Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-23-2014.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/23/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. A. Z., nar. XX. Z. XXXX, bytom C. C., H.. K. X, živnostníka s obchodným menom: JUDr. Ján Miadok - KODAYM, IČO: 17961831 a miestom podnikania: Banská Bystrica, Kalinčiakova 2, zastúpeného advokátom: Mgr. František Popper, Banská Bystrica, Rudlovská cesta 53, proti žalovanému: U. O., nar. XX. A. XXXX, bytom S., S. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Alexander Kostolanský, Piešťany, Štúrova 4, o vydanie medzitýmneho rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 27. septembra 2013 č. k. 20C/4/2013-104 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho advokáta náhradu trov konania v sume 305,46 eur do 3 dní.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. zastavil konanie; II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 341,50 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia (keď oproti vyhlásenému zneniu tohto výroku, zaznamenanému v zápisnici o pojednávaní došlo písomným vyhotovením uznesenia aj ku korekcii nesprávnosti, spočívajúcej v opomenutí uviesť tam tiež osobu povinnú na náhradu trov konania žalovaného) a III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 92,87 eur po právoplatnosti tohto uznesenia (nadbytočne i „prostredníctvom príslušného daňového úradu“). Právne svoje rozhodnutie v časti o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 vety prvej a § 149 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 11 ods. 1, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“), vecne potom zavinením zastavenia konania žalobcom (z procesného hľadiska pre späťvzatie žaloby) a vznikom práva na náhradu trov konania na procesnej strane žalovaného, ktorému vznikli nárokovateľné trovy na právnom zastúpení advokátom (za 3 úkony právnej služby, paušálne náhrady k nim, cestovné, náhradu za stratu času a na dani z pridanej hodnoty / ďalej len „DPH“/ podľa podrobnejšieho rozpisu v odôvodnení).
Proti takémuto uzneseniu podal včas odvolanie len žalobca iba v časti trov konania (teda len čo rozhodnutia sformulovaného v druhej vete výroku písomného vyhotovenia uznesenia) s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal priznanie žalovanému za jednotlivé úkony právnej služby aj DPH bez preukázania žalobcovi tejto skutočnosti (zjavne mal na mysli skutočnosť, že advokát žalovaného je platcom DPH) a tiež priznanie žalovanému aj trov právnej služby za pojednávanie dňa 27. septembra 2013, hoci súd prvého stupňa sám konštatoval, že k späťvzatiu žaloby prišlo ešte pred otvorením prvého pojednávania. Mal za to, že časť trov právneho zastúpenia bola
preto priznaná v rozpore s ustanovením § 13 ods. 4 a 5 advokátskej tarify v platnom znení (poznámka odvolacieho súdu -odsek 5 je od 1. júla 2013 zrušený a § 13 ods. 4 znie: Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia.).
Žalovaný navrhol zjavne uznesenie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, keď jeho právny zástupca je platcom DPH, čo zdokladoval pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti trov konania a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o prejednanie veci samej a ani o žiaden prípad, v ktorom by bolo potrebným prejednanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti skutočne nemožno považovať za správne, keďže jedna z dvoch námietok odvolateľa bola opodstatnená.
Námietka odvolateľa týkajúca sa nepreukázania skutočnosti, že advokát žalovaného je platcom DPH nebola dôvodná, nakoľko advokát žalovaného spolu s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia súdu doručil aj Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené Daňovým úradom Piešťany 1. februára 2000. Priznanie DPH preto bolo dôvodným.
Podľa § 13a ods. 4 advokátskej tarify za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Z obsahu spisu vyplýva, že advokát žalovaného sa síce v roku 2013 v prejednávanej veci zúčastnil na súde prvého stupňa jedného pojednávania určeného na 27. septembra 2013, avšak nešlo o tzv. meritórne pojednávanie, ktorému by zodpovedala odmena za tzv. celý úkon právnej služby (bez krátenia), ale o pojednávanie, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, ktorému zodpovedala odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. To oprávňovalo žalovaného požadovať náhradu na odmene advokáta za tento úkon, avšak samozrejme len polovičnou sadzbou.
