Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1075/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, proti odporcovi E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., F. č. X, v konaní o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -27 zo dňa 23. 05. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu (otca) voči navrhovateľke (plnoletej dcére) tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na navrhovateľku výživným vo výške 135 € mesačne počnúc dňom 27. 03. 2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 27. 03. 2013 do 31. 05. 2013 spolu vo výške 91,90 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle ustanovenia .

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. -234 zo dňa 02. 09. 2008, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prispievať v tom čase na maloletú G. výživným vo výške 2.800 Sk (92,94 €). Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov, navrhovateľka je študentkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v 3. ročníku denného bakalárskeho štúdia. So štúdiom na vysokej škole sú spojené aj vyššie náklady tak za ubytovanie, MHD, cestovné z Bratislavy domov a späť, ako aj v súvislosti so stravovaním. Prihliadal na skutočnosť, že odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej F. P., nar. XX. XX. XXXX a súčasne zohľadnil zárobkové pomery oboch rodičov navrhovateľky, ako aj ich vyživovacie povinnosti. Určené výživné vo výške 135 € mesačne považoval za primerané s prihliadnutím na potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti a možnosti odporcu, preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie odporca. V odôvodnení odvolania uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku a jeho ďalším

príjmom je mzda za prácu bezpečnostného pracovníka, avšak má i ďalšie vyživovacie povinnosti, preto je schopný prispievať na navrhovateľku len sumou 92,93 €. Namietal, že výdavky navrhovateľky by mohli byť podstatne nižšie, keby zvolila štúdium primerané svojim finančným možnostiam, napr. mohla študovať v Nitre, kde by bývala u jeho rodičov bezplatne. Preto jej vytýkal, že išla študovať do Bratislavy, kde sú náklady na život oveľa vyššie. Naopak, súdom určené výživné na navrhovateľku podstatne prevyšuje jeho finančné možnosti.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne. Zdôraznila, že má právo na rovnakú životnú úroveň, ako jej rodičia, ako aj na rovnakú životnú úroveň, akú majú ďalšie deti odporcu. Má za to, že okolnosti namietané odporcom v odvolaní neboli žiadnym spôsobom preukázané, ide len o jeho tvrdenia, pričom naopak jej matka zabezpečuje aj náklady na bývanie, kúrenie, vodu a pod., ako aj všetky nevyhnutné náklady vynaložené v súvislosti s prípravou na jej budúce povolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , , potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne, v súlade s platnou právnou úpravou.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia . Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na podané odvolanie odporcu dodáva nasledovné:

Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ sa aj odporca nezúčastnil pojednávania dňa 23. 05. 2013, z obsahu zápisnice je zrejmé, že odporca síce svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Okresný súd preto v zmysle ustanovenia pojednával v neprítomnosti odporcu. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní a následne i odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že pri rozhodovaní bral do úvahy jednak osobné zárobkové, ako aj majetkové pomery odporcu, nevynímajúc ani jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Námietky odporcu v odvolaní týkajúce sa toho, že navrhovateľka mohla zvoliť štúdium na vysokej škole v Nitre a teda by mala nižšie výdavky na ubytovanie, sú pre ustálenie vyživovacej povinnosti skutkovo, ale i právne irelevantné. Navrhovateľka má právo rozhodnúť sa pre štúdium na vysokej škole, resp. prípravu na svoje budúce povolanie. Je preukázané, že navrhovateľka na vysokej škole študuje dennou formou, nie je schopná sama sa živiť a na zabezpečenie jej základných životných potrieb sú povinní vynaložiť finančné prostriedky, ako aj osobné úsilie jej rodičia. Okolnosti, že by navrhovateľka pri štúdiu v Nitre neplatila nájomné, sú len tvrdením, ktoré nebolo ničím preukázané, a teda uvedené skutočnosti vyhodnotil i odvolací súd len ako pravdepodobné, z ktorých nie je možné vyvodiť právne závery o výške vyživovacej povinnosti. Ak následne odporca poukazuje na to, že má i ďalšie vyživovacie povinnosti, tak na tieto okolnosti prihliadal už prvostupňový súd pri ustálení vyživovacej povinnosti a táto skutočnosť nemôže mať sama osebe nepriaznivý dopad na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.

Z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a majetkové a finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.

Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotnému stavu, jeho kultúrno-spoločenským potrebám a športovým záujmom a pod.

Preskúmaním veci preto odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Prvostupňový preto správne právne odôvodnil, prečo ustálil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke sumou 135 € mesačne a vo zvyšku návrh zamietol, keď konštatoval, že navrhovateľka ako študentka vysokej školy nie je schopná sama sa živiť a odporca - teda otec navrhovateľky, ktorý s ňou nežije v spoločnej domácnosti je povinný prispievať na ňu výživným, ktoré je primerané jeho možnostiam.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s názormi účastníkov konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ), a ani to, aby bol účastník úspešný v konaní ( ).

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením , teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, avšak náhradu trov odvolacieho konania si v zmysle ustanovenia neuplatnila. Ak sa účastník do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, nevyjadrí k otázke trov konania, súd nerozhodne o prisúdení trov konania takémuto účastníkovi a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné