Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Co-261-2013.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/261/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci navrhovateľa: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad Q. č. XX, proti odporcom: 1/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, 3/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpenej Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom v Humennom, Nám. slobody č. 2, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C 204/2013-17 zo 07.10.2013 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie voči odporkyni v 1. rade zastavil. Zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade. Návrh voči odporkyni v 3. rade zamietol. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňami v 1. a 2. rade účastníkom nepriznal. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni v 3. rade náhradu trov konania vo výške 655,86 Eur na účet jej právneho zástupcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ zobral návrh voči odporkyni v 1. rade v celom rozsahu späť, preto postupom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. bolo konanie potrebné v tejto časti zastaviť.
Vo vzťahu k odporkyni v 2. rade boli dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko táto ukončila vysokoškolské štúdium v lete v roku 2013 a následne sa brigádnicky zamestnala.
Vo vzťahu k odporkyni v 3. rade bolo potrebné návrh zamietnuť, pretože bolo preukázané, že odporkyňa v 3. rade toho času nie je schopná sama sa živiť a študuje na vysokej škole a to na Filozofickej fakulte N. univerzity v N..
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňami v 1. a 2. rade odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ako aj § 142 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal odporkyni v 3. rade ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom tieto trovy na strane odporkyne v 3. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 655,86 Eur.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to len proti výroku o náhrade trov konania odporkyne v 3. rade.
Poukázal na to, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal len na základe skutočnosti, že odporkyňa v 3. rade mu uviedla, že končí so štúdiom a odchádza pracovať do O.. Túto skutočnosť, že dcéra odišla pracovať do zahraničia a teda je schopná sama sa živiť, uviedol aj pred prvostupňovým súdom, avšak súd na túto skutočnosť neprihliadal. Odporkyňa v 3. rade si štátnice odložila a tak ako tvrdila, odišla za prácou do O.. V štúdiu síce pokračuje, avšak len formálne, pretože nenavštevuje dennú formu štúdia. Jej štúdium sa predĺžilo len kvôli štátniciam, ktoré príde zo zahraničia urobiť v určený termín.
Situácia je taká, že zaplatenie náhrady trov konania by priamo ohrozilo plnenie vyživovacej povinnosti pre deti. Naviac, je v predmetnej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania, pretože je potrebné prihliadnuť na to, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade účastníkom nepriznal.
Odporkyňa v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Ostatní účastníci sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti, pretože tento je nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemal možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na obsah odvolania navrhovateľa v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku len o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade, pričom ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa v 3. rade mala úspech v tomto konaní, pretože návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jej osobe bol súdom prvého stupňa zamietnutý so zreteľom na to, že táto naďalej je študentkou Filozofickej fakulty N. univerzity v N. a naviac samotný navrhovateľ odvolanie vo výroku o veci samej nepodal.
Preto v zásade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 3. rade, pričom však tento výrok musí byť preskúmateľný a uplatnené trovy konania musia byť v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. teda tzv. Advokátkou tarifou.
V tomto smere je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nekriticky a bez bližšieho zdôvodnenia prevzal vyúčtovanie predložené právnym zástupcom odporkyne v 3. rade, pokiaľ ide o trovy konania
bez toho, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, akým spôsobom dospel k takto ustálenej výške náhrady trov konania a o ktoré ustanovenie právneho predpisu (Advokátskej tarify) sa opieral.
Vyúčtovanie právneho zástupcu odporkyne v 3. rade totiž na č.l. 16 (podanie zo 07.10.2013) uvádza len ustanovenie § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (Advokátskej tarify), pričom toto ustanovenie sa týka len úkonu právnej služby, a to účasti na konaní, teda na pojednávaní, v danom prípade pred súdom prvého stupňa bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akého ustanovenia Advokátskej tarify si právny zástupca odporkyne v 3. rade účtuje danú výšku náhrady trov konania.
Ako bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa bez kritického preskúmania takéhoto vyúčtovania, toto vyúčtovanie prevzal a nijakým spôsobom ho nepodriadil pred príslušné ustanovenia Advokátskej tarify
- vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, nekorešponduje prakticky so žiadnym ustanovením vyhl. č. 655/2004 Z.z. a nemožno ho akceptovať z pohľadu riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyúčtovanie predložené právnym zástupcom odporkyne v 3. rade náležite preskúmať a v prípade priznania náhrady trov konania uviesť aj príslušné ustanovenia Advokátskej tarify, o ktoré sa súd prvého stupňa opiera pri ustálení konečnej náhrady trov konania.
Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.