Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-101-2013.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. L., nar. dňa XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky F. L., X.. G. XX.XX.XXXX, L. K.M. V., XX. C. XXX/XX, a otca J. D., X.. G. XX.XX.XXXX, L. Ž., dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu Y. L., X.. G. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, B.. E.. G.S. R., C. Y. J., H.. W. X, na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresného prokurátora v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Mal. Z. L., X.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa Y. L., X.. G. XX.XX.XXXX, L. J. XXX, ktorý bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Matka maloletej je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50,- Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
III. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd maloletú Z. zveril do jeho náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať, spravovať všetky jej bežné záležitosti, v tom aj majetkové, poskytovať jej všestrannú výchovu a výživu. Uviedol, že je strýkom maloletej, bratom matky maloletej. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, avšak v júli 2011 prišla maloletá k nemu na prázdniny a od tejto doby sa o ňu riadne stará. Došlo tiež k zmene jej trvalého bydliska. S matkou maloletej sa navrhovateľ dohodol, že maloletá sa ku nemu presťahuje z dôvodu, že matka maloletej nezvláda výchovu dcéry. Maloletá mala v škole problémy so správaním aj prospechom. Následne základnú školu dokončila už v J., kde sa dobre zaradila do kolektívu a zlepšila si prospech aj správanie. Začala navštevovať krúžok dievčenského futbalu a našla si veľa nových priateľov. V súčasnosti navštevuje strednú školu. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná, otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. Navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, netrpí žiadnym závažným ochorením, je plne spôsobilý na právne úkony. Žije v spoločnej domácnosti s družkou. Spolu s družkou vlastnia rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve. S maloletou si dobre rozumie, jej želaním je bývať v J.. Maloletá navštevuje matku nepravidelne, matka Z. nenavštevuje vôbec, je s ňou v telefonickom kontakte.
Rodičia maloletej sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, otec maloletej uviedol, že je dlhodobo chorý, avšak žiadny doklad o tom súdu nepredložil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal ešte dňa 08.01.2014. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti rodičov maloletej.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s Z. od júla 2011. Dom, v ktorom žijú má dve izby, kuchyňu a príslušenstvo, k domu patrí veľká záhrada. Navrhovateľ chová domáce zvieratá, o ktoré sa stará aj s maloletou. Tá má svoju detskú izbu. Od príchodu maloletej do jeho domácnosti začal zabezpečovať riadnu starostlivosti o maloletú, prehlásil jej detskú lekárku, našiel zubára, vybavil prestup na Základnú školu v J.. Od septembra 2013 navštevuje Z. druhý ročník Strednej odbornej školy v Novom Meste nad Váhom, odbor manažment regionálneho cestovného ruchu. V škole dosahuje dobré výsledky, plní si školskú dochádzku. Maloletá si vie všetko potrebné nachystať sama. Navrhovateľ je rozvedený, má jednu dospelú dcéru, ktorá žije v zahraničí. Maloletá ho vždy navštevovala. Matka Z. nenavštevuje, Z. ju navštevuje priebežne podľa toho, ako sa jej chce, privezie ju vždy starý otec. Matka na jej výživu prispieva sumou 30 až 50,-Eur mesačne, na požiadanie navrhovateľa prispeli spolu so starým otcom aj na výdavky spojené so zdravotným stavom. Maloletá uviedla, že u strýka žije od júla 2011, v jeho domácnosti sa cíti dobre, strýko jej stanovil pravidlá, ktoré sa ona snaží dodržiavať. Má u neho vlastnú izbu, strýko jej varí, stará sa o všetky veci, ktoré potrebuje. V škole sa jej zatiaľ darí dobre, nemá s nikým problémy, v škole vymeškáva iba zo zdravotných dôvodov. Keď bývala u mamy, vymýšľala, neposlúchala mamu, stalo sa, že na facebooku napísala škaredé veci o učiteľke a napokon to riešila polícia. S mamou sa jej žilo celkom dobre, ale mama nikde nepracuje, je iba doma, nikam nechodí, iba do obchodu. Doma má asi 9 psov a samé mačky, o ktoré sa s dedkom starajú. Uviedla, že keď bude mať 18 rokov, chce si kúpiť byt, do ktorého chce presťahovať aj maminu, tejto povie, aby už išla konečne do práce, nech nesedí iba doma. U strýka je jej dobre, strýko je v pohode. Strýkovi pomáha s domácimi prácami, niečo vie aj navariť. Mama jej posiela peniaze, niečo posiela strýkovi, niečo jej. Keď mame zavolá, prídu pre ňu a potom ju zase dovezú. Nikoho bližšieho ako strýka nemá. Chce u neho zostať, za mamou a dedkom sa nechce vrátiť. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa je tak v záujme maloletej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, rodným listom maloletej, Rozhodnutím o prijatí do školy, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. J., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Žilina, správou školy zo dňa 16.10.2013, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi a výsluchom navrhovateľa.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.1998 č.k. 15 Nc 120/97-28 bola maloletá Z. zverená do výchovy matky, otcovi bolo určené platiť výživné v sume 400,-Eur mesačne. Bol určený nedoplatok na výživnom. Od tejto doby iná úprava práv a povinností rodičov k maloletej robená nebola.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od júla 2011 je Z. v starostlivosti svojho strýka. Osobnú starostlivosť jej neposkytujú jej rodičia. Navrhovateľ zabezpečuje kompletnú starostlivosť o dieťa, a to po stránke výchovnej, zdravotnej. Jeho starostlivosť je na veľmi dobrej úrovni. Maloletá sama prejavuje záujem zostať v starostlivosti svojho strýka, cíti sa u neho dobre, má u neho vytvorené všetky podmienky. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že s rodičmi maloletej nie je v kontakte. Matka maloletej žije so svojím (i navrhovateľovým) otcom v spoločnej domácnosti, z domu prakticky nevychádza, s výnimkou nákupov. Podľa vyjadrenia maloletej matka nikde nepracuje, v dome má plno mačiek a psov, o ktorých sa stará spolu s dedkom maloletej. Maloletá navštevuje matku veľmi sporadicky, bola u nej cez Vianoce na týždeň a predtým možno 3 dni dohromady. Navrhovateľ s ňou nemá žiadne výchovné problémy, maloletá ho rešpektuje. V súčasnosti sa zhoršila v škole, pokiaľ ide o prospech. Podľa navrhovateľa posiela matka na Z. 50,-Eur mesačne, okrem toho posielajú aj s dedkom peniaze priamo Z., tá si z toho hradí napríklad cestovné do školy, prípadne obedy. Z. sa so svojím otcom vôbec nestretáva. Tento žiadne výživné na Z. neplatí.
Podľa § 44 ods. 1 a 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 45 ods. 1 až 8 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Zákon o rodine predpokladá, že rodičia budú vykonávať všetky svoje povinnosti vo vzťahu k dieťaťu dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. V prípade, že by tomu tak nebolo, sám zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sú schopné zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa. Jedným z takýchto opatrení je i zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Prvoradým je vždy záujem dieťaťa. Výchovou pritom treba rozumieť starostlivosť o komplexný fyzický i duševný vývoj dieťaťa, rodičia sú teda povinní poskytovať dieťaťu nielen výživu, ale i vytvárať podmienky pre duševný rast a vývoj- ide o vybudovanie morálnych hodnôt či citových väzieb. Práve tieto by sa mali formovať v rodine, kde by dieťa malo mať vytvorené prostredie, v ktorom bude schopné vnímať lásku, porozumenie a záujem.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Právo a povinnosť vychovávať dieťa je v hierarchii rodičovských práv na prvom mieste. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje i Ústava Slovenskej republiky, ktorá na strane druhej dieťaťu zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa tak majú rodičia, ktorým tak patrí právo mať dieťa pri sebe, právo usmerňovať jeho konanie, riadiť ho, zabezpečovať osobnú starostlivosť oň, právo o dieťati rozhodovať a podobne. Rodičia majú v prvom rade povinnosť viesť dieťa k pozitívnemu správaniu, brániť negatívnym vplyvom na dieťa.
