Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cpr-1-2013.pdf
PDF · 179.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., B. XX, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1, proti žalovanej: U.S.Steel Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U.S.Steel, IČO: 36 199 222, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Žalobný návrh zamieta.
Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy žiadal žalobca, aby súd rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej na základe listiny zo dňa 27.11.2012 je neplatné a jeho pracovný pomer k žalovanej naďalej trvá. Súčasne žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 5.12.2012 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najviac však za obdobie 9-tich mesiacov. Uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že pracoval u žalovanej v pracovnom pomere od 1.9.1994 a dňa 29.11.2012 mu bolo zo strany žalovanej doručené „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ listinou zo dňa 27.11.2012. Uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť v dňoch 5.7., 12.7. a 1.8.2012. Uviedol, že dňa 5.9.2012 mu jeho priamy nadriadený X. B., v pozícii majster, oznámil, že sa dňa 6.9.2012 má dostaviť na osobný pohovor k riaditeľovi pre ochranu spoločnosti JUDr. O. a kde mu za prítomnosti ďalšieho vedúceho zamestnanca, ktorý pohovor a šetrenie viedol, oznámili, že sa v uvedených dňoch dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa týka konania, ktorým porušil pracovnú disciplínu, uviedol žalobca, že sa jednalo o konanie zhodným spôsobom popísané v listine z 27.11.2012. Uviedol, že k jemu pripisovanému skutku podal vysvetlenie do zápisu, ktorý v ten deň aj podpísal. Na pohovore mu bol premietnutý kamerový záznam, ktorým bol snímaný priestor pred bránou vstupnej rozvodne, ktorý žalobca uviedol, že je voľným priestranstvom. Na pohovore sa k jednotlivým skutkom vyjadril. Na záver pohovoru mu bol oznámený zákaz vstupu na pracovisko, resp. do objektov žalovanej a bol mu odobratý vstup, resp. karta. Uviedol, že následne sa ešte dňa 17.9.2012 na pokyn zúčastnil aj ďalšieho pohovoru. Uviedol, že žalovaná mu odo dňa 6.9.2012 až do dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo výplatných termínoch uhrádzala náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, t.j. od 6.9. do 29.11.2012. Listom zo dňa 4.12.2012 žalovanej oznámil svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru a že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Na list mu žalovaná oznámila, že skončenie pracovného pomeru pokladá za platné. Žalobca v žalobnom návrhu namietol predovšetkým zmeškanie zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zák. práce. Mal za to, že sa žalovaná o skutkoch, ktoré mu kladie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dozvedela už v uvedené dni, keďže
situáciu po celý čas snímala, najneskôr však dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor, kde mu boli premietnuté kamerové snímky a odobratý vstup na pracovisko. Označil oznámenie žalovanej v písomnom vyhotovení skončenia pracovného pomeru o tom, že sa šetrenie malo ukončiť dňa 4.10.2012, za účelové. Uviedol, že útvar Ochrana spoločnosti je vnútornou zložkou spoločnosti žalovanej a niet pochýb o tom, že žalovaná, vrátane jeho nadriadených, mala o veci vedomosť, nakoľko po celú uvedenú dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s tým, že jemu práca nebude prideľovaná. Uviedol, že pre určenie počiatku behu subjektívnej lehoty uvedenej v ust. § 68 ods. 2 Zák. práce nie je významné, kedy zamestnávateľ dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zistí, ale postačuje, aby zamestnávateľ získal vedomosť, resp. dozvedel sa, že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Uviedol, že nedodržanie, resp. zmeškanie uvedenej subjektívnej lehoty spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2013. Uviedla, že interné šetrenie veci týkajúce sa neoprávneného zhromažďovania materiálu v objekte Revíznej veže a Vstupnej rozvodne areálu U.S.Steel Košice s.r.o. a jeho následného vynášania z areálu USSK cez bránu Vstupnej rozvode a dvere budovy Vstupnej rozvodne v mesiacoch jún - september 2012 bolo realizované zamestnancami útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej. Šetrenie vykonával útvar štandardným spôsobom, t.j. autonómne a neuverejňoval žiadne, ani dielčie, informácie o predmete šetrenia z dôvodu prípadného marenia účelu šetrenia a možného úniku informácií vzhľadom na veľký počet osôb (cca 30) zainteresovaných na neoprávnenom zhromažďovaní a vývoze materiálu. Žalovaná uviedla, že v priebehu interného šetrenia bol žalobca identifikovaný na kamerovom videozázname ako jedna z osôb podieľajúca sa na neoprávnenom vývoze materiálu. Bolo potrebné, aby sa žalobca k týmto videozáznamom vyjadril, preto útvar Riaditeľa pre ochranu spoločnosti oslovil vedúcich zamestnancov žalovaného, aby zabezpečili účasť žalobcu na podanie vysvetlenia dňa 6.9.2012. Uviedol, že príslušní vedúci zamestnanci žalovanej sa tohto stretnutia so žalobcom zo dňa 6.9.2012 a ani ďalšieho stretnutia dňa 17.9.2012, o účele ktorých nemali ani vedomosť, nezúčastnili. Žalovaná uviedla, že nakoľko zamestnanci útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej neboli vedúcimi zamestnancami žalobcu v zmysle § 9 ods. 3 Zák. práce a teda nejednalo sa o osoby, ktoré by boli oprávnené určovať a ukladať žalobcovi pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na ten účel záväzné pokyny, je logické, že pokyn, aby sa žalobca dňa 6.9.2012 dostavil na uvedený útvar žalovanej, bol daný práve zo strany príslušných vedúcich zamestnancov žalobcu, ktorí o realizáciu tohto kroku boli požiadaní útvarom Riaditeľa pre ochranu spoločnosti. X. B. ako nadriadený žalobcu, tak sprostredkoval jeho predvolanie na podanie vysvetlenia zamestnancom útvaru Ochrana spoločnosti na deň 6.9.2012 a to na základe pokynu jemu nadriadených zamestnancov (Ing. H. a Ing. F.). Žalovaná uviedla, že účelom stretnutia zo dňa 6.9.2012 a 17.9.2012, ktorého sa okrem žalobcu zúčastnili zamestnanci uvedeného útvaru žalovanej JUDr. O. a Q. F., nebolo oboznámenie zamestnanca s porušením pracovnej disciplíny, ale zabezpečenie jeho vyjadrenia k záznamom z kamerového systému, na ktorých bol žalobca v rámci monitorovania v mesiaci jún - september 2012 zaznamenaný. Žalovaná uviedla, že o záveroch interného šetrenia veci sa ako prvý z príslušných vedúcich zamestnancov žalobcu dozvedel Ing. P. F. dňa 4.10.2012, kedy bol zo strany JUDr. O. informovaný o týchto výsledkoch. Zistenia vyplývajúce zo záverov interného šetrenia boli podnetom na uskutočnenie pohovoru so žalobcom dňa 15.11.2012. Žalovaná uviedla, že z útvaru Ochrana spoločnosti boli Ing. P. F. doručené výsledky ukončeného interného šetrenia pod názvom „E. A. a spol. - odhalenie rozkrádania majetku spol. U.S.Steel Košice - odstúpenie spisového materiálu z výsledku šetrenia“. Prílohou oznámenia boli aj kamerové videozáznamy a zápis z vysvetlenia podaného žalobcom. Žalovaná uviedla, že pohovor so žalobcom, v rámci ktorého bol oboznámený s konkrétnym porušením pracovnej disciplíny Ing. P. F., bol realizovaný v zmysle pracovného poriadku žalovanej. Žalovaná uviedla, že za zamestnávateľa, ktorý sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, je potrebné považovať vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zák. práce. Poukázala na to, že obdobný právny záver je obsiahnutý aj v dostupnej judikatúre a to napr. v rozhodnutí NS ČR, sp. zn. 21Cdo/1475/2001, podľa ktorého sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvie dňom, kedy jeho vedúci zamestnanec bezprostredne alebo vyššie nadriadený zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu, získal vedomosť a teda dozvedel sa, že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaná uviedla, že pre určenie začiatku plynutia lehoty nie je významné, kedy zamestnávateľ dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zistil. Žalovaná uviedla, že jednomesačná lehota, v priebehu ktorej musí zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, začína
plynúť odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru preukázateľne (skutočne) dozvedel. Tento názor, uviedla, že podporuje aj rozhodnutie R64/1973. Žalovaná preto nesúhlasila s názorom žalobcu, že sa o skutkoch, ktoré kládla žalobcovi za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dozvedela najneskôr dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor a takisto nesúhlasila ani s konštatovaním žalobcu, že mala vrátane nadriadených žalobcu, o veci vedomosť, nakoľko po celú uvedenú dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s tým, že žalobcovi práca nebude prideľovaná. Žalovaná uviedla, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce so žalobcom pristúpila v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa 4.10.2012, t.j. odo dňa, kedy sa príslušný vedúci zamestnanec žalobcu dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom a nie dňom, kedy sa o uvedenom dôvode dozvedeli zamestnanci útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej, ktorí však neboli vedúcimi zamestnancami žalobcu podľa § 9 ods. 3 Zák. práce. Na základe uvedeného navrhla žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu.
K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne podaním, ktoré súdu doručil dňa 10.4.2013 (čl. 28). Uviedol, že útvar Riaditeľa pre ochranu spoločnosti ako zložka žalovanej má aj kompetencie, medzi ktoré spadá aj zamedzenie vstupu zamestnancovi, ktorý úkon, uviedol žalobca, že je jednoznačne úkonom žalovanej ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi, resp. pokynom zamestnávateľa, ktorý je zamestnanec povinný rešpektovať. Poukázal na to, že sa žalovaná vo svojom vyjadrení vôbec nevyjadrila k svojmu konaniu v období od 6.9.2012, keď mal zákaz vstupu na pracovisko a keď mu po celý čas vyplácala náhradu mzdy. K otázke začatia plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty poukázal žalobca na rozsudok NS ČR č. 21Cdo/2144/2000, podľa ktorého na začatie plynutia lehoty postačuje, aby zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na výpoveď.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Ing. P. F., X. B., JUDr. P. O. a Q. F. a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a prehratím predloženého DVD nosiča, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Listom zo dňa 27.11.2012 označeným: „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ žalovaná oznámila žalobcovi, že podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce končí s ním pracovný pomer okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uviedla, že konanie, ktorým sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny vyplýva z nižšie uvedeného skutkového stavu. Žalovaná v liste uviedla, že na základe interného šetrenia realizovaného útvarom Ochrana spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o., ktoré bolo ukončené dňa 3.10.2012, bolo zistené, že v priebehu mesiacov jún - september 2012 dochádzalo v objektoch Revíznej veže a Vstupnej rozvodne divízneho závodu Energetika k opakovanému neoprávnenému vývozu materiálu pochádzajúceho z areálu žalovanej. Uviedla, že konkrétne dochádzalo ku zhromažďovaniu materiálu v objektoch Revíznej veže a Vstupnej rozvodne a k jeho následnému neoprávnenému vývozu cez bránu Vstupnej rozvodne, resp. vstupné dvere budovy Vstupnej rozvodne. Uviedla, že u nej platí zásada, že vec, ktorú zamestnanec nájde na území zamestnávateľa v domnienke, že nikomu nepatrí, je povinný odovzdať, resp. nález oznámiť zamestnancom U.S.Steel Košice - SBS, s.r.o.. Uviedla, že pracoviská nachádzajúce sa v predmetných objektoch (v Revíznej veži a Vstupnej rozvodni) patria k režimovým prevádzkam s regulovaným prístupom iba pre oprávnených zamestnancov, ktorí sú povinní používať predpísané osobné ochranné pracovné pomôcky. Brána Vstupnej rozvodne nie je miestom určeným zamestnávateľom pre vstup a opustenie areálu žalovanej, nenachádza sa tam ani stanovište strážnej služby, ktorá je oprávnená kontrolovať vstup a výstup osôb, ako aj všetok materiál, ktorý sa vnáša a vyváža do, resp. z areálu žalovanej. Brána Vstupnej rozvodne je trvale uzamknutá a určená na umožnenie vstupu a opustenie areálu žalovanej iba oprávnených osôb v konkrétnych prípadoch potreby vstupu mobilných zariadení pri revíziách alebo zásahu závodného hasičského útvaru. Uviedla, že na popísanom neoprávnenom zhromažďovaní a vývoze materiálu sa zúčastňovali jej zamestnanci, zamestnanci spol. RMS, a.s., ako aj tretie osoby, ktoré vedome používali bránu Vstupnej rozvodne, resp. vstupné dvere budovy Vstupnej rozvodne na neoprávnený vývoz materiálu z jej areálu a to z dôvodu, aby sa vyhli kontrole strážnou službou na miestach určených pre vstup a opustenie areálu žalovanej. Uviedla, že výsledky interného šetrenia realizovaného útvarom Ochrana spoločnosti, boli doručené generálnemu manažérovi pre podporu výroby dňa 4.10.2012. Konkrétne uviedla, že žalobca ako zamestnanec sa dopustil
porušenia pracovnej disciplíny dňa 5.7.2012 počas pracovnej zmeny v čase od 6:07do 6:13 hod., keď vykonával v civilnom oblečení, bez použitia predpísaných OOPP činnosti nesúvisiace s plnením jeho pracovných povinností. Konkrétne preniesol z budovy Revíznej veže do budovy Vstupnej rozvodne 2 ks cca 30 l modrých bandasiek naplnených tekutinou. V čase od 6:11 do 6:13 hod. v spolupráci s ďalším zamestnancom M. X. žalobca vyniesol z budovy Revíznej veže ku bráne Vstupnej rozvodne 3 ks cca 50 l bandasiek naplnených tekutinou, ktoré následne s týmto zamestnancom žalovanej neoprávnene vyniesol z priestoru Vstupnej rozvodne cez bránu Vstupnej rozvodne a naložil do motorového vozidla ďalšieho zamestnanca žalovanej - L. A., ktoré sa nachádzalo pred bránou Vstupnej rozvodne. Neoprávnenú činnosť realizoval žalobca v tento deň (5.7.2012) aj v čase od 10:16 do 10:31 hod. tým, že z budovy Vstupnej rozvodne preniesol do garáže nachádzajúcej sa oproti budove Vstupnej rozvodne modrú bandasku naplnenú tekutinou ako aj lievik a následne so svojím motorovým vozidlom do tejto garáže neoprávnene zaparkoval. V čase od 10:20 do 10:30 hod. sa neoprávnene zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže, následne svoje motorové vozidlo preparkoval pred budovu Vstupnej rozvodne a z garáže preniesol do budovy Vstupnej rozvodne 2 ks prázdnych bandasiek. V čase o 13:38 hod. žalobca opustil pracovisko pred skončením svojej pracovnej zmeny. Žalovaná uviedla, že ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil dňa 12.7.2012 počas výkonu nadčasovej práce v čase od 17:10 do 17:34 hod., kedy v rozpore s jej oprávnenými záujmami ako zamestnávateľa, vykonával činnosti nesúvisiace s plnením jeho pracovných úloh. Konkrétne otvoril garáž nachádzajúcu sa oproti budove Vstupnej rozvodne, neoprávnene vošiel so svojim motorovým vozidlom do tejto garáže, preniesol do garáže z budovy Vstupnej rozvodne bandasku naplnenú tekutinou a následne sa sám neoprávnene zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže. V čase o 17:31 hod. preparkoval svoje motorové vozidlo pre budovu Vstupnej rozvodne a z garáže odniesol do budovy Vstupnej rozvodne prázdnu bandasku. Ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopusti dňa 1.8.2012 počas pracovnej zmeny v čase o cca 20:00 hod., kedy vyniesol z budovy Vstupnej rozvodne cca 5 l plastovú bandasku s demineralizovanou vodou, ktorú uložil do svojho súkromného motorového vozidla. Uvedenú vodu žalobca neoprávnene vyniesol pre svoju osobnú potrebu. Jedná sa o vodu, ktorú si divízny závod Energetika vyrába pre prevádzkové potreby. V liste žalovaná uviedla, že pri poskytovaní vyjadrenia dňa 6.9. a 17.9.2012 žalobca plne nespolupracoval pri vyšetrovaní a objasňovaní podozrení z nekalej činnosti a poškodzovania oprávnených záujmov zamestnávateľa. Uvedeným konaním žalobca porušil ust. § 81 písm. a/, b/, c/ a e/ Zák. práce a ust. Pracovného poriadku spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. a to konkrétne jeho ustanovenia, podľa ktorých: nikto nesmie práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zneužívať na škodu druhého účastníka tohto vzťahu alebo spoluzamestnancov, zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, dodržiavať platné právne predpisy a interné predpisy vydané zamestnávateľom, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, materiál a iný majetok zamestnávateľa nepoužívať na súkromné účely, vstupovať, resp. vystupovať do a z objektov zamestnávateľa len určenými vchodmi a východmi, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, neuprednostňovať svoje vlastné záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami zamestnávateľa, počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu majetku zamestnávateľa a poškodzovaniu jeho oprávnených záujmov, spolupracovať pri vyšetrovaní a objasňovaní podozrení z nekalej činnosti a poškodzovania oprávnených záujmov zamestnávateľa, ak hrozí škoda, upozorniť vedúceho zamestnanca, resp. neodkladne zasiahnuť k jej odvráteniu a vzniku, nedonášať, resp. nedovážať do priestorov a objektov zamestnávateľa majetok bez dokladu o jeho nadobudnutí s výnimkou vecí obvykle nosených do zamestnania, pracovné pomôcky, zverené nástroje, stroje a zariadenia používať výhradne na stanovené účely predpísaným spôsobom a v prospech zamestnávateľa a ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť pravdivo a včas oznamovať a objasňovať skutočnosti vedúce k akémukoľvek ohrozeniu, poškodeniu, strate majetku zamestnávateľa a vypovedať o známych, resp. možných príčinách takéto stavu. Žalovaná v liste uviedla, že vyššieuvedené konanie žalobcu kvalifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny so sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť dňom doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo podpísané Ing. F. X. a Ing. F. X..
Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo mu osobne žalovanou doručené do vlastných rúk dňa 29.11.2012.
Zo zápisu o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca zo dňa 5.11.2012 vyplynulo, že sa uskutočnilo uvedeného dňa v priestoroch žalovanej za prítomnosti v zápise uvedených osôb a to vrátane žalobcu
prejednanie porušenia jeho pracovnej disciplíny. Konkrétne boli prejednávané so žalobcom tie isté skutky, ktoré následne žalovaná uviedla, resp. označila za porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a na základe ktorého porušenia následne s ním okamžite skončila pracovný pomer. Žalobca sa pri prejednaní vyjadril do zápisnice tak, že nesúhlasí s „týmito obvineniami a s týmto zápisom“.
Listom zo dňa 4.12.2012 žalobca oznámil žalovanej, že mu dňa 29.11.2012 bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a uviedol, že toto považuje za neplatné z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že s okamžitým skončením svojho pracovného pomeru nesúhlasí a požiadal žalovanú o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.
Žalovaná žalobcovi odpovedala listom zo dňa 10.12.2012, v ktorom uviedla, že považuje skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce za dôvodné, právne podložené, správne kvalifikované a platné.
Z fotokópie interného listu zo dňa 3.10.2012, ktorý odoslal JUDr. P. O., riaditeľ pre Ochranu spoločnosti žalovanej, Ing. P. F., GM pre podporu výroby, vo veci „E. A. a spol. - odhalenie rozkrádania majetku spoločnosti U.S.Steel Košice - odstúpenie spisového materiálu z výsledku vyšetrovania“, vyplynulo, že tento list dňa 4.10.2012, jeho adresát, t.j. Ing. P. F., prevzal. Potvrdenie prevzatia nachádza sa na kópii tohto listu. Podľa obsahu tohto listu útvar Ochrana spoločnosti žalovanej v r. 2012 získala operatívne informácie o rozkrádaní majetku žalovanej zamestnancami DZ Energetika. Bolo vykonávané v mesiaci jún - september 2012 monitorovanie prevádzky Distribúcia elektrickej energie, pri ktorom bolo zistené, že E. A. a spol. dovážali do objektu Revízna veža odcudzený materiál z areálu žalovanej, kde bol skladovaný a následne vyvážaný bez povolenia cez bránu Rozvodne. Hlavným organizátorom krádeží bol E. A., ktorý získal kľúč podvodným spôsobom z velína Rozvodne. Krádeže a vývoz cez bránu boli realizované v priebehu pracovnej i mimopracovnej doby, kedy A. so zamestnancami DZ Energetika a spoločnosti RMS dovážali odcudzený tovar, pohonné hmoty, minerálne vody, elektroinštalačný materiál, farebné kovy, stavebný materiál, rôzne druhy náradia a pod.. Krádeže boli realizované organizovaným spôsobom a v čase striedania služieb pracovníkov SBS. Podľa obsahu listu, podozrivé osoby boli vypočuté, 12 zamestnancom divízneho závodu Energetika, ktorí sa dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny, boli zablokované a odobraté vstupné karty, 8 zamestnanci sa dopustili menej závažného porušenia pracovnej disciplíny bez odobrania identifikačnej karty. Podľa obsahu listu bola spracovaná chronologická tabuľka krádeží k jednotlivým osobám, v ktorej bol uvedený dátum krádeží, čo bolo odcudzené s príslušným videozáznamom, ktorý bol prieložný v prílohe. Bola spracovaná aj analýza škody kradnutého materiálu podľa jednotlivých osôb. Záverom bolo konštatované, že spisový materiál z výsledku vyšetrovania je zasielaný k ďalšej služobnej potrebe a disciplinárnym opatreniam.
Zo žalovanou predloženej organizačnej schémy U.S.Steel Košice, s.r.o. a to jej výrobného úseku, mal súd preukázané, že ho riadi viceprezident pre výrobu, M. G. K., jemu je podriadený generálny manažér pre podporu výroby Ing. J. F., generálnemu manažérovi pre podporu výroby podliehajú riaditelia divíznych závodov, konkrétne aj riaditeľ divízneho závodu Energetika Ing. P. H.. Riaditeľovi divízneho závodu Energetika sú podriadení vedúci prevádzok, konkrétne aj vedúci prevádzky Distribúcia elektrickej energie Ing. R. O.. Vedúcemu prevádzky Distribúcia elektrickej energie podlieha majster distribúcie elektrickej energie pre hlavnú výrobu P. B., ktorý bol aj priamym nadriadeným žalobcu.
Z organizačnej schémy U.S.Steel Košice, s.r.o., a to jej úseku prezidenta, súd zistil, že riaditeľ pre ochranu spoločnosti - JUDr. J. O. je organizačne podriadený generálnemu manažérovi pre ochranu - Európa, ktorým je D. F. a tento podlieha priamo generálnemu manažérovi „General Manager - Corporate Security and Fire Services“, ale nie je tento generálny manažér pre ochranu podriadený prezidentovi spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o. (čl. 64).
Predloženým organizačným poriadkom vedenia spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. účinným od 9.7.2012 mal súd preukázané vymedzenie činnosti útvaru riaditeľa pre ochranu spoločnosti a to na vykonávanie koordinácie uplatňovania bezpečnostnej politiky spoločnosti v oblasti pôsobnosti útvaru, detektívnu činnosť v zmysle zák. o súkromných bezpečnostných službách, detekčnú kontrolu listových
a balíkových zásielok určených vedeniu spoločnosti, koordináciu činnosti vodičov a vozového parku pre členov vrcholového vedenia spoločnosti a koordináciu aplikácie nových technických prostriedkov do systému ochrany majetku spoločnosti.
Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy pracoval u žalovanej na divíznom závode Energetika v pracovnej pozícii rozvodný I. Dňa 7.9.2012 mal po dovolenke nastúpiť do práce. Predtým, dňa 5.9.2012 mu telefonoval majster rozvodne X. B., aby ráno 6.9.2012 o 8:00 hod. prišiel na vypočutie. Na základe tejto požiadavky dostavil sa potom do kancelárie svojho nadriadeného, prítomný bol aj jeho kolega K., obom im majster povedal, že približne tri mesiace boli kamerovaní a vyšetrovatelia z útvaru Ochrana majetku teraz zisťujú vyjadrenia účastníkov z videí. Potom ich majster doprevádzal až pred budovu útvaru Ochrana majetku, kde žalobca uviedol, že si jeho aj jeho kolegu K. vyzdvihol p. O.. Žalobca uviedol, že jeho si vzal do kancelárie p. F., kolegu K. vzal si do kancelárie p. O.. Priebeh tohto šetrenia v kancelárii p. F. žalobca popísal tak, že sa ho najskôr p. F. opýtal, či vie, prečo je prítomný a následne mu prehral určité videozáznamy, o ktorých sa žalobca vyjadril tak, že „vraj na nich ide do garáže s autom, na ďalšom vraj prenáša nejakú bandasku a neskôr o cca 20-30 minút vychádza z garáže s autom a nesie aj prázdnu bandasku“. Žalobca uviedol, že na prvom z prehratých videoznáznamov sa on nespoznal z dôvodu, že bol robený z veľkej diaľky a osoba, ktorou mal byť on, bola vo veľkosti možno 2-3 cm. Nespoznal sa ani podľa oblečenia, lebo každý zamestnanec U.S.Steel má rovnaké oblečenie. Pokiaľ sa týka auta, uviedol že toto bolo jeho. Po prehratí videozáznamu spísal p. F. zápis o ňom a to konkrétne, čo na ňom vnímal a videl za žalovanú a súčasne sa vyjadril k videozáznamu aj žalobca. Vypovedal, že prehraté boli dva záznamy. K záznamu na druhom videu žalobca uviedol, že na ňom mal prenášať bandasku do garáže a o cca 20-30 minút vyjsť z garáže aj s bandaskou. Uviedol, že on sa vyjadril tak, že sa nejednalo o bandasku, ale o priemyselný vysávač. Aj k tomuto videu uviedol, že bol spísaný záznam, v ktorom sa vyjadril p. F. a vyjadril sa žalobca. Následne prehral p. F. tretie video, na ktorom žalobca pred Vstupnou rozvodňou, t.j. miestom výkonu svojej práce, otvára kufor svojho auta a dáva do kufra auta 5 l bandasku s vodou. Jednalo sa o záznam vyhotovený dňa 1.8.2012. K tomuto videozáznamu žalobca uviedol, že potvrdil p. F. tú skutočnosť, že dával do svojho motorového vozidla predmetnú 5 l bandasku. Vyjadril sa tak, že v bandaske bola destilovaná demineralizovaná voda. Aj po prehratí tohto videozáznamu bol spísaný záznam. Následne vyhotovenú zápisnicu podpísali p. F. a žalobca. Žalobca uviedol, že po tomto čakal na chodbe a približne po pol hodine prišli za ním p. O. a F. a oznámili mu, že má pozastavený vstup do areálu U.S.Steel, že mu nevrátia identifikačnú kartu potrebnú na vstup, ktorú im pri začatí jeho výsluchu predložil a uviedli mu, že môže ísť domov. Žalobca potom išiel za svojim majstrom B., ktorému oznámil, že mu bol odobratý vstup do areálu a nasledujúci deň nepríde do práce. Vypovedal, že keď sa spýtal svojho majstra na ďalší postup, odpovedal mu, že jeho neprítomnosť v práci bude posudzovaná ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa a teda žalobca si nevypisoval žiadne dovolenkové lístky. Žalobca vypovedal, že majster sa ho pýtal na to, ako vyšetrovanie prebehlo, čo bolo na predmetných videách a ako sa k ním žalobca vyjadril. Žalobca uviedol, že povedal majstrovi zhruba to, čo uviedol do zápisnice. Ďalej žalobca vypovedal, že dňa 16.9.2012 opätovne ho telefonicky kontaktoval jeho majster s tým, aby sa 17.9. opätovne dostavil na výsluch na odbor Ochrana majetku na dopočutie. Žalobca sa dostavil priamo do priestorov tohto útvaru, opätovne sa dostal do kancelárie k p. F., kde mu bol prehratý ešte jeden videozáznam, na ktorom pomáhal nakladať tri asi 50 l bandasky do auta p. A.. Žalobca vypovedal, že sa ho p. F. pýtal, z akého dôvodu tieto bandasky nakladal, na ktorú otázku žalobca mu odpovedal, že ho p. A. poprosil o pomoc tak, že má nejaké bandasky vyložené v revíznej veži a potrebuje ich naložiť do motorového vozidla, a pretože boli ťažké, požiadal o pomoc. Aj po prehratí tohto videozáznamu bola spísaná p. F. zápisnica, v ktorej sa vyjadrili jednak p. F. a jednak žalobca a zápisnicu obidvaja podpísali. Žalobca sa spýtal p. F., ako sa predmetné záležitosti budú ďalej riešiť a do kedy budú trvať, na ktorú otázku mu p. F. odpovedal, že toto nebude riešiť útvar Ochrana majetku, ale vedenie zamestnávateľa žalobcu, t.j. vedenie divízneho závodu Energetika. Znovu žalobcu telefonicky kontaktoval jeho majster a to 13. a 14.10.2012, aby sa dostavil dňa 15.10. 2012 na hlavnú bránu U.S.Steel Košice s.r.o. s tým, že „bude riešený“ a prídu aj ďalší kolegovia žalobcu. Žalobca uviedol, že prítomní boli asi siedmi zamestnanci, ktorých po jednom brali do kancelárie. V kancelárii, za prítomnosti zástupkyne odborov divízneho závodu Energetika p. F., riaditeľa závodu Energetika Ing. H., generálneho riaditeľa závodu Energetika p. F., právnika, zástupcu odboru ľudské zdroje a p. O. a F., mu oproti sediaci riaditeľ F. oznámil, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, prečítal mu „výpoveď“ vrátane citácie paragrafov, ktoré porušil a navrhol mu, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobca s návrhom dohody o skončení pracovného pomeru nesúhlasil a riaditeľ mu potom oznámil, že s ním bude okamžite skončený pracovný pomer.
Žalobca nesúhlasil ani s okamžitým skončením pracovného pomeru a aj k tomu sa vyjadril v zápise z tohto jednania. Uviedol, že nesúhlasil ani s obvineniami, ktoré mu boli pripisované. Tieto jeho vyjadrenia boli zaznamenané do zápisnice, ktorú po ukončení stretnutia žalobca podpísal, bola mu odovzdaná jej fotokópia a odišiel domov. Dňa 29.10.2012 ráno telefonoval mu majster druhej skupiny p. A. a zisťoval, kde sa žalobca nachádza, z dôvodu že mu prinesie aj so zamestnancami personálneho oddelenia okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca vypovedal, že sa vtedy nachádzal u svojho kamaráta na Prešovskej ul. v Košiciach, kde majster A. spolu s personalistkou a vodičom služobného vozidla mu doručili okamžité skončenie pracovného pomeru, prevzatie ktorého podpísal. Na doručenie tejto listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že reagoval dňa 4.12.2012 a oznámil žalovanej nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalovaná mu oznámila, že ona napriek jeho nesúhlasu na okamžitom skončení pracovného pomeru s ním trvá.
