Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-202-2013.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/202/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., Družstevná 2, Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Obec Tvrdošovce, Novozámocká cesta 56, Tvrdošovce, IČO: 00 309 338, právne zast.: JUDr. Tibor Nagy, advokátom, Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie 21.221,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/253/2011-141 zo dňa 03.07.2013,takto
rozhodol:
1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/253/2011-141 zo dňa 03.07.2013 p o t v r d z u j e.
2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 123,91 eura s DPH do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.386,82 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia pri predmete konania tvoriaceho istinu vo výške 532.528,16 eura. Druhým výrokom rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov pri predmete konania tvoriaceho príslušenstvo vo výške 21.221,78 eura.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 146 ods. 2, § 142 ods. 2 § 172 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Súd prvého stupňa uviedol, že o trovách konania pri predmete konania tvoriaceho istinu vo výške 532.528,16 eura rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP a priznal ich náhradu žalobcovi, keďže žaloba podaná dôvodne bola vzatá späť pre správanie žalovaného, ktorý pohľadávku uhradil až po podaní žaloby. Trovy konania žalobcu vo výške 5.386,82 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia - 3 úkony právnej pomoci - prevzatie veci, podanie žaloby, späťvzatie žaloby v časti istiny po 1.488,93 eura + 3x7,41 eura + DPH vo výške 897,80 eura.
O trovách konania pri predmete konania tvoriaceho príslušenstvo vo výške 21.221,78 eura rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keďže účastníci mali úspech iba čiastočný a to obaja v približne rovnakom rozsahu (úspech žalobcu v časti o zaplatenie 9,944,14 eura a úspech žalovaného 11.277,64 eura).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v rámci súdneho konania poukazoval na to, že v danom prípade sa nejedná o klasický obchodný vzťah medzi podnikateľmi a že nie on zapríčinil nezaplatenie žalovaných faktúr v lehote splatnosti, ale jednalo sa o stavebné práce vykonané podľa zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 01.06.2010. Tvrdil, že žalovaný nedal dôvod na podanie žaloby, nakoľko postup pri zaplatení akejkoľvek faktúry bol taký, že zhotoviteľ predložil súpis vykonaných prác na odsúhlasenie žalovanému, následne bola vystavená faktúra na odsúhlasené práce, ktorú žalovaný postúpil ministerstvu na odsúhlasenie a prijatie, ktoré na základe toho malo poukázať finančné prostriedky na účet žalovaného, ktorý až potom mohol pristúpiť k zaplateniu faktúry. S poukazom na ust. § 150 OSP uviedol, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Poznamenal, že okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Na základe uvedených skutočností bol toho názoru, že svojím konaním nedal dôvod na začatie konania, nakoľko to boli objektívne skutočnosti, ktoré zapríčinili tento stav, pričom jeho postoj v konaní bol pozitívny, nakoľko po obdržaní finančných prostriedkov od ministerstva, pohľadávku ihneď uhradil.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predmetné odvolanie žalobcu je nanajvýš účelové s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti uhradiť trovy konania vo výške, akú určil súd svojím uznesením. Nepriznanie nároku na náhradu trov prvostupňového konania by zakladalo značnú právnu neistotu v rozhodovacej činnosti súdov. Zároveň požiadal o náhradu trov odvolacieho konania v sume 902,74 eura.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.06.2011 domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie sumy 532.528,16 eura na základe faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Prípisom doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.09.2011 žalobca uviedol, že svoj návrh berie v časti späť, nakoľko dňa 18.08.2011 žalovaný uhradil sumu 510.495,21 eura, čím uhradil faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Žalobca trval na úhrade úrokov z omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 21.221,78 eura. V uvedenej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa dňa 11.01.2012 rozsudkom č.k. 15Cb/253/2011-71 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.221,78 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s trovami konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o zaplatenie sumy 9.818,29 eura dňa 21.02.2012 a o zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku rozhodol v dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15Cob/57/2012-92 zo dňa 09.05.2012 tak, že v napadnutej časti sumy 11.403,49 eura prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol dňa 07.11.2012 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 125,85 eura a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15Cob/35/2013-136 zo dňa 24.04.2013 napadnutý rozsudok potvrdil. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že pri použití ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť povinnosť zaplatiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Keďže pri predmete konania tvoriaceho istinu vo výške 532.528,16 eura bola žaloba dôvodne podaná vzatá späť pre správanie žalovaného, ktorý pohľadávku uhradil až po podaní žaloby, súd prvého stupňa správne v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta OSP, priznal náhradu trov konania vo výške 5.386,82 eura žalobcovi.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).
Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Ustanovenie § 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 ods. 1, 2 OSP).
V prípade, ak má byť náhrada trov konania rozdelená (§ 142 ods. 2 OSP), je potrebné určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.
V predmetnej veci súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Odvolací súd konštatuje, že aplikácia ust. § 142 ods. 2 OSP vyžaduje zistenie miery úspešnosti dosiahnutej účastníkmi v konaní, pretože táto je východiskom pri rozhodovaní o tom, či a v akej výške dôjde k priznaniu náhrady účelne vynaložených trov konania. Súd rozhodujúci o trovách konania v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že účastníci mali úspech iba čiastočný a to obaja v približne rovnakom rozsahu.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Z uvádzaných dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že uložil žalovanému, aby žalobcovi zaplatil trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 123,91 eura s DPH.
Výšku trov právneho zastúpenia určil súd podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky). Predmetom odvolacieho konania boli trovy prvostupňového konania vo výške 5.386,82 eura. Právnemu zástupcovi žalovaného patrí odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.08.2013, ktoré nebolo podané vo veci samej (§10 ods. 1, §13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky) vo výške 95,45 eura a k tomu paušálna náhrada nákladov podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 7,81 eura, t.j. 103,26 eura + 20 % DPH vo výške 20,65 eura, celkovo teda trovy právneho zastúpenia vo výške 123,91 eura.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.