Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-77-2013.pdf
PDF · 111.64 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovu v právnej veci žalobcu: Ballymore EUROVEA, a.s., Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 35 825 600, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade - EXIsport s.r.o., Opatovská cesta 14, 040 01 Košice, IČO: 31 723 420, v 2. rade - STATOS, s.r.o., Pri trati 25/A, 821 06 Bratislava, IČO: 43 769 837, o určenie neúčinnosti prechodu záväzku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému v 1. a v 2. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že voči žalobcovi je neúčinný prechod nasledovných záväzkov žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade vykonaný zmluvou o predaji podniku zo dňa 21.12.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim:
- peňažné záväzky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v celkovej výške 40.190,04 EUR z nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2011, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému v 1. rade ako nájomcovi nebytové priestory s označením LFG 17A nachádzajúce sa v Polyfunkčnom dome Eurovea
- Pribinova 4,6,8,10, 12 v Bratislave a nahradili žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania.
- . rade:a, onania nepriznáva.______________________________________________________________________________________ vo svojej žalobe ďalej uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2011 žalobca ako prenajímateľ a výlučný vlastník nehnuteľnosti - Polyfunkčného domu Eurovea na Pribinovej ulici č. 4,6,8,10,12 v Bratislave prenajal žalovanému v 1. rade nebytové priestory s označením LGF 17A nachádzajúce sa na zníženom prízemí tohto obchodnom centre. Účelom nájmu bola prevádzka predajne rôznych značiek športovej obuvi a obuvi na voľných čas. Dňa 08.12.2011 vystavila spoločnosť UniCredit Bank Slovakia, a.s. bankovú záruku č. W. XXXXXX, ktorou táto banka poskytla žalobcovi ako prenajímateľovi zabezpečenie akýchkoľvek a všetkých súm splatných žalovaným v 1. rade ako nájomcom žalobcovi ako prenajímateľovi podľa nájomnej zmluvy až do celkovej výšky 40.190,04 EUR. Ku dňu 31.12.2012 mal žalovaný v 1. rade voči žalobcovi peňažné záväzky z nájomnej zmluvy vo výške 40.525,05 EUR. Na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 14.01.2013 poskytla UniCredit Bank Slovakia, a.s. žalobcovi plnenie z bankovej záruky v sume 40.190,04 EUR. Z listu žalovaného v 1. rade adresovaného žalobcovi, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.02.2013, sa žalobca dozvedel o tom, že dňa 21.12.2012 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim uzavretá zmluva o predaji časti podniku, ktorou na žalovaného v 2. rade prešla časť podniku žalovaného v 1. rade, vrátane vyššie uvedených záväzkov súvisiacich s prevádzkou časti
podniku s názvom RESHOES vo výške 40.525,05 EUR. Podľa názoru žalobcu zmluvou o prevode časti podniku prešli na žalovaného v 2. rade všetky vyššie opísané záväzky. Žalobca sa zároveň domnieva, že zabezpečenie týchto záväzkov poskytnuté treťou osobou, konkrétne banková záruka, trvalo aj po prechode záväzkov na žalovaného v 2. rade a teda aj v čase, kedy banka plnenie záväzku z bankovej záruky poskytla. Ako dôvod pre podanie svojej žaloby žalobca uviedol, že v prípade, ak by sa súd v budúcnosti priklonil k právnemu názoru, že zabezpečenie v podobe bankovej záruky, teda zabezpečenie záväzkov žalovaného v 1. rade, bez súhlasu tretej osoby netrvá, žalobca by sa vystavil nebezpečenstvu, že jeho pohľadávka by nebola dostatočne zabezpečená.
Žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade sa k návrhu žalobcu nevyjadrili.
Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných v 1 a v 2 rade, v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa na pojednávanie nedostavili, pričom žalovaný v 1 rade mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 28. 11. 2013, neospravedlnil sa a žalovaný v 2 rade mal doručenie predvolania vykázané v súlade s § 48 ods. 2 O. s. p. dňa 22. 12. 2013, neospravedlnil sa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade, výpisu z obchodného registra žalovaného v 2. rade, výpisu z obchodného registra žalobcu, nájomnej zmluvy, bankovej záruky č. W. XXXXXX, faktúry č. FVOC-3764/2012, faktúry č. FVOC-3765/2012, faktúry č. FVOC-4413/2012, faktúry č. FVOC-4414/2012, faktúry č. FVOC-4629/2012, faktúry č. FVOC-4630/2012, listu žalobcu zo dňa 14.01.2013, výpisu z účtu žalobcu, oznámenia žalovaného v 1. rade, zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z nájomnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému v 1. rade nebytové priestory nachádzajúce sa v obchodnom centre Eurovea, s označením LGF 17A, nachádzajúce sa na zníženom prízemí tohto centra.
Z bankovej záruky č. W. XXXXXX súd zistil, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia, a.s. touto bankovou zárukou zaručila žalobcovi riadnu a včasnú platbu akýchkoľvek a všetkých čiastok splatných žalovaným v 1. rade žalobcovi z nájomnej zmluvy a to až do celkovej sumy 40.190,04 EUR.
Z faktúr č. FVOC-3764/2012, č. FVOC-3765/2012, č. FVOC-4413/2012, č. FVOC-4414/2012, č. FVOC-4629/2012, č. FVOC-4630/2012 súd zistil, že pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi ku dňu 31.12.2012 predstavovala sumu 40.525,05 EUR.
Z listu žalobcu zo dňa 14.01.2013 súd zistil, že žalobca si týmto listom zo dňa 14.01.2013 uplatnil voči spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s. práva z bankovej záruky č. W. XXXXX a požiadal banku o zaplatenie sumy 40.190,04 EUR.
Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že UniCredit Bank Slovakia, a.s. uhradila žalobcovi z bankovej záruky W. XXXXXX sumu 40.190,04 EUR.
Z oznámenia žalovaného v 1. rade súd zistil, že listom zo dňa 07.02.2013 oznámil žalovaný v 1. rade žalobcovi, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade v sume 40.525,05 EUR na základe zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 21.12.2012 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade prešla na žalovaného v 2. rade.
Zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2012 súd zistil, že na základe tejto zmluvy odpredal žalovaný v 1. rade ako predávajúci žalovanému v 2. rade ako kupujúcemu časť podniku - sieť maloobchodných predajní „RESHOES“.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 313 Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
Podľa § 314 Obchodného zákonníka ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.
Podľa § 319 Obchodného zákonníka banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.
Podľa § 320 Obchodného zákonníka ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.
Podľa § 322 ods. 1 Obchodného zákonníka na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.
Podľa § 322 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.
Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Podľa § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
Podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra ( § 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.
Podľa § 478 ods. 3 Obchodného zákonníka ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.
Podľa § 487 Obchodného zákonníka ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.
Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Podľa § 532 Občianskeho zákonníka obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol právny vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.10.2011. Na základe tejto zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému v 1. rade ako nájomcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v Polyfunkčnom dome EUROVEA v na Pribinovej ulici 4,6,8,10 a 12 v Bratislave za účelom prevádzkovania predajne obuvi RESHOES. Konkrétne išlo o priestory s označením LGF 17A. Žalovaný v 1. rade sa v tejto zmluve samozrejme zároveň zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné. Na zabezpečenie peňažných záväzkov žalovaného v 1. rade voči žalobcovi zriadila UniCreditBank Slovakia, a.s. bankovú záruku. Žalovaný v 1. rade v priebehu trvania nájomného vzťahu skutočne neuhradil viacero faktúr, ktoré mu žalobca ako prenajímateľ vystavil. Celková výška záväzkov žalovaného v 1. rade dosiahla k 15.12.2012 sumu 40.525,05 EUR. Dňa 21.12.2012 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim uzatvorená zmluva o predaji časti podniku,
ktorej predmetom bol predaj časti podniku žalovaného, ktorou boli predajne obuvi s názvom RESHOES. Uvedenou zmluvou tak žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade všetky práva k veciam, iné práva a majetkové hodnoty slúžiace k prevádzkovaniu uvedených predajní. Predajom časti podniku tak na žalovaného v 2. rade prešli aj všetky práva a povinnosti z nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalobcom dňa 24.10.2011. Na žalovaného v 2. rade tak prešiel aj záväzok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v sume 40.525,05 EUR. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel na základe listu žalovaného v 2. rade, ktorý mu bol doručený dňa 13.02.2013 (v Obchodnom registri bol predaj časti podniku žalovaného v 1. rade zapísaný dňa 01.03.2013). Predtým ako sa žalobca dozvedel o predaji časti podniku žalovaného v 1. rade uplatnil si voči spoločnosti UniCreditBank Slovakia, a.s. nárok na plnenie z bankovej záruky v sume 40.190,04 EUR. Časť záväzku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi z faktúry FVOC-4630/2012 v sume 335,01 EUR už nebola z bankovej záruky uspokojená, nakoľko presahovala sumu, na ktorú bola táto banková záruka poskytnutá. Žalobca následne dňa 09.04.2013 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáha určenia neúčinnosti prevodu záväzkov na žalovaného v 2. rade voči žalobcovi. Dôvodom pre podanie žaloby zo strany žalobcu bola najmä jeho obava, že v dôsledku prechodu záväzkov žalovaného v 1. rade, ktorých splnenie bolo zabezpečené bankovou zárukou, došlo k zániku tejto bankovej záruky a tým aj k zhoršeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávok.