Svedok Ing. P. F., bol v čase, kedy so žalobcom bol okamžite skončený pracovný pomer, generálnym manažérom pre podporu výroby, ktorý riadil aj divízny závod Energetika. Vypovedal, že v septembri 2012 prichádzali priebežne požiadavky z odborného útvaru žalovanej Ochrana spoločnosti, aby divízny závod zabezpečil účasť na podanie vysvetlení určených zamestnancov divízneho závodu a následne potom 3., resp. 4.10.2012, uviedol, že vedenie divízneho závodu obdržalo správu z útvaru Ochrana spoločnosti o výsledkoch vykonaného vyšetrovania. Vtedy sa vedenie divízneho závodu dozvedelo, „o čo vlastne išlo“, pretože predtým žiadne informácie nemalo. Dňa 3. alebo 4.10.2012 boli im odovzdané podklady a dozvedeli sa, aké činnosti ich zamestnanci vrátane žalobcu vyvíjali v sledovanom období. Dostal aj informáciu o tom, aké vysvetlenie k udalostiam podal samotný žalobca. Následne zistené skutočnosti vyhodnotili a svedok uviedol, že vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny navrhol riešiť vzniknutú situáciu so žalobcom okamžitým skončením jeho pracovného pomeru. Svedok vypovedal ohľadom nadobudnutia informácií o činnosti žalobcu, že sa o nej dozvedel na porade, na ktorú bol pozvaný, kde boli prítomní aj zástupcovia právneho a personálneho oddelenia, zástupcovia dcérskej spoločnosti RMS a.s. a JUDr. O., ktorý na tejto porade zhrnul zistené informácie a uviedol , že v danom období monitorovali rozvodňu T01, pri ktorom zistili podozrivé činnosti niektorých zamestnancov a to najmä v súvislosti s prenášaním rôznych materiálov. Svedok uviedol, že na tejto porade prevzal určité dokumenty, videonahrávky na DVD nosičoch a záznamy o podaní vysvetlení jednotlivými zamestnancami. Súčasne dostal aj vyhotovenie správy z vyšetrovania, ktorú spracoval útvar Ochrana spoločnosti. Na otázku svedok odpovedal, že keď ho začiatkom septembra vedúci útvaru Ochrana spoločnosti p. O. požiadal o zabezpečenie účasti niektorých zamestnancov na útvare, nepovedal mu, aj napriek tomu, že sa ho vypytoval, nič, len to, že útvar prešetruje určité udalosti a získava o nich informácie. Vyjadril sa o svojom vzťahu a to vzťahu generálneho manažéra pre podporu výroby a útvaru Ochrana spoločnosti tak, že v prípade, ak bol vyzvaný na spoluprácu, bol povinný požadovanú spoluprácu poskytnúť. Svedok na otázku uviedol, že o odobratí vstupu do areálu U.S.Steel Košice žalobcovi po prvom podaní vysvetlenia, jeho - svedka informoval riaditeľ útvaru Ochrana spoločnosti JUDr. O. a odôvodnil zamedzenie vstupu žalobcu do areálu tým, aby mohlo prebehnúť riadne vyšetrenie udalostí.
Svedok X. B. bol priamym nadriadeným žalobcu a to v pozícii majstra. Uviedol, že pracuje na pozícii majster distribúcie elektrickej energie a jeho priamym nadriadeným je vedúci prevádzky Distribúcia elektrickej energie J. O.. K priebehu udalostí týkajúcich sa žalobcu uviedol, že ho vedúci prevádzky O. telefonicky oslovil, aby zabezpečil účasť žalobcu na útvare Ochrana majetku a to na deň 6.9.2012. Vypovedal, že osobne sprevádzal žalobcu do priestorov útvaru Ochrana majetku, kde ho príslušným zamestnancom odovzdal a uviedol, že týmto záležitosť preň skončila. Následne v priebehu dňa žalobca sa zastavil za svedkom a oznámil mu, že mu bol odobratý vstup do areálu, t.j. identifikačná karta. Uviedol, že zo strany zamestnávateľa jednalo sa o prekážku v práci na jeho strane a svedok preto zo svojej pracovnej pozície mal povinnosť zabezpečiť náhradu mzdy žalobcovi za jeho pracovné dni, t.j. dni, keď mal mať pracovnú zmenu. Žalobca potom od uvedeného dňa do práce nechodil. Koncom novembra požiadal ho vedúci prevádzky, aby zabezpečil účasť žalobcu na prevzatie rozhodnutia v celej záležitosti. Uviedol, že od 1.12.2012 žalobca bol vyradený z jeho priamej evidencie ako majstra prevádzky Distribúcia elektrickej energie a teda prestal byť zamestnancom. Na otázku, či bol svedkovi známy dôvod, pre ktorý žalobca mal sa zúčastniť výsluchu na útvare Ochrana majetku, svedok uviedol, že z vedenia divízneho závodu nemal žiadne informácie, akurát medzi zamestnancami na prevádzke sa povrávalo o nejakých presunoch materiálu, konkrétnu vedomosť však nemal. Od zamestnancov, ktorí sa zúčastnili výsluchov, vedel, že im boli premietnuté videozáznamy o prenášaní nejakých materiálov, ku
ktorým sa dotyční zamestnanci vyjadrovali. Svedok uviedol, že v prípade niektorých zamestnancov bol na podanie vysvetlenia predvolaný aj on, v prípade žalobcu to tak nebolo. Svedok uviedol, že celá kauza sa začala asi 3.9.2012, keď mal za povinnosť zabezpečiť na útvar jedného zo zamestnancov divízneho závodu, následne podľa pokynov priameho nadriadeného zabezpečoval účasť ďalších zamestnancov. Svedok uviedol, že on osobne nikdy nebol informovaný zo strany svojho zamestnávateľa o tom, z čoho boli jednotliví zamestnanci obvinení, o čo sa jednalo, a teda z titulu svojej pracovnej pozície žiadnu oficiálnu informáciu nedostal. Na jeho pracovisku bol zamedzený vstup asi šiestim zamestnancom, jeho priamym podriadeným a on ako majster musel v prvom rade zabezpečiť chod nepretržitej prevádzky. Neprítomnosť týchto zamestnancov v práci uviedol, že bola riešená ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa.
Svedok JUDr. P. O. uviedol, že je zamestnancom žalovanej a to v pracovnej pozícii riaditeľ pre ochranu spoločnosti U.S.Steel Košice. Uviedol, že sa jedná sa o útvar, ktorý zabezpečuje vyšetrovanie negatívnych skutočností u žalovanej (krádeže, havárie, ...) a na túto činnosť žalovaná má licenciu na prevádzkovanie vlastnej ochrany vydanú v zmysle zák. o súkromných bezpečnostných službách. Uviedol, že jeho priamym nadriadeným je generálny manažér pre ochranu spoločnosti p. F., ktorého priamym nadriadeným nie je prezident spoločnosti, ale tento generálny manažér pre ochranu je riadený priamo z centrály spoločnosti z Pittsburgu a to za účelom zachovania určitej nezávislosti útvaru Ochrana spoločnosti ako vyšetrovacieho útvaru. Uviedol, že útvar je oprávnený v rámci vedených vyšetrovaní, požadovať materiály a vysvetlenia k rôznym udalostiam, a jednotlivé výrobné závody a prevádzky, sú povinné týmto požiadavkám vyhovieť. Svedok vypovedal, že v máji 2012 získal útvar operatívnu informáciu od zamestnancov, že na divíznom závode Energetika, konkrétne na prevádzke Rozvodňa, dochádza ku krádežiam, do ktorých je zapojený predák E. A. a ďalší zamestnanci. Uviedol, že vzhľadom na to, že prevádzka Rozvodňa susedí so sídlom útvaru Ochrana spoločnosti, rozhodli sa nainštalovať kamerové systémy na vstupnú bránu Rozvodne a na bránu Rozvodne a to dňa 13.6.2012, z ktorého dňa sú prvé videozáznamy. Pri ich vyhodnotení zistili, že uvedeného dňa 13.6.2012 tam dochádzalo ku krádežiam, konkrétne bol zaznamenaný na videozáznamoch E. A., aj ďalší zamestnanci, ktorí v ranných a večerných hodinách vynášali rôzne materiály a veci: naftu, kovové materiály, stavebný materiál... Na základe týchto nasnímaných informácií rozhodol sa dlhodobo priestor monitorovať a celkom bolo nainštalovaných asi 7 kamier, ktoré snímali priestor nepretržite 24 hodín a následne videozáznamy boli každý deň útvarom vyhodnocované. Vyhodnocovali osoby - ľudí zaznamenaných na záznamoch, analyzovali informácie o osobách, o krádežiach, o kradnutom materiáli, o výške škody a to od 13.6.2012 až do konca augusta. Celkovo bolo vyhotovených asi 250 CD nosičov, pričom v monitorovaných priestoroch sa denno-denne kradlo. Koncom augusta útvar monitorovanie zastavil a pristúpil k ďalšej fáze svojej činnosti a to dokumentácii, resp. vypočúvaniu osôb. Podľa zistení útvaru do krádeží bolo zapojených celkom 35 osôb, ktoré na útvare postupne v priebehu mesiaca september 2012 vypočuli. Aj pri týchto výsluchoch stále sa dozvedali nové informácie. Po dokončení výsluchov celý kompletný materiál bol spracovaný do tzv. vyšetrovacieho spisu a celý dokumentačný materiál vrátane CD nahrávok, t.j. dôkazov o činnosti konkrétnych osôb, uviedol svedok, že odstúpili ich nadriadeným. Svedok vypovedal, že po skončení vyšetrovania, konkrétne dňa 3.10.2012, on spolu so svojim nadriadeným generálnym manažérom F. zvolal poradu vedenia spoločnosti a na deň 4.10.2012 bola zvolaná porada, na ktorej boli prítomní všetci zainteresovaní nadriadení tých zamestnancov, ktorí sa dopustili porušenia pracovnej disciplíny, boli prítomní viceprezidenti aj zástupcovia odborárov. Na tejto porade ich oboznámil s výsledkami vyšetrovania a boli im premietnuté videozáznamy z najfrekventovanejších krádeží, z ktorých bolo zrejmé, akým spôsobom sa materiály vynášali a kradli. Na tejto porade bola prítomným manažérom, nadriadeným, odovzdaná záverečná správa o výsledkoch vyšetrovania, prevzatie ktorej potvrdili svojim podpisom. Svedok uviedol, že v prípade žalobcu prevzal túto správu generálny manažér F.. Bol mu odovzdaný celý vyšetrovací spis aj spolu s dokumentačným materiálom. Svedok uviedol, že týmto pre útvar Ochrana spoločnosti celý proces vyšetrovania sa skončil. Svedok vypovedal, že celé vyšetrovanie bolo vedené tajným spôsobom tak, aby sa celá informácia neprevalila. Uviedol, že nikto z vedúcich zamestnancov, ani prezident, s výnimkou nadriadeného svedkovi p. F., nemal informácie o vedenom vyšetrovaní. Aj pri požiadavkách, keď žiadal generálneho manažéra F., aby zabezpečil účasť jemu podriadených osôb na výsluchoch a tento sa ho pýtal, o čo sa jedná, nedostal konkrétnu odpoveď, svedok len uviedol, že prebieha vyšetrovanie. Svedok pripustil, že po prvom výsluchu vyšetrovaného A., ktorý výsluch trval niekoľko hodín, vo všeobecnosti sa vedelo, že sa vyšetrujú krádeže, bola známa informácia, že mu bola zablokovaná karta a tieto informácie sa rozširovali medzi zamestnancami. Svedok však žiadne informácie nikomu nedával a to ani oficiálne, ani neoficiálne. Uviedol, že vyšetrovanie, resp.
vedenie vyšetrovania sa utajiť nedalo, bol zablokovaný vstup 25 osobám, a ostatných zamestnancov, uviedol, že zaujímalo najmä toto zamedzenie vstupov. Svedok uviedol, že po ukončení vyšetrovania celý dokumentačný materiál bol odstúpený polícii. Ku konkrétnemu prípadu žalobcu uviedol, že po skončení jeho výsluchu a na základe vyhodnotenia jeho účasti na krádežiach svedok rozhodol o odňatí jeho vstupnej karty do areálu žalovanej a to na základe oprávnenia vyplývajúceho preň z internej normy. O odňatí karty uviedol svedok, že informoval nadriadeného žalobcu po skončení výsluchu. Oznámil nadriadenému žalobcu, že žalobca je podozrivý z porušovania pracovnej disciplíny a z toho dôvodu bola mu odňatá vstupná karta. Jednalo sa o telefonickú informáciu podanú za účelom zabezpečenia fungovania prevádzky. Aj keď pri podaní tejto informácie opätovne zaujímalo vedúcich zamestnancov, o aké porušenie pracovnej disciplíny sa jedná, svedok vypovedal, že takáto informácia poskytnutá nebola.
Svedok Q. F. uviedol, že je zamestnancom žalovanej na útvare Ochrana spoločnosti v pracovnej pozícii manažér. Vypovedal, že v rámci plnenia svojich pracovných povinností prešetroval činnosť nielen samotného žalobcu, ale aj viacerých ďalších osôb. Jednalo sa o súvisiace vzájomne prepojené činnosti a udalosti súvisiace s rozkrádaním a vynášaním majetku z objektu U.S.Steel Košice cez bránu nachádzajúcu sa pri pracovisku žalobcu. Žalobca prvýkrát prišiel na podanie vysvetlenia dňa 6.9.2012. Účasť žalobcu na tomto podaní vysvetlenia nezabezpečoval svedok, ale nadriadený svedka JUDr. O.. Výsluch žalobcu uvedeného dňa trval asi 2 hodiny. Pokiaľ sa týka priebehu podania vysvetlenia, svedok uviedol, že mal pripravené otázky, ktoré žalobcovi kládol a žiadal od neho na položené otázky odpoveď. O priebehu bola vyhotovená zápisnica, v ktorej bola zaznamenané otázky a odpovede žalobcu na ne. Svedok uviedol, že v zmysle pracovného poriadku U.S.Steel Košice, žalobca bol povinný pri vyšetrovaní spolupracovať a podávať vysvetlenia, avšak o žalobcovi uviedol, že veľmi iniciatívny nebol a na položené otázky odpovedal len veľmi stroho. Požadoval od žalobu vysvetlenie predovšetkým k vynášaniu materiálu zo spol. U.S.Steel Košice, ktorého sa žalobca zúčastnil v dňoch 5.7.2012 a 12.7.2012 a to vychádzajúc z nasnímaných videozáznamov, ktoré pred položením otázok žalobcovi boli prehraté. Okrem výsluchu dňa 6.9.2012 zúčastnil sa žalobca ďalšieho podania vysvetlenia dňa 17.9.2012 a následne bol prítomný ešte jeden krát dňa 19.10.2012, ale v danom prípade už nie v súvislosti s prenášaním materiálov jeho osobou. Ku konkrétnostiam výsluchu žalobcu svedok uviedol, že žalobca nie relevantným spôsobom objasnil niektoré svoje skutky. Poukázal na to, že pri videozázname, na ktorom je viditeľné, že žalobca prenášal do garáže modrú bandasku, o ktorej svedok uviedol, že podľa chôdze žalobcu s ňou je zrejmé, že bola plná, žalobca tvrdil, že sa jednalo o vysávač. Poukázal na to, že pri ceste z garáže s týmto predmetom je zreteľné, že sa jedná o ľahký predmet, ktorý žaloba niesol v ruke a teda jednalo sa o už vyprázdnenú bandasku. Svedok uviedol, že z jednotlivých výsluchov žalobcu bol vyhotovený záver až pri celkovom zhodnotení všetkých dôkazov a všetkých informácií. Jednalo sa o celkový záver. Po skončení výsluchu žalobcu však svedok predložil materiály svojmu nadriadenému - O., informoval ho o priebehu výsluchu a jeho nadriadený rozhodol o tom, že žalobcovi bude zablokovaná vstupná karta do objektov U.S.Steel Košice s.r.o..
Podľa ust. § 81 písm. a/, b/ a e/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
Podľa ust. § § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.
Žalobca v danom prípade vo svojom žalobnom návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal v prvom rade to, že žalovaná zmeškala, t.j. nedodržala zákonnú subjektívnu dvojmesačnú lehotu podľa § 68 ods. 2 Zák. práce na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá lehota plynie odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Žalobca vychádzal z toho, a tvrdil, že žalovaná sa o skutkoch, ktoré mu kladie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dozvedela, t.j. dozvedela sa o jeho konaní už v uvedené dni, kedy k jeho konaniu došlo, keďže situáciu po celý čas snímala, najneskôr však 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor, kde mu boli premietnuté nasnímané videozáznamy a bol mu odobratý vstup na pracovisko a tým zamedzený osobný výkon práce.
