Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/226/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci oprávneného A. B. C. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. D. A. E. F. XX zastúpeného JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v C. D. G. E. F. XX proti povinnej A. H. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Košiciach na Európskej triede č. 2453/3 zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v C. D. I. E. F. XX v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletou J. C. nar. XX.X.XXXX a maloletou K. C. nar. XX.XX.XXXX obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -175 zo dňa 31.5.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh otca na prerušenie konania. Výrokom II. zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním zistil, že k styku oprávneného s maloletými dochádza nie iba po krátky čas. Mal za to, že boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci samej a s poukazom na Základných princípov , na základe ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z vyššie uvedeného mu vyplynulo, že návrh na prerušenie pojednávania nebol dôvodný a netýkal sa obligatórneho prerušenie konania zo strany súdu v zmysle príslušných procesných predpisov. Uviedol, že k výkonu rozhodnutia možno pristúpiť len vtedy, ak povinná, bezdôvodne a zámerne neplní to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu. Zdôraznil, že v konaní vyvinuli súd prvej inštancie, kolízny opatrovník, referát, psychológ a právny zástupcovia rodičov maximálnu snahu napomôcť spolupráci rodičov k výkonu práva styku s ohľadom na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem maloletých detí. V dôsledku toho zaznamenal, že došlo k častejšej realizácii styku oprávneného s maloletými, pričom súd prvej inštancie nezistil, že by povinná zámerne bránila oprávnenému styku s maloletými deťmi. Dokazovaním nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali návrhu oprávneného vyhovieť. Konštatoval, že súd je pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti povinný prednostne zabezpečiť ochranu záujmov maloletých detí, ktorými je najmä zdravý psychický a fyzický vývoj detí, čo nie je možné zamieňať so subjektívnymi záujmami oboch rodičov. Pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj závery znaleckého posudku, z ktorých okrem iného vyplýva, že plynutím času od rozchodu rodičov, životnými udalosťami povinná zmenila svoj názor aj na udalosti minulé a vníma potrebu prítomnosti oprávneného v ich živote. Uviedol, že oprávnený prežíval rozchod s povinnou ťažšie, ale časom vníma aj u neho pozitívny posun a zameranie sa na maloleté deti. Zo správ kolízneho opatrovníka je súdu prvej inštancie zrejmé, že k styku oprávneného s maloletými deťmi počas konania dochádzalo, aj keď nie v rozsahu určenom súdom, ale plynutím času, vplyvom psychológa, referátu, kolíznej opatrovníčky, právnych