Zmluvou o predaji podniku, resp. zmluvou o predaji časti podniku predávajúci prevádza na kupujúceho aktíva (vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty) a pasíva súvisiace s prevádzkou tohto podniku alebo jeho časti a kupujúci sa touto zmluvou zaväzuje nielen zaplatiť kúpnu cenu ale aj prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s prevádzaným podnikom. Na rozdiel od iných spôsobov prechodu záväzkov, v prípade prechodu záväzkov na základe zmluvy o predaji podniku sa súhlas veriteľa s ich prechodom nevyžaduje, čo však zákon zároveň kompenzuje nielen tým, že predávajúci zo zákona za splnenie záväzkov kupujúcim ručí, ale aj tým, že dáva možnosť veriteľovi predávajúceho podať na súd návrh na určenie právnej neúčinnosti prechodu záväzku na kupujúceho. Veriteľ môže s úspechom podať odpor podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka za predpokladu, že predajom podniku sa nepochybne zhorší vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Na to, aby súd mohol takejto žalobe vyhovieť je potrebné, aby žalobca preukázal nielen existenciu pohľadávky voči žalovanému, ale aj skutočnosť že prechodom záväzku na kupujúceho nepochybne dôjde k zhoršeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Podľa všeobecnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov obsiahnutej v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka je pre úspech odporovacej žaloby potrebné preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Na rozdiel od tejto všeobecnej úpravy pri zmluve o predaji podniku subjektívny prvok nie je rozhodujúci a takémuto právnemu úkonu možno odporovať aj bez preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Veriteľ je povinný preukázať len objektívnu stránku veci, t.j. nepochybné zhoršenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Na rozdiel od všeobecnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov, dôsledkom úspešne podaného odporu podľa § 478 Obchodného zákonníka nie je neúčinnosť celej zmluvy o predaji podniku voči veriteľovi, ale len neúčinnosť odporom napadnutého prechodu záväzku. Odporovaciu žalobu podľa § 478 Obchodného zákonníka musí veriteľ podať v 60-dňovej subjektívnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa kedy sa o predaji podniku dozvedel.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca podal návrh včas, keďže o predaji časti podniku žalovaným v 1. rade sa dozvedel zo strany žalovaného v 2. rade dňa 13.02.2013 pričom návrh bol podaný na súd prostredníctvom elektronickej pošty dňa 08.04.2013 (písomné vyhotovenie žaloby bolo súdu doručené dňa 09.04.2013). Predajom podniku prešli na žalovaného v 2. rade okrem iného aj záväzky voči žalobcovi z faktúr č. FVOC-3764/2012, č. FVOC-3765/2012, č. FVOC-4413/2012, č. FVOC-4414/2012, č. FVOC-4629/2012, č. FVOC-4630/2012, ktorých celková výška predstavovala sumu 40.525,05 EUR. Splnenie týchto záväzkov bolo zabezpečené bankovou zárukou, pričom práve potenciálny zánik bankovej záruky v prípade predaja podniku predstavuje podľa žalobca hrozbu zhoršenia vymožiteľnosti jeho pohľadávok.
Pre posúdenie oprávnenosti žalobcovho návrhu tak súd musel ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku, či zabezpečenie záväzku bankovou zárukou trvá aj pri prípadnej zmene osoby dlžníka, pretože práve posúdenie tejto otázky je dôležité aj pre posúdenie prípadného zhoršenia vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu.
Banková záruka, ktorou na seba preberá banka záväzok voči veriteľovi, vzniká na základe jednostranného právneho úkonu - písomného vyhlásenia banky v záručnej listine o prevzatí záruky. Základným právnym rámcom takéhoto vzťahu je zmluva medzi bankou a dlžníkom, teda dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi uvedenými účastníkmi konania. Záručná listina obsahuje vyhlásenie, že
banka uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy, a to v prípade, keď určitá presne označená tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok. Inštitút bankovej záruky je do značnej miery podobný inštitútu ručenia. Od ručenia sa však banková záruka, okrem účasti banky na zabezpečovanom vzťahu, odlišuje aj tým, že pri bankovej záruke sa neuplatní zásada akcesority a zásada subsidiarity, pokiaľ záručná listina neupravuje niečo iné (§ 317 Obchodného zákonníka). Pri ručení je totiž veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 306 Obchodného zákonníka). Naproti tomu banková záruka má povahu záruky na prvú výzvu a bez námietok. Veriteľ je povinný vyzvať dlžníka, aby splnil svoj záväzok, len vtedy, keď takáto povinnosť vyplýva zo záručnej listiny, pričom žalobcovi takáto povinnosť z bankovej záruky poskytnutej bankou UniCredit Bank Slovakia, a.s. nevyplývala. Banka preto bola povinná z bankovej záruky plniť už na písomné požiadanie žalobcu. Ustanovenia Obchodného zákonníka o bankovej záruke zároveň upravujú aj spôsoby zániku bankovej záruky, pričom súhlas banky s prechodom zabezpečovaných záväzkov na nového dlžníka, ako podmienku jej trvania pri prechode záväzkov na základe zmluvy o predaji podniku neuvádzajú.
Podľa § 532 Občianskeho zákonníka ak osoba, ktorá poskytla zabezpečenie veriteľovej pohľadávky (napr. ručiteľ), nesúhlasí so zmenou v osobe dlžníka, zabezpečenie pohľadávky zaniká. Zmluva o predaji podniku, ako aj banková záruka tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, majú povahu tzv. absolútneho obchodu. To znamená, že špecifická úprava, ktorá sa ich týka obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, má prednosť pred všeobecnou úpravou, obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Na prechod záväzkov, ku ktorému dochádza pri zmluve o predaji podniku, nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce prechod záväzkov a to vzhľadom na komplexnosť úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Úprava Obchodného zákonníka vylučuje v prípade prechodu záväzkov na kupujúceho na základe zmluvy o predaji podniku aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka. Nemožnosť aplikácie ustanovenia § 532 Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté poskytnutím bankovej záruky navyše jednoznačne vyplýva aj zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia. Zo samotného znenia § 532 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že toto sa použije iba na zmenu záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy pôvodného dlžníka nahradil nový dlžník so súhlasom veriteľa. V prípade, ak ide o prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 2, nemá to na ďalšie trvanie zabezpečenia záväzku žiadny vplyv, keďže pôvodný dlžník zo záväzku nevystúpil a zostáva zaviazaný aj naďalej.
Po posúdení všetkých uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade bankovou zárukou trvalo aj po tom, čo žalovaný v 1. rade predal časť svojho podniku žalovanému v 2. rade. Plnenie z bankovej záruky preto nepredstavuje plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nezakladá ani právo banky domáhať sa vrátenia takto vyplateného plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň to znamená, že všetky záväzky žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorých prechod žalovaný svojou žalobou odporoval, zanikli poskytnutím plnenia z bankovej záruky žalobcovi. Nakoľko prechod iných svojich záväzkov voči žalobcovi v 1. rade nebol odporovaný, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu esenciálnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 478, ktorou je existencia odporovaných záväzkov.
Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže však žalovaným v 1. a 2. rade v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd im právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho
doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.