanej sumy výpisom z účtu zo dňa 18. 12. 2008. Nemožno však prehliadnuť, že predmetná listina preukazuje počet a sumu kreditných a debetných položiek len v období december 2008, pričom však zmluvný vzťah medzi účastníkmi trval dlhšie obdobie. Je potrebné zdôrazniť, že základom pre výpočet debetného zostatku v tom - ktorom mesiaci je nielen počet a suma debetných a kreditných položiek v konkrétnom mesiaci, ale aj debetný zostatok z predchádzajúceho mesiaca. Z uvedených dôvodov je potrebné rozlíšiť debetné a kreditné položky jednotlivo v každom mesiaci, ktorého sa týka žalovaná suma. Absencia vyššie uvedených skutkových tvrdení neumožňuje súdu preskúmať rozsah uplatneného nároku. I keď žalobcovi vzniklo právo na plnenie z predmetného zmluvného vzťahu (čo žalovaný nerozporoval), pri absencii skutkových tvrdení nemožno určiť výšku nároku žalobcu a priznať ani časť plnenia.
Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania
postupom súdu podľa ustanovenia § 43 OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil žalobu ani a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.
Ani skutočnosť, že žalovaný nerozporuje výšku žalovanej sumy, nemôže zbaviť žalobcu povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností a riadneho a nezameniteľného skutkového vymedzenia nároku, ktorá zaťažuje žalobcu. Hoci žalovaný nezospornil výšku žalovanej sumy, súd má dôvodné a závažné pochybnosti o uvedenej skutočnosti (§ 153 ods. 1 OSP), keďže sa nemôže relevantne vyjadriť ku spôsobu, akým žalobca vyčíslil žalovanú sumu, ktorý je základom pre určenie výšky pohľadávky. Žalovaný môže mať vedomosť o sume čerpaných a splatených prostriedkov, tieto však nie sú jedinou položkou, ktoré ovplyvňujú výšku dlhu žalovaného. Žalovaný netvrdil, v akej výške si žalobca vypočítal úroky zo sumy čerpaných prostriedkov a z akej úrokovej sadzby obzvlášť v situácii, keď je podľa zmluvných podmienok premenlivá a teda výška úrokov môže byť odlišná v tom - ktorom mesiaci.
Nemožno tiež prehliadnuť ďalší významný aspekt prejednávanej veci, keďže zmluvný vzťah, ktorého splnenie záväzkov je predmetom prebiehajúceho konania, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Absencia relevantných skutkových tvrdení žalobcu, tak ako ich súd v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku pomenoval, bráni tomu, aby súd mohol posúdiť, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či sa žalujúca strana nedomáha zmluvného plnenia voči žalovanému práve na podklade neprijateľných zmluvných podmienok. Preto aj v naznačenom smere je potrebné vnímať dôležitosť požiadavky riadneho vymedzenia uplatneného nároku.
V zmysle ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je účastník konania povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, označiť a predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorý súd vyhlási dokazovanie za skončené. Na neskôr označené a predložené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.