zástupcov rodičov a súdu prvej inštancie došlo k pozitívnemu posunu v realizácií styku oprávneného s maloletými deťmi v ich záujme, navrhnutiu spôsobu komunikácie povinnou, ktorá by mohla byť funkčná v záujme všetkých zúčastnených. Z vykonaného dokazovania nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania alebo nariadenie výkonu rozhodnutia. Apeloval na rodičov, aby v súlade so závermi znaleckého posudku upriamili pozornosť na zlepšenie komunikácie medzi sebou, aby neriešili konflikty prostredníctvom detí, uznali potrebu a dôležitosť kontaktu, pôsobenia, výchovy a lásky maloletých detí s oboma rodičmi, najmä s ohľadom na vek a obdobie vzdoru v akom sa deti teraz prechodne nachádzajú. Zdôraznil, že obaja rodičia sú povinní nielen rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu, ale najmä prihliadať na najlepší záujem svojich detí. S prihliadnutím na vek maloletých detí bolo podľa jeho názoru nepochybné, že rodičia by mali aj naďalej viac spolupracovať v rámci zabezpečovania všestrannej starostlivosti a zdravého vývoja detí a uprednostniť skutočné potreby a záujmy maloletých detí pred vlastnými tak, aby maloleté deti čo najmenej pociťovali rozpad rodiny a nezhody rodičov. Konštatoval, že realizovaný styk momentálne reflektuje vôľu maloletých detí a rodičov a preto návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol. O trovách konania nerozhodol nakoľko podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh a takýto návrh v konaní podaný nebol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu podľa a ako aj podľa . Uviedol, že s napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí, lebo je v rozpore s najlepším záujmom ich maloletých detí. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle civilných kódexov, či SR. Vzhľadom na uvedené považuje odôvodnenie uznesenia za nedostatočné a nepresvedčivé, čím sa stáva nepreskúmateľným. Nedal odpoveď na otázky nastolené v konaní, ktoré mali pre vec podstatný význam a objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje čo do rozsahu a do obsahu za odôvodnenie, ktoré je v rozpore s požiadavkou spravodlivého súdneho konania. Konštatuje, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v žiadnom ohľadne nevyhodnocovalo najlepší záujem detí ako prioritné kritérium vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí, lebo ten najlepší záujem v danom konkrétnom prípade ani nedefinovalo. Zdôraznil, že súd prvej inštancie s maloletými deťmi napriek tomu, že sú účastníkmi konania nekonal a svojím postupom im znemožnil realizovať ich participačné práva. Má za to, že to nemožno zhojiť tým, že s deťmi hovorila kolízna opatrovníčka, lebo zisťovanie názoru dieťaťa nepriamo je už definitívne prekonaným a nesprávnym postupom. Namietal, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí sa má realizovať výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v základnom konaní. V tomto smere si súd prvej inštancie zamenil predmet konania a v zásade postupoval ako v základnom (nachádzajúcom) konaní, v ktorom ich viedol k uzatvoreniu rodičovskej dohody o jeho styku s deťmi v inom rozsahu, než ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, o ktorého výkone sa práve malo konať. Tento postup je podľa jeho názoru nesprávny, lebo vykonávacie konanie je osobitným druhom civilného procesu s podstatnými odlišnosťami oproti základnému konaniu. Zdôraznil, že rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je nepochybne zásadným princípom konania. Súd prvej inštancie však nedal odpoveď na to, čo v ich konkrétnom prípade je najlepší záujem ich dvoch maloletých detí, v čom ho vzhliada a ako ho konkrétne a individuálne pre to ktoré dieťa vyhodnocuje. Zdôraznil, že výkon rozhodnutia musí prebiehať efektívne s dôrazom na záujem dieťaťa a individuálny charakter každého. O efektivite v danom prípade s ohľadom na dĺžku konania nemožno hovoriť. Rovnako nemožno hovoriť ani o individuálnom prístupe k posúdeniu konkrétneho záujmu ich maloletých detí. Výkon rozhodnutia má byť zavŕšením ochrany dieťaťa ako aj ochrany rodičovských práv. Má za to, že k tejto základnej téze v predmetnom súdnom konaní nedošlo odôvodňujúc to najlepším záujmom detí bez jeho akejkoľvek špecifikácie, čím predchádzajúca súdna ochrana a úprava v základnom konaní úplne stratila svoj zmysel a opodstatnenie. Uviedol, že súd prvej inštancie vyzdvihoval okolnosť, že vo veci boli nariadené pojednávania. Nemyslí si, že to prispelo k hospodárnosti konania a k ochrane záujmu maloletých detí. Na týchto pojednávaniach súd prvej inštancie postupoval ako v základnom konaní vedúc účastníkov konania k uzatvoreniu rodičovskej dohody, čím nemožno dosiahnuť účel výkonu vykonateľného rozhodnutia. Aj keď súd prvej inštancie sa odvolával na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. , ale nešpecifikoval, ktoré ospravedlniteľné dôvody, na strane ktorého účastníka mal za preukázané, ktoré nie a ako na základe ich určenia a vyhodnotenia dospel k rozhodnutiu vo veci samej. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje základné zistenia, či sa povinná podrobuje alebo nepodrobuje rozhodnutiu, ak sa nepodrobuje, po akú dobu a prečo, ak sa podrobuje, tak odkedy a prečo, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže povinná rozhodnutiu podrobiť a ktoré sú to, ak existujú