Je preto potrebné konštatovať, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Náhradná starostlivosť predstavuje teda nahradenie výkonu jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Pre nariadenie náhradnej starostlivosti sa vyžaduje jej nevyhnutnosť. Nestačí, že dieťa v biologickej rodine nemá vytvorené rovnako dobré životné podmienky ako v náhradnej starostlivosti. Táto totiž prichádza do úvahy až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život.
V danom prípade došlo k situácii, keď rodičia sami nie sú schopní zabezpečiť maloletej potrebnú starostlivosť po všetkých stránkach. Matka maloletej neprejavuje záujem o vonkajší život, zdržiava sa iba vo svojej domácnosti, kde sa stará o mačky a psov, podľa vyjadrenia navrhovateľa hygiena a čistota sú u nej na nižšej úrovni. Matka sa za obdobie skoro 3 rokov nezaujímala o to, v akom prostredí jej dieťa je, zrejme jej vyhovuje, že je o dcéru postarané a dcéra je u svojho strýka spokojná. Ani raz dcéru v jej bydlisku nenavštívila, neprejavila najmenší záujem o to, aby sa dcéra vrátila domov. Plní si tak len časť svojich rodičovských povinností, a to povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa. Otec sa o dcéru nezaujíma vôbec. Rodičia sa žiadnym spôsobom nepokúsili riešiť vzniknutú situáciu, nesnažili sa zabezpečiť, aby žili spoločne (aspoň jeden z nich) spolu s dieťaťom a poskytovali mu potrebnú starostlivosť. Situácia je preto dnes taká, že maloletá si zvykla na domov strýka a tento vníma ako svoj domov. Nechce odtiaľto odísť a je jej u strýka dobre. V danom prípade tak možno konštatovať, že dieťa má vytvorené u navrhovateľa dobré životné podmienky, v ktorých má predpoklady pre svoj vývoj a rast po stránke duševnej i fyzickej.
Ako súd už uviedol vyššie, pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa musí byť do úvahy braný predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, nie záujem jeho rodičov, či navrhovateľa. Úlohou súdu je predovšetkým posúdiť, či sú rodičia schopní v plnej miere poskytovať maloletej osobnú starostlivosť. A tu súd konštatuje, že nie sú. To, že ani v súčasnej dobe riadnu starostlivosť nie sú schopní poskytovať je zrejmé i z toho, že sa za tri roky prakticky vôbec nezaujímali o to, či má ich dieťa čo jesť a či má navrhovateľ dostatok prostriedkov na to, aby sa o ich dcéru postaral. Na základe týchto skutočností preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a maloletú do jeho osobnej starostlivosti zveril. Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti pritom zahŕňa právo náhradného rodiča mať dieťa u seba, vykonávať nad ním dohľad, rozhodovať o bežných záležitostiach dieťaťa a zabezpečovať starostlivosť o jeho vývoj, zdravie a výživu.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej, táto stále trvá. Vychádzajúc z § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd určil rozsah tejto vyživovacej povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Maloletá má výdavky primerané svojmu veku. Navštevuje strednú školu, do školy denne dochádza. Má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou zubára. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, posledné poistenie v Sociálnej poisťovni má v roku 2004. Otec maloletej je nezamestnaný, nemá stále bydlisko, poberá sociálne dávky od marca 2013 vo výške 152,99 Eur. Súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti určil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, keďže je sociálne odkázaný. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná, neprejavuje žiadnu snahu sa zamestnať, nie je evidovaný na úrade práce. Súd je preto toho názoru, že vlastným pričinením nedosahuje žiadny príjem. Doteraz matka maloletej platila výživné vo výške 50,-Eur, existuje teda predpoklad, že minimálne v tejto výške je schopná výživné platiť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje ( dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.