Podľa rozhodnutia 21Cdo/1475/2001, zamestnávateľ sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvie dňom, keď jeho vedúci zamestnanec (§ 9 ods. 3 Zák. práce), ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený (a teda je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu za týmto účelom záväzné pokyny) zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Podľa ust. § 9 ods. 3 Zák. práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Súd v danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a to najmä z organizačného usporiadania organizácie žalovanej ako zamestnávateľa žalobcu ako aj ďalších zistených okolností dospel k záveru, že sa žalovaná ako zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom - o jeho skutkoch z dní 5.7., 12.7. a 1.8.2012 dozvedela dňom 4.10.2012, kedy Ing. P. F. ako vedúci zamestnanec žalobcu v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zák. práce, jeho vyšší nadriadený, ktorý bol oprávnený mu ukladať pracovné úlohy a dávať mu za tým účelom záväzné pokyny, sa dozvedel, a to prevzatím písomne vyhotovenej správy útvaru Ochrana spoločnosti, o jednotlivých skutkoch žalobcu zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa žalovaná dozvedela o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru už oboznámením sa s nasnímanými jednotlivými skutkami žalobcu, najneskôr však dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor na útvar Ochrana spoločnosti, tvrdiac, že tento útvar žalovanej je vnútornou zložkou spoločnosti a teda žalovaná, vrátane jeho nadriadených, mala o veci vedomosť, keďže po celú uvedenú dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s tým, že jemu práca nebude prideľovaná. Súd nemal za to, že útvar Ochrana spoločnosti, resp. vedúci zamestnanci tohto útvaru JUDr. O. a Q. F. by boli vedúcimi zamestnancami žalovanej, a to takými, ktorí v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zák. práce boli by oprávnení žalobcovi ako podriadenému ukladať pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na ten účel záväzné pokyny. Oprávnenia zamestnancov tohto útvaru (o.i. aj oprávnenie na zamedzenie vstupu žalobcu do objektov žalovanej), vyplývajú z osobitnej internej normy žalovanej a osobitného určenia tohto útvaru. T.j. súd nemal za to, že oboznámením sa zamestnancov útvaru Ochrana spoločnosti s nasnímanými videozáznamami a následne vykonaním pohovoru so žalobcom žalovaná nadobudla vedomosť, resp. dozvedela sa (v zmysle ust. § 68 od. 2 Zák. práce) o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Pokiaľ
sa týka nadobudnutia vedomostí o dôvodoch na skončenie pracovného pomeru so žalobcom, vedúcimi zamestnancami zamestnávateľa v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zák. práce, za takýchto vedúcich zamestnancov súd mal, vychádzajúc z organizačnej schémy žalovanej, generálneho manažéra pre podporu výroby Ing. F., riaditeľa DZ Energetika Ing. H., vedúceho prevádzky Distribúcia elektrickej energie Ing. O. a majstra distribúcia elektrickej energie P. B., ktorý bol bezprostredným nadriadeným žalobcu. Ako už bolo uvedené, je nespochybniteľné, že sa priamy vyšší nadriadený žalobcu Ing. P. F., generálny manažér pre podporu výroby, dozvedel o skutkoch žalobcu a teda o dôvodoch na okamžité skončenie pracovného pomeru s ním prevzatím správy vyhotovenej útvarom Ochrana spoločnosti a to dňa 4.10.2012. Súd nemal preukázané vykonaním dokazovaním, či už výsluchu svedkov alebo inak, že by sa vedúci zamestnanci zamestnávateľa, t.j. priamy nadriadený žalobcu majster B., vedúci prevádzky, riaditeľ závodu alebo generálny manažér boli dozvedeli o skutkoch žalobcu už pred uvedeným dňom 4.10. 2012 a to v súvislosti so zabezpečovaním účasti žalobcu na výsluchu na útvare Ochrana spoločnosti príp. v súvislosti tej, že žalobcovi bol zamedzený vstup do objektov žalovanej a jeho neprítomnosť v práci odo dňa 7.9.2012 sa posudzovala ako prekážka v práci na strane žalovanej. Toto preukázané nebolo.
Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaná dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila v zákonom určenej subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o ňom dozvedela, t.j. včas.
Bolo preto potrebné posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru v konkrétnom prípade je platným právnym úkonom z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, t.j. či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, vymedzuje len skutkovú podstatu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom a to tak, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Na to, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť preto uvedený tak, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva. Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (judikát 21Cdo 1252/2002).
Žalovaná v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru celkom konkrétne uviedla skutky, na základe ktorých so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer. Jednalo sa o skutky z dní 5.7.2012 (2 skutky), 12.7.2012 a 1.8.2012, ktorými sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Všetky tieto boli zaznamenané na videozáznamoch. Pokiaľ sa týka jednotlivých skutkov, nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 5.7.2012 žalobca v čase od 6:07 do 6:13 hod. preniesol z budovy Revíznej veže do budovy Vstupnej rozvodne 2 ks cca 30 l modrých bandasiek naplnených tekutinou a v ten istý deň v čase od 6:11 hod. do 6:13 hod. spolu s M. X. vyniesol z budovy Revíznej veže ku bráne Vstupnej rozvodne 3 ks cca 50 l bandasiek naplnených tekutinou a tieto následne vyniesol z priestoru Vstupnej rozvodne cez bránu Vstupnej rozvodne a naložil do motorového vozidla E. A.. Žalobca vykonával túto činnosť v čase svojej pracovnej zmeny, táto činnosť nesúvisela s jeho pracovnou činnosťou, napriek tomu, že mal pracovnú zmenu, nepoužil OOPP a vynášaním bandasiek z priestorov - areálu žalovanej mimo určené miesto a ich následným naložením do osobného motorového vozidla svojho spoluzamestnanca A., porušil pracovnú disciplínu. Žalobca v danom prípade na svoju obhajobu uvádzal, že len poskytol pomoc svojmu kolegovi L. A., ktorý ho o to požiadal. Takisto nebol medzi účastníkmi sporný ani ďalší skutok, ktorým žalobca porušil pracovnú disciplínu a to keď dňa 1.8.2012 žalobca v čase približne o 20:00 hod. vyniesol z budovy Vstupnej rozvodne cca 5 l plastovú bandasku s demineralizovanou vodou a túto uložil do svojho motorového vozidla. V danom prípade opätovne sa jednalo o materiál patriaci zamestnávateľovi žalobcu, t.j. žalovanej, ktorý bez súhlasu žalovanej žalobca si privlastnil na použitie
pre vlastné účely. Žalobca na svoju obranu uviedol len, že sa jedná o vec, resp. materiál zanedbateľnej hodnoty, o ktorej sa vyjadril tak, že demineralizovaná voda má minimálnu hodnotu, že si túto vodu bral každý, kto k nej mal prístup, že zamestnávateľ mal oveľa väčšie straty s touto vodou pri manipulácii s ňou, než keď si on pre vlastné účely z vody odobral do bandasky.