ospravedlniteľné dôvody, ako ich možno odstrániť. Nevyjadril sa ani k tomu, prečo nepristúpil napr. k nariadeniu neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia v zmysle citovanej vykonávacej vyhlášky. Podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie sú zrejmé presné a konkrétne okolnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že na výkon rozhodnutia nie sú splnené zákonné predpoklady, na základe ktorých návrh zamietol. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie nesiahol po žiadnych možnostiach, ktoré mu zákon dáva k dispozícii na to, aby ich prostredníctvom poskytol ochranu maloletým deťom tým, že povinnú donúti dodržiavať vykonateľné rozhodnutie súdu. Má za to, že povinná v tomto konaní nebola ničím nútená dobrovoľne plniť uloženú povinnosť. Konanie prebiehalo dlho, nedostala žiadnu pokutu za množstvo zmarených stykov v priebehu konania, nebola jej pozastavená výplata prídavkov na dieťa. Toto správanie povinnej ostalo bez akéhokoľvek povšimnutia s výnimkou uloženia jedného vyslovene symbolického poriadkového opatrenia. Je toho názoru, že účelom práva nie je len formalisticky garantovať práva, ale ich ochranu aj reálne poskytnúť. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neposkytol ochranu právam dieťaťa ako ani jeho právu na vzájomný osobný styk. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi výkon rozhodnutia v zmysle jeho návrhu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že od pojednávania boli úradu poskytnuté nové informácie ohľadom maloletých detí a situácie v rodine. Povinná zaslala opis situácie s deťmi, kde okrem iných skutočností uviedla, že deti sú psychicky rozhodené, plačlivé, nemyslí si, že je v poriadku, keď sa 10 ročné dievča teší ku psychologičke, ani že sa 13 ročná pubertiačka doškriabe, lebo si nevie pomôcť. Rozšírenie styku s oprávneným malo byť pre ne lepšie. Celý styk má za následok len to, že dievčatá oprávneného ešte viac odmietajú, nechcú k nemu chodiť a boja sa ho. Povinná sa snaží maloleté na styk s otcom riadne pripraviť, dievčatá tam chodia, ale už pár dní pred odchodom sú plačlivé a po návrate domov sa dávajú dokopy niekoľko dní. Kolízny opatrovník na základe týchto skutočností oslovil so žiadosťou psychológa referátu poradenskopsychologických služieb o nadviazanie spolupráce s maloletými deťmi. Dňa 27.7.2022 bola zaslaná informatívna správa referátu poradenskopsychologických služieb, kde psychológ uviedol, že na základe žiadosti o nadviazanie spolupráce s maloletými deťmi za účelom stabilizácie prežívania detí v rámci náročnej rodinnej situácie sa realizovalo jedno stretnutie s mal. Laurou a jedno stretnutie s mal. K.. Po orientačnom rozhovore s deťmi bolo zo strany psychológa odporúčané spolupracovať s klinickým psychológom za účelom posilnenia reziliencie detí, či pri pretrvávaní ich maladaptívnych copingových stratégií, ktoré povinná popisuje pri staršej dcére Laure. Ďalej ponúkol psychológ individuálny priestor pre rodičov v rámci psychologického poradenstva, či edukácie. Spolupráca psychológa s rodičmi sa bude realizovať bez vopred daného časového rámca na základe ich vlastnej iniciatívy. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov a s poukazom na najlepší záujem detí.

5. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zohľadňujúce stav, kedy stretávanie sa detí s oprávneným prebieha a to aj nad rámec doteraz platnej súdnej úpravy, prebieha na základe dohody rodičov ustálenej práve v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia, kde vyšší rozsah styku detí s oprávneným bol medzi rodičmi dojednaný za vysokej ingerencie súdu prvej inštancie, čo je paradoxne oprávneným v jeho odvolaním vyčítané. Zdôraznila, že oprávnený vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, všetky podstatné tvrdenia uvádzané oprávneným boli súdu prvej inštancie viac menej známe pred jeho rozhodnutím vo veci. So všetkými podstatnými argumentmi oboch rodičov sa dostatočným spôsobom oboznámil, venoval sa im a následne ich vo svojom rozhodnutí vyhodnotil v súlade so základnými zásadami spravodlivého súdneho konania, ktoré zásady boli a sú záväzné aj v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôkladne odôvodnené a preskúmateľné, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia celej veci vrátane posúdenia a rešpektovania čo najlepšieho záujmu detí. Zdôraznila, že v konaní bolo preukázané, že deti sú na styk s oprávneným z jej strany vždy riadne pripravované, pričom styk sa realizoval nad rámec vykonateľného súdneho rozhodnutia. Zamietnutie návrhu na výkon rozhodnutia bolo výsledkom náležitého dokazovania, ktoré vo veci prebehlo a nie výsledkom mechanického prijatia rozhodnutia, ako to tvrdí oprávnený vo svojom odvolaní. Podľa jej názoru nech boli deti na stretnutie akokoľvek z jej strany pripravené, v ďalšom musel a mal nastúpiť vo vzťahových veciach voči dcéram oprávnený. Bolo už len na ňom, aby zabezpečil, aby sa deti u neho cítili dobre, resp. aspoň tak, aby nepociťovali výrazný diskomfort. Práve uvedené sa oprávnenému nedarí , pričom paradoxne on na svojej strane žiadnu chybu nevidí a ani nehľadá. Poukázala na závery znaleckého dokazovania, ktoré preukazujú dostatočným spôsobom, že ona styku oprávneného s deťmi nebráni, práve naopak. Snaží sa, aby sa každého jedného