Na základe uvedeného žalovanému správne patrila náhrada trov právneho zastúpenia na odmene za 2 tzv. celé úkony - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátanej prvej porady advokáta s klientom a 2. písomné vyjadrenie k žalobe (2 x 60,07 eur) a jeden polovičný úkon - tu zastúpenie na tzv. nemeritórnom pojednávaní 27. septembra 2013 (1 x 30,04 eur). K tomu patrila 3 x paušálna náhrada v sume 7,81 eur (spolu 23,43 eur), cestovné 28,90 eur a náhrada za stratu času 52,04 eur, spolu teda 254,55 eur, ako aj suma zodpovedajúca 20% DPH z takejto sumy (50,91 eur); spolu potom celkom 305,46 eur.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu). Takto pritom mohlo byť aj zjednodušené označenie platobného miesta priznanej náhrady trov v napadnutom čiastkovom výroku uznesenia súdu prvého stupňa (najjednoduchší a zákonu zodpovedajúci výraz je „advokát“, tu por. i § 149 ods. 1 O. s. p.), pričom povinnosť zaplatiť takúto náhradu aj odvolací súd považoval za opodstatnené uložiť žalobcovi v zákonnej lehote 3 dní (§ 160 ods. 1 O. s. p. a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla).
Pre úplnosť sa napokon žiada uviesť, že odvolací súd rozhodujúci takto až po 1. januári 2012 by síce formálne stíhala povinnosť už aj vo výroku jeho uznesenia vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa priznáva (v tejto súv. por. i § 151 ods. 8 O. s. p. a najmä čl. II bod 7 a čl. IX zákona č. 332/2011 Z. z., ktorým bol O. s. p. v takomto smere doplnený), o prípad použitia aj takejto úpravy však v prejednávanej veci nešlo a ísť nemohlo z jednoduchého dôvodu priznania napádaným uznesením súdu prvého stupňa i tzv. zmeňujúcim uznesením odvolacieho súdu výlučne trov pomenovaných zákonodarcom ako „trovy právneho zastúpenia“ (takže tu k prípadnému riziku obrazného „zmiešania“ takýchto trov s inými trovami účastníka oprávneného na náhradu, majúcemu sa podľa
všetkého odstrániť za pomoci ust. § 151 ods. 8 O. s. p. dôjsť nemohlo, rovnako ako ani k uplatniteľnosti takéhoto ustanovenia v tejto konkrétnej veci).
Výsledkom takto skončeného odvolacieho konania bol prevažný procesný úspech žalovaného, zakladajúci mu právo na pomernú časť náhrady trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p.). Žalovaný však v prípade trov odvolacieho konania nepodal návrh na priznanie mu náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní i za použitia § 211 ods. 2 rovnakého zákona) a keďže príslušný návrh je za súčasnej úpravy zákonnou podmienkou priznania náhrady a opak (nedostatok návrhu) praktickým svedectvom vzdania sa procesného práva na náhradu (trov odvolacieho konania), nebol tu nielen dôvod vyzývania na vyčíslenie (i v prípade nevyhlasovaného rozhodnutia odvolacieho súdu je podmienkou takého postupu podľa § 151 ods. 4 a § 211 ods. 2 O. s. p. návrh), ale dokonca ani možnosť priznania účastníkovi náhrady tzv. iných trov odvolacieho konania - na poštovnom za doporučene podané vyjadrenie k odvolaniu (tu napokon por. i § 151 ods. 2 O. s. p. vo väzbe na už spomenutý odsek 1 rovnakého paragrafu). Toto všetko boli potom dôvody, pre ktoré odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému (s prevažným úspechom) náhradu trov v takomto konaní vzniknutých nepriznal (druhá veta výroku tohto uznesenia).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.