Ďalšieho skutku, ktorý už bol medzi účastníkmi sporný, mal sa žalobca dopustiť dňa 5.7.2012 v čase od 10:16 do 10:31 hod., keď z budovy Vstupnej rozvodne preniesol do garáže oproti modrú bandasku a lievik a následne svojim motorovým vozidlom do garáže zaparkoval, od 10:20 hod. do 10:30 hod. sa zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže, potom vozidlo preparkoval a z garáže vyniesol 2 ks prázdnych bandasiek a napokon v ten istý deň pred skončením svojej pracovnej zmeny o 13:38 hod. na svojom motorovom vozidle opustil pracovisko. Žalobca prvotne pri podávaní vysvetlenia k tomuto videozáznamu a to dňa 6.9.2012 vyjadril sa žalovanej tak, že na vzhliadnutom videozázname seba nespoznáva, ale svoje auto áno. Súčasne uviedol, že do garáže niekedy zvykne ísť za účelom upratania auta, na konkrétny zaznamenaný deň si však už nepamätal, za akým účelom tam bol. Súčasne pri svojom vyjadrení uviedol, že nevie, čo bolo v bandaskách. Na pojednávaní dňa 22.11.2013 žalobca spochybnil už nielen to, že nasnímanou osobou na zázname je on, ale aj to, že motorové vozidlo, ktoré sa presúvalo na zázname spred budovy Vstupnej rozvodne do garáže a potom späť, že sa jednalo o jeho motorové vozidlo. Potvrdil, že je vlastníkom obdobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo Combi striebornej farby, avšak uviedol, že na zázname nie je čitateľné evidenčné číslo vozidla, a keďže uviedol, že priestory pred Revíznou vežou sú voľne prístupné, bez oplotenia, mal za to, že sa vôbec nemuselo jednať o jeho vozidlo. Tvrdil, že aj kľúče od garáže sú voľne prístupné, zavesené na velíne Vstupnej rozvodne. Po vzhliadnutí ďalšej časti záznamu zo dňa 5.7.2013 z času o 13:38 hod., na ktorom bolo zaznamenané motorové vozidlo strieborný Ford Mondeo Combi, EČV: KE XXX GN, žalobca uznal, že sa jedná o jeho motorové vozidlo a že na tomto motorovom vozidle uvedeného dňa bol v zamestnaní. Na pojednávaní dňa 29.1.2014 žalovaná predložila fotokópiu z prevádzkového denníka divízneho závodu Energetika zo dňa 5.7.2012 z prevádzky, ktorá bola miestom výkonu práce žalobcu, z ktorého záznamu vyplynulo, že uvedeného dňa na Revíznej veži mali pracovnú zmenu žalobca a jeho kolega X.. Žalobca tvrdil, že okrem nich - zamestnancov, ktorí mali pracovnú zmenu, bola možnosť a mohli sa pohybovať v týchto priestoroch aj ďalší zamestnanci divízneho závodu Energetika, konkrétne tí zamestnanci prevádzky distribúcie elektrickej energie, ktorí mali v náplni práce kontrolovanie tzv. neobsadených rozvodní, a to mohli byť prítomní bez toho, aby ich prítomnosť bola zaznamenaná v prevádzkovom denníku. Uviedol, že sa ich prítomnosť zaznamenávala v prevádzkovom denníku na jeho druhej strane, ale len v súvislosti s plnením ich pracovných úloh, no žalobca tvrdil že títo zamestnanci sa mohli pohybovať v priestoroch Vstupnej rozvodne aj bez plnenia pracovných úloh a vtedy sa ich prítomnosť na rozvodni v prevádzkovom denníku nezaznamenávala. Vyjadril sa, pokiaľ sa jedná o používanie jeho motorového vozidla inými osobami, že on často toto svoje motorové vozidlo požičiava a poskytuje iným. Z takého vyjadrenia žalobcu dal sa preto vyvodiť len taký jeho záver, že na zázname je niektorý z tých jeho kolegov z prevádzky, ktorí mali možnosť s pohybovať voľne v priestoroch Vstupnej rozvodne, mal prístup k velínu a prístup ku kľúčom od jeho motorového vozidla, resp. ktorému kľúče od vozidla odovzdal. Vzhľadom na videozázname zaznamenané zábery a na zistené okolnosti, podľa ktorých uvedeného dňa žalobca mal pracovnú zmenu, bol v práci na svojom osobnom motorovom vozidle, priznal, resp. súhlasil s tým, že motorové vozidlo zachytené na videozázname, je jeho motorovým vozidlom, súd sa nestotožnil s verziou žalobcu, že na zázname nie je on, ale mal súd za to, že v prípade osoby, ktorá presúva motorové vozidlo žalobcu spred budovy Vstupnej rozvodne do garáže a následne po určitom čase späť sa jedná o osobu žalobcu, pretože súd vôbec nepovažuje za celkom bežné o obvyklé požičiavanie kľúčov od vlastného motorového vozidla tak, ako tvrdil žalobca, že požičia kľúče hocikomu a aby si na to vôbec nepamätal. K manipulácii s bandaskami žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril, zotrvajúc na tom, že na zázname nie je on. V každom prípade jedná sa minimálne o neefektívne využívanie pracovného času, keďže žalobca v čase svojej pracovnej zmeny vykonával činnosti nesúvisiace s jeho pracovnou činnosťou. Okrem toho porušil pracovnú disciplínu aj skorším odchodom z pracoviska pred koncom jeho pracovnej zmeny. Sporným medzi účastníkmi bol aj skutok zo dňa 12.7.2012. Na videozázname z tohto dňa je zaznamenaný žalobca, ktorý v čase od 17:10 hod. do 17:34 hod. otvoril garáž, vošiel do nej svojim motorovým vozidlom, priniesol do garáže z budovy Vstupnej rozvodne bandasku naplnenú tekutinou a následne sa neoprávnene zdržiaval v uzavretom priestore garáže. O 17:31 hod. garáž otvoril a opätovne preparkoval svoje vozidlo pred budovu Vstupnej rozvodne a odniesol z garáže do budovy Vstupnej rozvodne prázdnu bandasku. Jedná sa o verziu žalovanej. Žalobca v danom prípade potvrdil, že sa jedná o jeho osobu, o jeho motorové vozidlo, avšak v prípade prenášanej veci uviedol, že sa nejednalo o bandasku, ale o priemyselný vysávač a zdržiaval sa v predmetnej garáži, do ktorej predtým
zaparkoval svoje motorové vozidlo za účelom jeho upratania. Aj keď vec, ktorú žalobca v danom prípade prenášal, nie je na vyhotovenom videozázname jednoznačne identifikovateľná, je možné súhlasiť s verziou žalovanej, že sa jednalo, vzhľadom na spôsob nesenia predmetnej veci žalobcom, o prenášanie smerom do garáže bandasky naplnenej určitou tekutinou a smerom z garáže o prenášanie už prázdnej bandasky. Ak by sa malo jednať o vysávač, nemali byť znateľné rozdiely pri jeho nesení do garáže a z garáže, pretože jednalo by sa stále o rovnako ťažký predmet. Aj keby sa jednalo o vysávač, opätovne žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že v čase svojej nadčasovej práce neplnil svoje pracovné úlohy, ale vykonával svoju inú činnosť vo vlastnom záujme a súčasne používal zariadenie a priestory svojho zamestnávateľa, t.j. žalovanej, pre vlastné účely a bez súhlasu žalovanej.
Uvedenými skutkami žalobca v každom jednotlivom prípade porušil pracovnú disciplínu. Pokiaľ sa jedná o hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, súd vyhodnotil toto porušovanie vzhľadom na to, že sa jednalo zo strany žalobcu o opakované porušovanie pracovnej disciplíny spočívajúce v nevyužívaní pracovného času na plnenie pracovných úloh, v prenášaní a premiestňovaní rôznych materiálov a vecí v priestoroch zamestnávateľa - žalovanej bez náležitého vysvetlenia takej činnosti, ktorá nebola jeho pracovnou náplňou, prihliadnuc na dobu a situáciu, v ktorej žalobca uvedeným spôsobom porušoval pracovnú disciplínu a to v kontexte ďalších porušovaní pracovnej disciplíny ďalšími zamestnancami žalovanej, ktoré bolo organizované, bolo vedomé a realizované za účelom získania vlastného prospechu zúčastnených zamestnancov na úkor svojho zamestnávateľa - žalovanej, za také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď nie je možné od zamestnávateľa, t.j. od žalovanej spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnávala hoc aj len po čas výpovednej doby.
Medzi účastníkmi nebolo sporné naplnenie ďalších hmotnoprávnych predpokladov pre okamžité skončenie pracovného pomeru a to, že žalovaná doručila žalobcovi rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru do vlastných rúk osobne dňa 29.11.2012 a takisto nebolo sporné medzi účastníkmi ani to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prejednané so zástupcami zamestnancov, t.j. v danom prípade s odborovou organizáciou OZ KOVO Energetika. Keďže súd tak mal naplnené všetky zákonné predpoklady pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru, žalobný návrh žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol ako návrh nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).