stretnutia s oprávneným zúčastnili. Uviedla, že nech sa akokoľvek argumentačne snaží maloleté deti pripraviť na styk s oprávneným, jej snaha vychádza navnivoč v okamihu, keď oprávnený obratom po príchode detí k nemu začne poukazovať na jej chyby výchovy, začne ju urážať ako aj jej manžela a aj samotné deti. Zdôraznila, že sa snažila a snaží, aby deti mali ku nemu pekný vzťah, ale snažiť sa upraviť a korigovať svoj prístup k deťom, musí aj oprávnený. Empatický prístup k problémom dievčat a k ich prežívaniu udalostí v ich živote, k ich hodnotám, k ich záujmom, toto na strane oprávneného dievčatá neregistrujú, nevidia a necítia. Zdôraznila, že oprávnený svoju lásku a priazeň dievčatám nedáva najavo tak, aby pochopili, že sú ním naozaj ako otcom milované, že sa ako otec na nich ako na svoje deti teší, že mu chýbajú, že ho zaujíma, čo im vadí, alebo čo by sa mohlo upraviť a zlepšiť. Toto všetko na strane oprávneného úplne absentuje. Uviedla, že z jej podnetu je realizovaná spolupráca so školskou psychologičkou, sedenia sú jeden krát do týždňa počas školského roka. Ako terapiu dievčatá opisujú svoje pocity v písomnej forme. Predložila pár takýchto strán súdu ako dôkaz. Snažila sa nájsť odbornú pomoc, ktorá by pracovala aj s oprávneným a samozrejme aj s deťmi a pomohla obom stranám korigovať ich vzťahy. Pýta sa, čo vo veci za celý tento čas spravil oprávnený? Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

6. Konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých detí sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Podľa podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

12. Podľa 3 ods. 1 MS SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len ,a“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

13. Podľa 3 ods. 1 pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

14. Právna úprava vyplývajúca z týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s MS SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva. Aj naďalej je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody.

15. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania ako aj jeho návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ako nedôvodný. Čo sa týka prerušenia konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nebol daný žiaden obligatórny zákonný dôvod na prerušenie konania, čo napokon ani oprávnený v podanom odvolaní nenamietal. Čo sa týka zmietnutia návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, odvolací súd dodáva, že nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku rodiča s dieťaťom predpokladá, že súd zistí porušovanie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktoré porušovanie povinnosti zaviní ten rodič, ktorému vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť dieťa na styk pripraviť a oprávnenému rodičovi odovzdať. V predmetnom konaní nemožno vysloviť záver, že povinná svoju povinnosť pripraviť maloleté deti na styk a riadne ich oprávnenému odovzdať porušuje alebo túto zámerne neplní. V tomto štádiu konania nemožno kvalifikovane uzavrieť, že by sa styk nerealizoval. Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia sa na vykonanom pojednávaní dňa 31.5.2022 dohodli na styku oprávneného s dcérami v širšom rozsahu, ako bol stanovený exekučným titulom. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že nariadenie výkonu rozhodnutia bolo potrebné posudzovať podľa stavu v čase podania návrhu a preto je dôvodné, pretože pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ).

16. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že súd vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov uvedie v odôvodnení rozhodnutia. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd mal z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočne odôvodnené, prečo nebolo návrhu oprávneného vyhovené. Vychádzal z vlastných zistení, ako aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka či znaleckého dokazovania, výpovedí účastníkov a samotných detí. Takto zistený skutočný stav v zmysle stručne ale výstižne zhrnul, pričom poukázal na najlepší záujem maloletých detí a to ich fyzický a psychický vývin.

17. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd zisťuje skutočný stav veci ( ). Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia ako aj MS SR č. a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

18. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. v spojení s ust. , keď v prejednávanej veci neprerušil konanie a následne nenariadil výkon rozhodnutia, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady ani na prerušenie konania ani pre nútený výkon súdneho rozhodnutia vo veci maloletých detí. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).